Slovák žijúci v Paríži: Francúzsko ide dole vodou

"Vo Francúzsku to ide dole vodou," hovorí Igor pôvodom z Bratislavy, ktorý pôsobí v Paríži niekoľko rokov ako architekt.

23.04.2017 12:00
debata (70)
V roku 2015 Bratislava odsúdila útoky v Paríži.... Foto: SHUTTERSTOCK
bratislavsky hrad V roku 2015 Bratislava odsúdila útoky v Paríži. Francúzsko Slovákov stále pracovne láka.

Vo voľbách sa podľa Igora prejaví, že firmy žiadajú od Francúzov stále viac práce, mzdy nestúpajú a pri rastúcich cenách ide podľa neho životná úroveň dole.

„Vo Francúzsku to začína byť také ako všade. Vo firmách sa oficiálne robí 40 hodín týždenne, ale v skutočnosti je to viac a aj 35-hodinový čas vo verejnej správe sa ide dvíhať,“ dodáva.

Popri tom mnohí Francúzi kritizujú Bruselskú reguláciu, ktorá vraj nezohľadňuje lokálne potreby. Citlivá je aj otázka migrantov. „Kto sa integruje, nemá vo Francúzsku problém. Takí Rumuni a Bulhari to majú však už zrátané,“ myslí si Igor.

Bezpečnosť sa podľa neho výrazne zhoršila, ak sa to porovná s obdobím dvadsať rokov dozadu. „Sú miesta a štvrte, do ktorých sa vo večerných hodinách neoplatí ísť, násilie je tam na dennom poriadku a podobné to je večer aj v prípade niektorých liniek metra. Ak človek vidí skupinku podozrivo vyzerajúcich ľudí, tak ju treba radšej obísť,“ hovorí.

Centrum Paríža však Francúzi ako nebezpečné nevnímajú napriek tomu, že na najznámejšej ulici francúzskej metropoly, bulvári Champs-Élysées, sa vo štvrtok strieľalo.

Napriek tomu slovenský architekt cíti, že Francúzi si určite nezvolia za prezidentku predstaviteľku krajnej pravice Marine Le Penovú. „Prvé kolo asi vyhrá, ale v druhom prehrá. Je jedno, kto bude proti nej, Francúzi opäť stavia na menšie zlo,“ myslí si Igor.

Atmosféra je taká, že domáci nemajú kandidáta, ktorý je jasným favoritom, a z toho vyplýva pocit, že im chýba niekto, kto by im vyhovoval viac ako ostatní.
Slovenka Monika Patoprstá žijúca v Bordeaux

Slovenka Lucia, ktorá pracuje s Francúzmi v bankovom sektore v Luxemburgu, sa obáva, že voliči Le Penovej a Mélenchona sa v prieskumoch „skrývajú“. Považuje ich za extrémy na pravej, respektíve ľavej strane politického spektra. „Obávam sa, že prvé kolo nám pripraví nepekné prekvapenie,“ dodáva.

Do Francúzska chodí často a nemá pocit, že by myslenie ľudí pred voľbami ovládol strach z neistej bezpečnostnej situácie a radikalizáciu si nevšimla ani vo vzťahu k migrantom. „Áno, bezpečnostná situácia sa zmenila, ale ľudia žijú ďalej ako predtým, chodia von, na koncerty, do reštaurácií. Stačí, že vykukne slnko a aj v zime sú plné terasy,“ dodáva Lucia.

Jej mladým francúzskym kolegom v banke sa nepáči nárast extrémizmu. Kolegyňa Magalie pôvodom z Toulouse považuje za globálny trend, že ľudia sa usilujú o zmenu politických, ekonomických a sociálnych podmienok cez voľbu neštandardných antisystémových strán a ich kandidátov. Ďalší kolega Jerome považuje za nebezpečnú amerikanizáciu spoločnosti.

