Spotrebiteľské výdavky v krajine v prvom štvrťroku tohto roka preto rástli najpomalším tempom za viac ako tri roky. Spotrebitelia sú pritom jedným z hlavných motorov britskej ekonomiky.
„Predpokladám medziročný pokles investícií, ako aj výrazné spomalenie spotreby domácností, ktorá sa po referende držala prekvapujúco dobre, čo bolo hlavným dôvodom, prečo ekonomika hneď výrazne nespomalila. Išlo však najmä o dôsledok posunu spotreby v čase, keď domácnosti rýchlo míňali pre obavy, že slabá libra a vysoká inflácia spôsobia zdražovania v budúcnosti. Celkovo preto možno očakávať, že fatamorgána solídneho rastu po referende sa rýchlo stratí a ekonomika výrazne v tomto a v nasledujúcich rokoch pribrzdí dynamiku svojho rastu,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Spotrebiteľské výdavky v prvom štvrťroku medziročne stúpli o 0,9 percenta. To predstavuje prudké spomalenie z 2,7 percenta v závere minulého roka a najslabšie tempo rastu od roku 2013. Navyše prieskum finančnej skupiny Scottish Friendly najnovšie ukázal, že takmer polovica britských domácností plánuje obmedzovať výdavky, a to najmä pre rast životných nákladov. Infláciu vo Veľkej Británii tlačia nahor rastúce ceny energií a prepad kurzu libry po vlaňajšom referende. Libra sa však tento týždeň posilnila po tom, čo britská premiérka Theresa Mayová ohlásila predčasné parlamentné voľby na 8. júna tohto roka. Analytici však očakávajú, že pretrvávajúca neistota opäť pošle kurz libry smerom nadol.
Výdavky domácnosti stúpnu
Uskromniť sa podľa prieskumu finančnej skupiny Scottish Friendly chystá 46 percent domácností. Rastúce životné náklady za dôvod označila viac ako polovica z nich. Výsledky prieskumu sú podľa agentúry Reuters ďalším dôkazom, že spotrebitelia v Británii pociťujú negatívne dôsledky rastúcich cien.
Vo februári sa spotrebiteľské ceny v Británii podľa štatistického úradu medziročne zvýšili o 2,3 percenta. Inflácia sa tak zrýchlila z januárových 1,8 percenta a dostala sa na najvyššiu úroveň od septembra 2013. Ceny potravín vo februári stúpli o 0,3 percenta, vykázali tak prvý medziročný vzostup za viac ako dva a pol roka. V marci sa podľa prieskumu Združenia britských maloobchodníkov (BRC) ceny potravín zvýšili o jedno percento, čo je najprudšie tempo za viac ako tri roky. „Tlak na disponibilný príjem domácností sa v priebehu roka bude zvyšovať,“ povedala šéfka BRC Helen Dickinsonová.
Slovensko zatiaľ bez ujmy
Slovenská ekonomika by sa po odtrhnutí Veľkej Británie od únie do roku 2020 mala oslabiť o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s aktuálnym odhadom. Podľa prepočtov ekonómov by to znamenalo približne o 6-tisíc menej vytvorených pracovných miest.
„Ekonomické dopady rozhodnutia o brexite sa naplno prejavia až v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Zatiaľ sa zdá, že podpora Európskej únie medzi občanmi sa od brexitu zvýšila. Bertelsmann Foundation urobila v auguste prieskum v šiestich najväčších európskych štátoch a zistila, že podpora EÚ sa zvýšila vo Veľkej Británii, v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku i Poľsku. Naopak, v Španielsku sa podpora mierne znížila. Európa i Británia zaznamenali v posledných mesiacoch ekonomický rast a zníženie miery nezamestnanosti. Tieto údaje však nie sú smerodajné, keďže ide o dôsledok aktivít centrálnych bánk a vlád v predchádzajúcich rokoch. Euro i libra sa oslabili, čo je priaznivé pre európskych exportérov. Vývoz do Ázie a Ameriky by sa mohol vďaka slabým menám mierne zvýšiť. Brexit mal tiež negatívny dosah na ceny nehnuteľností v Londýne. Záujem medzinárodných investorov o londýnske nehnuteľnosti sa mierne oslabil,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Brexit sa však môže odďaľovať a bude prevládať neistota z ďalšieho vývoja a definitívneho nastavenia nových vzťahov medzi Britániou a zvyškom únie. Už teraz je podľa britského ministerstva financií jasné, že v nasledujúcich piatich rokoch príde ich štátna kasa kvôli brexitu o viac ako 122 miliárd eur. Najnovšie analýzy ukazujú, že brexit môže v nasledujúcich rokoch spôsobiť zánik až pol milióna pracovných miest v Británii. Európske krajiny už teraz lákajú časť biznisu aj s pracovníkmi, a to najmä vo finančnom sektore.
Európska komisia vo svojej najnovšej zimnej prognóze uviedla, že britská ekonomika po silnom raste v minulom roku o 2 percentá si tempo posilňovania v podstate udrží aj v prvom kvartáli tohto roka, ale potom sa zreteľne spomalí a za celý tento rok sa hrubý domáci produkt Británie zväčší o 1,5 percenta. V budúcom roku komisia predpokladá ďalšie spomalenie rastu britskej ekonomiky na úroveň 1,2 percenta. Nezamestnanosť vo Veľkej Británii sa podľa predpovede Bruselu v budúcom roku mierne zvýši, a to na 5,6 percenta. Komisia očakáva rast inflácie v krajine v tomto roku na úroveň 2,5 percenta a jej ďalšie posilnenie v budúcom roku na 2,6 percenta. Inflácia v Británii tak bude nad hranicou 2 percent, ktorú však Bank of England považuje za želanú úroveň.