Chudoba v Grécku je na vzostupe. Ďalšia pomoc je na spadnutie

Gréci, ktorých životná úroveň v posledných rokov výrazne klesla, zrejme už čoskoro dostanú ďalšiu časť z finančnej pomoci od medzinárodných veriteľov. Ak by sa tak nestalo, už v júli tohto roka by im hrozil bankrot a neskôr aj odchod z eurozóny.

10.04.2017 15:00
grécko, pamiatky Foto:
Bez poskytnutia finančnej pomoci Grékom už v júli hrozí bankrot a odchod z eurozóny.
debata (22)

Koncom minulého týždňa ministri financií eurozóny vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra (Smer- SD) na stretnutí na Malte dosiahli zhodu o kľúčových gréckych reformách, ktoré umožnia odblokovať nové peniaze z poradí už tretieho záchran­ného programu pre Atény.

Vďaka dosiahnutému pokroku sa v najbližších dňoch budú môcť do Atén vrátiť vyjednávači na rokovania o dohode na druhé preskúmanie gréckeho záchranného programu. Inými slovami, Gréci by sa mohli už o pár dní dozvedieť, kedy dostanú ďalšie peniaze.

„Máme zhodu na hlavných prvkoch reformných opatrení z hľadiska rozsahu, načasovania a postupnosti a v najbližších dňoch budeme na tomto základe ďalej stavať,“ povedal po rokovaní euroskupiny na Malte Jeroen Dijsselbloem, ktorý schôdzkam ministrov financií eurozóny predsedá.

Gréci už prestali vzdorovať

Gréci minulý piatok prisľúbili, že v najbližších týždňoch prijmú zákony dohodnuté s veriteľmi. Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos deklaroval, že Grécko od roku 2019 zníži výdavky na dôchodky o jedno percento ročného výkonu ekonomiky a o rok neskôr zníži hranicu nezdanených príjmov. Ak Atény splnia dohodnuté ciele, ktorých uskutočnenie spadá až do doby po ukončení záchranného programu, budú môcť znížiť dane.

Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou vyše 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Celkovo tretí záchranný balík je v hodnote 86 miliárd eur. V júli majú Atény totiž splatiť ďalšie dlhy, a to vo výške viac ako 8 miliárd eur. Na to potrebujú aj poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy eur.

Chudoba na každom kroku

Presadiť sľúbené reformy v Grécku bude pre politikov na čele s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom veľmi náročné. Už teraz sa v uliciach miest stupňujú protesty, ľudia čoraz viac pociťujú dosahy úsporných opatrení vlády.

Ide o trend, ktorý potvrdzujú aj čísla z potravinovej banky slúžiacej pre obyvateľov centra. Je tu registrovaných 11-tisíc rodín, teda 26-tisíc ľudí. V roku 2012 tu bolo registrovaných 2,5 tisíca ľudí a v roku 2014 potom 6-tisíc. Zhruba 5-tisíc z registrovaných sú deti. V krajine je momentálne 23-percentná nezamestnanosť, najviac medzi mladými ľuďmi. Viac ako polovica mladých ľudí vo veku od 25 do 39 rokov je bez práce. Nevidia si nájsť v krajine perspektívu a mnohí z nich si hľadajú uplatnenie v zahraničí. Nezamestnanosť v Grécku je najvyššia v rámci EÚ.

Podľa údajov gréckej centrálnej banky čelí krajina najväčšiemu úniku mozgov vo svojej modernej histórii. Od vypuknutia krízy, teda od roku 2008, opustilo krajinu takmer pol milióna ľudí. Odchádzajú najmä kvalifikovaní a vzdelaní pracovníci, najviac migráciu pociťuje zdravotníctvo. Šikovní grécki lekári odchádzajú najmä do Nemecka.

Navyše od začiatku krízy ekonomika klesla o štvrtinu a svoju činnosť ukončili tisícky firiem. Grécko nie je najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia v Bulharsku a Rumunsku. Krajina však nie je ďaleko za nimi, je na treťom mieste. Gréci sa prepadli z recesie do depresie.

„Požičané vráť“ pri Grécku neplatí

Ministri financií eurozóny sa už koncom vlaňajška dohodli, že by medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia), mohli odpustiť časť z gréckeho astronomického dlhu. Ten sa momentálne pohybuje na úrovni takmer 180 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje zhruba 330 miliárd eur. „Môžeme sa pozrieť na to, či bude Grécko môcť každoročne splácať svoje dlhy. Ak nie, sme pripravení im v najbližších rokoch pomôcť,“ povedal po rokovaní euroskupiny ešte vlani v máji jej šéf Jeroen Dijsselbloem.

V otázke zmiernenia gréckeho dlhu však ministri vylúčili zníženie jeho nominálnej veľkosti. Veritelia však preskúmajú možnosť zníženia úrokových sadzieb a možno aj predĺženie splatnosti dlhu, čo požaduje Medzi­národný menový fond. Nejde pritom o žiadne odpúšťanie dlhu. Ide o špeciálne operácie, ktoré sa týkajú obsluhy dlhu.

Medzinárodný menový fond dlhodobo presadzuje, aby sa splátky gréckeho dlhu odsunuli o 30 rokov. Grécko pritom svoje dlhy voči eurozóne už podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už raz boli odpustené na desať rokov.

Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Predikcie gréckej ekonomiky však nie sú dobré. Podľa gréckeho štatistického úradu ELSTAT za vlaňajšok ekonomika Grécka mala nulový rast.

Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii.

Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla. V oboch prípadoch by išlo o kvázi prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Ak sa však Grécku v tomto smere nepomôže, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2060 na 300 percent HDP. „Predĺženie lehoty splatnosti dlhu a zníženie úrokových sadzieb by spôsobilo, že dlhová záťaž Grécka by do roku 2050 klesla na 100 percent HDP,“ tvrdí MMF.

Proti sú nateraz Nemci. V nemeckej spoločnosti prevláda silný odpor voči odpúšťaniu dlhu Grékom alebo presunu splátok, čo v konečnom dôsledku znamená pre európskych daňových poplatníkov to isté.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v nemeckých parlamentných voľbách v októbri tohto roka bude už po štvrtýkrát uchádzať o úrad spolkovej kancelárky. Prípadné nové ústupky Grékom pred voľbami v Nemecku by jej šance na znovuzvolenie mohli viac oslabiť.

Grécko je od medzinárodnej pomoci závislé od roku 2010, keď sa ukázalo, že Gréci roky klamali o svojej ekonomike a vysoko zadlžená krajina sa ocitla na pokraji štátneho bankrotu a stratila prístup na finančné trhy. Gréci za ostatné roky dostali od veriteľov už 220 miliárd eur. Záchranu Grécka mnohí európski politici považovali za lepšie riešenie ako odchod krajiny z EÚ s rizikom dominového efektu a rozpadu celej únie.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #chudoba #finančná pomoc #grexit