Ukazuje sa, že proti zvyšujúcej sa frekvencii extrémnych prejavov počasia treba prijímať komplexné opatrenia, na úrovni nielen pestovateľov, ale aj štátu a poisťovní.
Predbežné vyčíslenie škôd ešte nejaký čas potrvá. Zdá sa však, že všestranná mobilizácia síl, a to nielen na úrovni profesionálnych pestovateľov, ale aj záhradkárov, predsa len viedla k istej eliminácii škôd. V sadoch horeli protimrazové sviece alebo balíky slamy, niekde využili vyvíjače pary a vo dvoch najspoľahlivejšiu ochranu protimrazové závlahy.
„Zatiaľ odhadujem, že škody na úrode ovocia sa budú pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 miliónov eur,“ povedal šéf Únie ovocinárov Marián Varga. Regionálne sa situácia veľmi líši. Najväčšie škody utrpeli ovocinári v okresoch Komárno, Nové Zámky, Levice, ale aj Piešťany a v Ostraticiach neďaleko Bánoviec nad Bebravou.
S nižšou úrodou bude treba rátať pri jahodách, jablkách, ale aj čerešniach, broskyniach či marhuliach a mrazy najmä v okolí Strekova a Rúbane poškodili stolové i muštové odrody viniča. Počasie vytiahlo z vrecák ovocinárov len na sviečky okolo milión eur. No ani stotisíc horiacich sviec nebolo schopných v každom sade udržať nulovú teplotu znamenajúcu bezpečnú ochranu novej úrody.
Extrémy pokračujú
V porovnaní s vlaňajškom nedosiahli síce mrazy minuloročné maximum, keď v okolí Piešťan namerali až mínus deväť stupňov Celzia, ale teraz mrazy spaľovali stromy od prízemia až po koruny zhruba rovnako ničivou teplotou okolo mínus dvoch a miestami mínus štyroch či dokonca až mínus ôsmich stupňov Celzia, opísal zmenu v pôsobení živlu Marián Varga.
Studený arktický vzduch vpadol na Slovensko cez Poľsko. Kým vlani Poliaci prežili jar bez väčších škôd, teraz ich mrazy neobišli. Nižšiu slovenskú úrodu ovocia podľa Vargu nedokážu poľskí ovocinári, najväčší producenti jabĺk v strednej Európe, kompenzovať v takej miere ako vlani, čo povedie k zvýšeniu cien ovocia. Nemalo by však ísť o nejaký dramatický rast, nanajvýš o desať percent, pretože západnej Európe sa nateraz jarné mrazy vyhli.
Ak sa jarné aprílové mrazy budú vyskytovať pravidelne, prepíšu niektoré pranostiky. Začínajú si to myslieť vinohradníci na južnom Slovensku, ktorým vymrzli tohto roku vinice v polohách, ktoré mráz nepoškodil celé desaťročia.
„S počasím sa naozaj niečo deje. V marci prichádza prudké oteplenie, vinič sa prebudí a v priebehu troch-štyroch týždňov čulo vegetuje. A potom príde mráz ako minulý týždeň zo štvrtka na piatok a spáli prebudené očká na 90 percent,“ opísal to, čo sa stalo v Strekove a Rúbani Ondrej Korpás. Najviac utrpeli stolové odrody viniča a z muštových odrôd Leánka.
Podľa Korpása je situácia horšia ešte ako vlani. Kým vlani boli poškodené kry v údolných častiach vinohradov, teraz sa mráz držal aj v horných partiách, kde spálil nielen vinič, ale aj orechy. Nešlo o typicky prízemný jarný mráz, ktorý stečie z vŕškov do údolí, ale vertikálne poškodzoval výsadby naprieč celými vinohradmi.
Minulý rok dosiahli škody na úrode ovocia 16,9 milióna eur a vláda odškodnila ovocinárov sumou 3,5 milióna eur. Pri prehliadke sadov v Dunajskej Lužnej premiér Robert Fico povedal ovocinárom, že vláda ich nenechá padnúť. Je pripravená poskytnúť kompenzácie. Vzhľadom na opakujúce sa extrémne prejavy počasia sa však životnou nevyhnutnosťou stáva cieľavedome a systémovo predchádzať škodám spôsobeným počasím.
V praxi to okrem iného znamená nielen rozšíriť povedzme najefektívnejšiu protimrazovú ochranu, ale ako vraví fyzický geograf z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Igor Matečný, zdokonaliť prognózy počasia až na mikroúzemia jednotlivých viníc a sadov a vykonať celý rad praktických agrotechnických opatrení vrátane zakladania nových výsadieb v najmenej rizikových polohách.
Poistné ako súčasť hospodárenia
Samostatnou kapitolou je poisťovanie poľnohospodárskych plodín. Dalibor Bán z Agra poisťovne uviedol, že poistená je produkcia len zhruba z jednej tretiny. Dôvody, prečo napríklad vinohradníci nevyužívajú poistenie, spočíva podľa poznatkov Dalibora Bána aj v tom, že pestovatelia viniča musia vyplniť 19 rôznych príloh. Systém hradený z európskych zdrojov by mal byť podľa pestovateľov jednoduchší.
Poľnohospodári sa tiež sa dožadujú, aby štát poistné bonifikoval. Napríklad v Rakúsku hradí ústredná vláda spolu s vládami spolkových krajín pestovateľom až 50 percent poistného. Na Slovensku sa o potrebe zvýšiť mieru poisťovania roky hovorí, ale k spoločenskému konsenzu ako v susednom Rakúsku, kde vytvorili aj tzv. Rizikový fond, do ktorého prispievajú všetci občania, nedošlo.
„Na Slovensku sa poisťujú intenzívne hospodáriace ovocinárske spoločnosti, ktorým na kompenzáciu prispievajú zdroje z Európskej únie,“ povedal Bán. Cestu k využitiu príslušných operačných programov otvárajú odbytové združenia ovocinárov. Na Slovensku sú dve. Aktívne ich využíva združenie Bonum, kde je zoskupených 14 ovocinárov. To je však stále málo.
"Situácia sa otočí, keď tam bude väčšina a nie menšina ovocinárov, ale hlavne, keď sa zmení celková atmosféra okolo poistného, a to tak zo strany samotných poľnohospodárov, ich samospráv, ako aj štátu, myslí si Dalibor Bán.
„Naším cieľom je nájsť systémové riešenie, nielen odškodňovať zo štátneho rozpočtu v prípade krízy,“ reagoval na aktuálnu situáciu hovorca rezortu pôdohospodárstva Michal Feik. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR má spracovaný už prvý návrh na vytvorenie rizikového fondu a v krátkom čase bude zvolané pracovné stretnutie k tejto téme.