Dlhová brzda už nemusí oberať ľudí. Črtá sa zmena

, 18.04.2017 06:30
Peter Kažimír, minister financií, Irán
Minister financií Peter Kažimír presadzuje pri rokovaniach o zmene dlhovej brzdy aj uvoľnenie miliárd eur na výstavbu chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest. Autor: ,

Príliš prísne nastavená ústavná dlhová brzda z roku 2011 už pripravila Slovensko o stovky miliónov eur. Štát si dnes totiž na rozdiel od bežných ľudí, ktorí nahrádzajú starú hypotéku novou - lacnejšou, nemôže vždy požičiavať za najnižšie úroky.

Na problém už niekoľko rokov poukazuje denník Pravda. Šéf štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek naposledy vyzval politikov, aby prijali „technickú novelu zákona o dlhovej brzde“. Na základe nej by sa štát teraz v čase až mínusových úrokov mohol predzásobiť hotovosťou a ušetril by na úrokoch. Iniciatíva konečne nezostala bez ohlasu u politikov ani analytikov. Predpokladá sa podpora vládnej koalície a rokovať chce aj časť opozície.

Technickú zmenu ústavného zákona podporuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nezávislého orgánu dohliadajúceho na rozumné míňanie peňazí daňových poplatníkov pomôže, ak sankčné mechanizmy dlhovej brzdy budú aktivované na základe čistého a nie hrubého dlhu.

„Prechod na čistý dlh by mohol viesť k zvýšeniu efektívnosti riadenia štátneho dlhu, čo by spočívalo v tom, že by mohli byť vydané dlhopisy v čase priaznivejších podmienok na finančných trhoch bez obmedzenia ústavným zákonom. Došlo by tým k úspore úrokových nákladov a vytvoreniu podmienok na držanie optimálnej hodnoty likvidity na účtoch štátu,“ povedal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko. Na druhej strane pri súčasných nízkych úrokoch nemusí byť vždy výhodné držať na účtoch štátu miliardy eur a prechod na čistý dlh má viaceré riziká.

„Koncept čistého dlhu považuje rada za vhodnejší ukazovateľ pre stanovenie limitu dlhu z hľadiska efektívnosti riadenia štátneho dlhu. Práve z tohto dôvodu bolo pôvodným zámerom pri tvorbe ústavného zákona stanoviť hranice pre limit dlhu na tomto koncepte. Keďže v tom čase údaje o čistom dlhu Eurostat nepublikoval, z dôvodu zachovania transparentnosti a jednoznačnosti jeho vyčíslenia bol akceptovaný ukazovateľ hrubého dlhu,“ priblížil Šramko.

Sankčné pásma by sa mali zmeniť

Oproti situácii pri schvaľovaní zákona v roku 2011 nedošlo k žiadnej zmene a údaje o čistom dlhu Eurostat stále nezverejňuje. „V prípade prechodu na koncept čistého dlhu je preto nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek úpravy stanovenie transparentnej metodiky výpočtu vrátane overenia jeho výšky nezávislou inštitúciou, podobne ako je to pri výške hrubého dlhu, ktorú zverejňuje Eurostat,“ dodal Šramko.

Podľa neho je na diskusiu, ako sa majú zmeniť sankčné hranice v prípade prechodu z hrubého na čistý dlh. Zachovanie pôvodných sankčných pásiem aj v prípade prechodu na čistý dlh by totiž vláde umožnilo do roku 2019 navyše minúť 8,9 miliardy eur a v takom prípade hrubý verejný dlh Slovenska dosiahne úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zároveň by sa deficit v rokoch 2018 až 2019 zvýšil nad úroveň 3 percent HDP. „Prekročenie týchto hodnôt deficitu a dlhu by viedlo k porušeniu európskych pravidiel Paktu stability a rastu,“ upozornil Šramko.