„Čím ďalej tým viac ľudí sa uspokojí s ,jednoduchým riešením', inšpiráciu na život hľadajú v hlúpych seriáloch a filmoch, upadá kritické myslenie,“ dodáva Jerome.

Voľby podľa Slovenky Moniky Patoprstej žijúcej v Bordeaux sprevádza najmä veľká neistota.

„Atmosféra je taká, že domáci nemajú kandidáta, ktorý je jasným favoritom, a z toho vyplýva pocit, že im chýba niekto, kto by im vyhovoval viac ako ostatní,“ opisuje Monika. Obáva sa však, že po sérii útokov, ktoré Francúzsko sužujú, získa tých nepresvedčených nakoniec Le Penová, a tá zatvorí hranice. „Veľa ľudí sa k nej prikloní po štvrtkovom atentáte. Domáci sú naozaj znechutení, smutní, vyčerpaní a boja sa,“ mieni Monika.

Kto sa integruje, nemá vo Francúzsku problém. Takí Rumuni a Bulhari to majú však už zrátané.
Slovák Igor, ktorý žije a pracuje v Paríži

Napriek vzrastajúcemu počtu útokov, obyvatelia podľa Moniky na migrantov nezanevreli. „Ľudia vedia dôvody ich príchodu. Veľa mladých pomáha dobrovoľne v sociálnych strediskach, pomáhajú rozdávať jedlo či organizujú spoločné večierky,“ približuje 25-ročná Monika.

Zároveň vnímajú bezpečnostné opatrenia. Bežné sú kontroly vecí a tašiek pred vstupom do obchodného centra, na kultúrne podujatia či koncerty. Priznáva, že v krajine cítiť strach.

„Kolegyňa napríklad nechce ísť do Paríža, aj keď tam nikdy nebola, lebo sa bojí, že by sa jej tam niečo prihodilo,“ približuje. Všimla si, že ľudia menej cestujú a menej sa zapájajú do väčších spoločenských či športových akcií. „Minulý víkend bol v našom meste maratón. Ani ja som nešla behať ani povzbudzovať,“ dodáva Monika.

Ona sama prišla do krajiny galského kohúta pred šiestimi rokmi, hneď po maturite. „Bola som presvedčená, že v zahraničí budem mať lepšiu budúcnosť, či sa to týka práce, alebo štúdia,“ vysvetľuje Slovenka. Túžila tiež po samostatnosti a dobrodružstve.

„Francúzsko bolo moja láska na prvý pohľad už na strednej škole počas výmenného pobytu,“ spomína Monika. V krajine získala bakalára z práva a plánuje v blízkej budúcnosti v štúdiu pokračovať. Dnes pracuje na pošte a domov za rodinou sa vracia raz za rok. „Cítim sa tu dobre, nič mi nechýba, berú ma ako jednu z nich,“ opisuje mladá žena.

Priznáva však, že život v krajine palaciniek a vína nie je vždy jednoduchý. „Čím ďalej, tým je ťažšie podpísať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,“ hovorí ako príklad Monika. Napriek tomu považuje životnú úroveň vo Francúzsku za vyššiu ako u nás. Dôvodom je aj fakt, že ľudia si viac doprajú – kultúry či reštaurácií. „Ceny sa vo Francúzsku až tak nelíšia, preto sa domáci čudujú, ako to ľudia na Slovensku so svojimi platmi zvládajú,“ dopĺňa Monika.

Minimálna mzda sa vo Francúzsku pohybuje na úrovni 1 480 eur v hrubom. Ceny potravín v obchodoch nie sú až o toľko vyššie, ale celkové náklady oproti Slovensku stúpajú, a to najmä za nájom vo väčších mestách a výrazne drahšie sú služby. „Pokiaľ sa chce človek usadiť v zahraničí a chce žiť pohodlne, slušne, s minimálnou mzdou sa to skoro nikde nikomu nepodarí,“ dodáva Slovenka Lucia.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Zahraniční Slováci #Fracúzsko #francúzske voľby #francúzska ekonomika