Štát pôvodne plánoval, že deficit verejných financií bude vo výške 1,93 percenta HDP. V roku 2015 bol deficit vo výške 2,74 percenta HDP.
„Slová nasledujú činy a dnešné čísla to potvrdzujú. Dnes prepisujeme históriu. Dosiahnutý výsledok znamená pokorenie doposiaľ najnižšieho deficitu v dejinách Slovenska z roku 2007. Zároveň sa nám darí znižovať aj pomer verejného dlhu k HDP,“ povedal minister financií Peter Kažimír.
Ministerstvo tento výsledok pripisuje pozitívnemu vývoju ekonomiky, lepšiemu hospodáreniu samospráv a zlepšujúcej sa efektívnosti výberu daní.
Okrem deficitu klesol vlani aj verejný dlh na úroveň 51,94% HDP, čo znamená medziročné zníženie o pol percentuálneho bodu. V roku 2015 bol deficit vo výške 52,48 percenta. Vláda sa však nevymanila z prvého pásma dlhovej brzdy, takže bude musieť v parlamente vysvetľovať, aké opatrenia na zníženie dlhu urobí. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol po globálnej ekonomickej kríze, keď došlo k poklesu ekonomiky a k nárastu deficitu verejných financií.
Schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 vo výške 1,29 % HDP podľa ministerstva zostáva zachovaný. V roku 2019 by mal byť rozpočet vyrovnaný.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej zníženie schodku v minulom roku súviselo s pokračujúcim rastom daňových príjmov a poklesom výdavkov verejnej správy oproti predchádzajúcemu roku. To však možno do značnej miery pripísať nižšiemu čerpaniu eurofondov v porovnaní s rokom 2015, ktoré medziročne znížilo príjmy aj výdavky.
„V tomto roku očakávame pokračovanie zlepšovania stavu verejných financií, pričom deficit rozpočtu by mohol dosiahnuť úroveň 1,5 % HDP,“ tvrdí Muchová. Rovnako pritom predpokladá v najbližších rokoch aj znižovanie verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky.
Podobné dôvody vidí za medziročným znížením deficitu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá však ešte pracuje na podrobnejšej analýze, tá umožní vyhodnotiť dosiahnutý výsledok nielen z pohľadu salda a dlhu, ale aj z pohľadu zmien v štruktúre príjmov a výdavkov. V nadväznosti na to bude možné podľa šéfa rozpočtovej rady Ivana Šramka vyhodnotiť, v akej miere výsledok za rok 2016 bude mať vplyv na aktuálne rozpočtové ciele pre roky 2017 až 2020.
„Z pohľadu vplyvu na saldo rozpočtu prevažovali pozitívne vplyvy nad negatívnymi. Predbežne sa ako dôležité faktory, ktoré pozitívne vplývali na saldo verejnej správy, ukazujú vyššie daňové a odvodové príjmy, lepšie hospodárenie obcí, ako aj úspora na výdavkoch na spolufinancovanie k EÚ fondom z titulu ich nižšieho čerpania,“ uviedol v reakcii na zverejnené dáta Šramko. Naproti tomu sa podľa neho ako negatívne vplyvy ukazujú vyššie výdavky na zdravotníctvo, korekcie k eurofondom, ako aj nižší než rozpočtovaný prebytok vyšších územných celkov. „Okrem toho, v rámci štátneho rozpočtu došlo k výrazným zmenám v štruktúre výdavkov,“ dodal.