Nie všetci ekonómovia považujú zmenu dlhovej brzdy za krok správnym smerom a obávajú sa hlavne jej zmäkčenia. „Nemyslím si, že technická novela je až tak potrebná, najmä ak by boli riadne schválené výdavkové stropy, respektíve, ak by vláda konsolidovala verejné financie v súlade so svojimi plánmi. To, že dlhová brzda teraz hryzie, je následok slabšej disciplíny v hospodárení verejných financií v predchádzajúcich rokoch a nie nedostatok dlhovej brzdy. Technická novela rieši iba symptómy, nie príčiny,“ povedal Juraj Kotian, riaditeľ útvaru makroanalýz Erste Group pre strednú a východnú Európu.

Na druhej strane analytik uznáva problémy, ktoré aktuálne má Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal) pri vydávaní slovenských dlhopisov.

„Bremeno dlhovej brzdy momentálne oveľa viac dolieha na Ardal než na vládu, ktorá je za vzniknutú situáciu zodpovedná, a toto by bolo vhodné zmeniť. Po prechode na metodiku čistého dlhu by si vláda už nemohla pomáhať formálne plniť dlhové kritérium na úkor drastického zníženia hotovostnej rezervy. Takýto krok je nebezpečný, najmä pokiaľ začiatkom roka je splatná veľká emisia dlhopisov, ako to bolo tento rok. Prechodom na metodiku čistého dlhu by sa tento problém odstránil, je však potrebné, aby sa adekvátne znížili aj referenčné pásma dlhovej brzdy,“ dodal Kotian. Teda sankcie by nezačali platiť až keď dlh Slovenska dosiahne úroveň 50 percent HDP, ale oveľa skôr.

Aktuálne je výška slovenského dlhu na úrovni 52,2 percenta HDP a uplatňuje sa prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy, pri ktorom musí vláda predkladať opatrenia na zníženie dlhu.

Ekonómovia združení v Klube ekonomických analytikov sa nezhodujú v tom, či je pre Slovensko výhodnejšie nechať dlhovú brzdu fungovať pri hrubom alebo čistom dlhu. „Spolu 13 analytikov súhlasilo s prechodom na čistý dlh pri použití metodiky Eurostatu a 8 nesúhlasilo. Pri použití metodiky Ministerstva financií SR súhlasilo 11 analytikov a 10 nesúhlasilo,“ priblížil riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Rokuje sa aj o investičnej výnimke

Minister financií Peter Kažimír spolu s technickou novelou presadzuje aj zavedenie takzvanej investičnej výnimky. Tá má umožniť požičanie niekoľko miliárd eur na financovanie výstavby chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest. V tomto prípade RRZ upozorňuje, že aj bez zavedenia investičnej výnimky si Slovensko môže navyše požičať okolo 5,1 miliardy eur.

„Bez nutnosti uplatniť prísnejšie sankcie zákona, ktoré začínajú od tretej hranice limitu dlhu, by bolo možné do roku 2019 použiť dodatočné prostriedky vo výške 4,3 percenta HDP, čo predstavuje 4,1 miliardy eur. Spomalenie tempa poklesu hraníc limitu dlhu na polovicu by mohlo do roku 2019 vytvoriť ďalší priestor na dodatočné výdavky v sume 1,0 percenta HDP, čo je približne 1,0 miliardy eur,“ uvádza rozpočtová rada.

Ide však zjavne aj o problém v politickej rovine, lebo vláda bude pri stavaní nevyhnutných diaľnic čeliť bez zmeny dlhovej brzdy za rast dlhu nielen sankčným pásmam, ale aj kritike. Ministerstvo financií aktuálne plánuje vyrovnaný rozpočet už na rok 2019. V rovnakom čase môžu v Európskej únii skončiť eurofondy a Slovensko potom bez zvýšenia dlhu nebude mať za čo rozostavať chýbajúce úseky diaľnic na Kysuciach, v Šariši či Turci.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dlhová brzda #rozpočet
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo veniec fialový

Irigo veniec fialový

24,99
Perla tulip violet

Perla tulip violet

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk