Francúzi sa motajú v kruhu, potrebujú reformy

Ak vo francúzskych prezidentských voľbách vyhrá krajne pravicová kandidátka Marine Le Penová, bude to podľa ekonómov doslova finančnou katastrofou.

23.04.2017 10:00 , aktualizované: 14:15
debata (12)

Nateraz sú trhy pokojné, pretože Le Penová v prieskumoch zaostáva za hlavným kandidátom Emmanuelom Macronom a do hry na poslednú chvíľu vstupuje s nárastom voličských preferencií Jean-Luc Mélenchon. Situácia sa však môže výrazne zdramatizovať ako pri výsledkoch vlaňajšieho britského referenda. V ňom si Briti tesnou väčšinou zvolili tzv. brexit, teda odchod z EÚ.

zväčšiť Krajina potrebuje štrukturálne reformy ako soľ.... Foto: Pravda
francuzsko, ekonomika, graf Krajina potrebuje štrukturálne reformy ako soľ. Systematicky totiž stráca konkurencieschopnosť a po kríze jej ekonomika už niekoľko rokov len prešľapuje na mieste takmer bez rastu HDP,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

„Reálne víťazstvo Marine Le Penovej by potom bolo pre finančné trhy, ako aj pre samotnú úniu, doslova katastrofou. Jej politika má silne nacionalistickú a protekcionistickú líniu. Chce vyviesť krajinu tak z únie, ako aj eurozóny. Ak by sa jej s týmto programom podarilo uspieť, povzbudilo by to aj politikov v Taliansku a aj táto krajina by sa mohla vydať antieurópskym smerom. Znamenalo by to vážne problémy pre celý koncept spoločnej meny, ako aj samotnú úniu. Bolo by to katastrofou v krátkodobom, ale aj v dlhodobom hľadisku,“ povedal Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank.

Len vlani aj vďaka odhlasovaniu brexitu z Európy odtieklo zhruba 100 miliárd eur. Dôvodom bola nervozita investorov z politickej budúcnosti kontinentu. Le Penová aj jej strana Národný front očakávajú, že budú rokovať s Bruselom, a keď nedosiahnu vytúžený výsledok, navrhú vypísanie referenda o zotrvaní Francúzska v EÚ. Teda niečo na štýl krokov bývalého britského premiéra Davida Camerona.

Francúzsko má verejný dlh v hodnote viac ako 2 bilióny euro, z toho až 80 percent je emitovaného pod domácim právom. Ak by sa Le Penová dostala k moci, mohla by tak zmeniť menu na 1,7 bilióna eur dlhu. Následky by boli obrovské.
Ronald Ižip, ekonóm Trim Broker

Podľa ekonóma, ak Marine Le Penová vyhrá, uvidíme veľmi negatívnu reakciu európskych akcií, ktoré by sa mohli prepadnúť o desať až 20 percent.

„Okrem toho samozrejme poklesne aj európska mena. Nateraz je to však menej pravdepodobný scenár. Aktuálne prieskumy prisudzujú víťazstvo Macronovi, čo je dôvod, pre ktorý trhy zostávajú nateraz pokojné. Najlepším výsledkom by pre investora do európskych aktív znamenalo víťazstvo ďalšieho proeurópskeho kandidáta, a to Martina Schulza v septembrových voľbách v Nemecku. Agenda naklonená spoločnej Európe by mohla posunúť kontinent viac dopredu. Či už pri ochote odpísať časť gréckych dlhov, čo by mohlo naštartovať tamojšiu ekonomiku, alebo pri uvoľnení tvrdých rozpočtových pravidiel presadzovaných súčasnou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. To by prinieslo vyššiu flexibilitu pri rozpočtových stimuloch,“ tvrdí Garnry.

Rozpočtové škrty a znižovanie daní

Emmanuel Macron chce posilniť európsku integráciu, zamedziť dohodám členských štátov a firiem o výhodnejších daniach, ako sme to videli v prípade americkej firmy Apple, ktorá mala dohodu s írskou vládou o de facto neplatení daní. Chce vytoriť funkciu ministra financií eurozóny.

V jeho ekonomickom programe je aj prepúšťanie 50-tisíc štátnych zamestnancov, rozpočtové škrty za 60 miliárd eur v priebehu piatich rokov a investovanie do infraštruktúry za ušetrené peniaze.

„Tento sociálny demokrat je bývalým ministrom pre ekonomiku, zo svojho postu odstúpil kvôli záujmu kandidovať za prezidenta ako nezávislý kandidát (podporovaný hnutím En Marche!). Marcon sľubuje liberalizovať francúzsku ekonomiku a priniesť reformy s cieľom zníženia vládneho deficitu,“ hovorí ekonóm Trim Broker Ronald Ižip.

Macron je milionárom po tom, čo v pozícii investičného bankára v Rotschild & Cie Bank stál za dohodou medzi Nestlé a Pfizerom. Jeho politika by preto mohla byť podobná ako politika bývalého amerického prezidenta Billa Clintona či bývalého britského premiéra Tonyho Blaira.

Podobne ako Macron v otázke EÚ uvažuje aj kandidát Benoît Hamon, ktorý chce zaviesť európsku minimálnu mzdu a spoločné dlhopisy. Jean-Luc Mélenchon však chce zmeny vo fungovaní únie, inak nevylučuje odchod krajiny z EÚ. Francois Fillon chce zase obmedziť právomoci Európskej komisie.

Hamon a Mélenchon chcú zaviesť 32-hodinový pracovný týždeň, Hamon navyše navrhuje zaviesť univerzálny príjem 750 eur. Obaja socialisti chcú zvýšiť vládne výdavky.

Krajina systematicky stráca konkurencieschop­nosť a po kríze jej ekonomika už niekoľko rokov len prešľapuje namieste.
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky

Francúzsko má momentálne verejný dlh vo výške viac ako 98 percent hrubého domáceho produktu. Vysoké zadĺženie ide ruka v ruke s mierne narastajúcou nezamestnanosťou, ktorá sa drží na úrovni zhruba 10 percent.

V krajine sú silné odbory, ktoré v posledných rokoch intenzívne štrajkovali za vyššie mzdy. Viac ako 45 percent nezamestnaných je bez práce viac ako rok, čo je najviac od roku 2003. Nezames­tnanosť medzi mladými do 25 rokov dosahuje 25 percent.

Ekonómovia v prípade Le Penovej varujú, že uvažuje o tom, že celý francúzsky dlh vydaný pod francúzskym právom zmení z eura na nový frank. Európske krajiny v tomto prípade majú privilégium emitovať svoj dlh pod svojím vlastným právom. To znamená, že stačí zmena zákona k tomu, aby mohli zmeniť podmienky jeho emisie.

„Francúzsko má verejný dlh v hodnote viac ako 2 bilióny euro, z toho až 80 percent je emitovaného pod domácim právom. Ak by sa Le Penová dostala k moci, mohla by tak zmeniť menu na 1,7 bilióna eur dlhu. Následky by boli obrovské,“ poznamenal Ižip.

Podľa agentúry S&P by zmena meny dlhopisov znamenala automatický bankrot krajiny. „Na stratu ratingu krajiny, zhoršený finančný výhľad a špekulácie o zavedení nového dlhu by reagovali prevažne domáce subjekty, ktoré by začali vyberať peniaze z bánk, kým sa dá, ešte eurá. Banky by nutne potrebovali likviditnú injekciu od Európskej centrálnej banky. Tá by ju však poskytnúť nemohla, pretože francúzske cenné papiere by už nemali dostatočnú kredibilitu,“ tvrdí Ižip.

„Na rozdiel od Fillona či Macrona, krajne pravicová Le Penová a krajne ľavicový Mélenchon majú v úmysle úplne reštrukturalizovať inštitucionálne a ekonomické štruktúry. Popri ochranárskych opatreniach chcú obaja kandidáti zvýšiť významne aj verejné výdavky, ktoré by boli financované prostredníctvom verejného dlhu. Ak sa im podarí nájsť politickú podporu na národnej úrovni a následne sa im nepodarí vyjednať európske zmluvy s ostatnými členskými štátmi EÚ, ich euroskeptické názory a agenda, ktorú navrhli, povedú k odchodu Francúzska z eurozóny,“ konštatoval Johan Spehner, ekonóm spoločnosti Coface.

Aktuálne prieskumy prisudzujú víťazstvo Macronovi, čo je dôvod, pre ktorý trhy zostávajú nateraz pokojné. Najlepším výsledkom by pre investora do európskych aktív znamenalo víťazstvo ďalšieho proeurópskeho kandidáta, a to Martina Schulza v septembrových voľbách v Nemecku.
Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank

Vylúčiť sa v tomto prípade nedajú hromadné výbery bankových vkladov, čo by následne viedlo ku kontrole finančných tokov z krajiny, podobne ako v Grécku roku 2015.

Frexit by nebol taký jednoduchý

Hoci aj Le Penová aj Mélenchon sú antieurópski politici, ani v prípade ich zvolenia to nebude s frexitom jednoduché.

„Francúzky prezident, napriek tomu, že má silné právomoci a môže vydávať exekutívne príkazy, nie je vševládcom. Jeho sila do značnej miery závisí od parlamentu a predovšetkým od jeho dolnej komory – teda od Národného zhromaždenia. Ani Národný front Le Penovej a ani Mélenchonovi prívrženci Nepoddajného Francúzska v ňom s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote nezískajú väčšinu v parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať v prvej polovici júna. Samotná Národná fronta má v ňom aktuálne dvoch poslancov (z 577) a dve kreslá v Senáte (hornej komore),“ spresňuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Stojí za tým najmä dvojkolový väčšinový systém voľby. Ten znemožňuje, aby strany na okraji politického spektra dosiahli zaujímavý výsledok. Francúzsky prezident nemá dostatočné kompetencie na vystúpenie z EÚ či eurozóny. A ani vypísanie referenda o vystúpení nie je také jednoduché.

Prezident síce schvaľuje referendum, ale na návrh parlamentu, vlády alebo kombinácie voličov (aspoň 10 percent) a parlamentu, čo výrazne znižuje pravdepodobnosť jeho uskutočnenia.

„Krajina pritom potrebuje štrukturálne reformy ako soľ. Systematicky totiž stráca konkurencieschop­nosť a po kríze jej ekonomika už niekoľko rokov len prešľapuje na mieste takmer bez rastu HDP. Problémom je, že ani centrista Macron nie je v tomto smere žiadna výhra. Jeho program skôr zakonzervuje súčasný žalostný stav francúzskej ekonomiky. Krajina by potrebovala naozaj veľké reformné ,kladivo', ktoré však nikde nevidieť,“ dodáva Pánis.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #francúzske voľby #francúzska ekonomika