„Technologické centrum v Trenčíne je jedným z ôsmich takýchto lokalít v našej globálnej sieti a plní dôležitú úlohu v našom vývoji a výskume,“ povedal Jason Xu, viceprezident čínskej spoločnosti.
Hlavnými klientmi pre čínsku spoločnosť sú automobilky BMW alebo Mercedes, pre ktoré testujú interiérové časti vozidiel. YFAI spolupracuje tiež s automobilkami Fiat, Ford, Hyundai, Opel, Škoda, Suzuki alebo Volvo. Spoločnosť v Trenčíne investovala približne 5 miliónov eur, pričom štát podporil investíciu v celkovej výške 800-tisíc eurami. Z toho približne 200-tisíc eur bolo použitých na podporu vytvorenia 45 nových pracovných miest.
Na Slovensku aktuálne vyrábajú autá tri veľké automobilky, pričom výstavba štvrtej Jaguar Land Rover v blízkosti Nitry je v plnom prúde. Jednotliví automobiloví výrobcovia spolu so subdodávateľskými firmami na Slovensko sústreďujú najmä samotnú výrobu. Vývoj vo väčšine prípadov prebieha mimo nášho územia. Podľa niektorých názorov sa tak Slovensko stalo montážnou halou bez pridanej hodnoty v podobe vývoja.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
S tým však nesúhlasí Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR). „Slovensko už dávno nie je ,montážnou dielňou',“ povedal Pribula, ktorý označil takýto prívlastok za dehonestujúci. „Vozidlá, ktoré sa na Slovensku vyrábajú, síce nie sú vyvíjané na Slovensku, no pri ich zavádzaní do výroby je potrebné navrhnúť, vyvinúť a zrealizovať moderné postupy a technológie, ktoré následne prispejú k efektívnej a vysokokvalitnej produkcii. Na tomto sa podieľajú priamo pracovníci slovenských automobiliek, ale v značnej miere aj slovenské dodávateľské firmy,“ dodáva Pribula.
Podľa jeho slov pri vývoji nového auta alebo dielu sa na vzniku podieľa tak samotná automobilka, ako aj výrobcu dielu, modulu, systému, z ktorých sa vozidlo montuje. Podiel potrebných prác je v súčasnosti na úrovni približne 7:3 v prospech dodávateľov. „Z tohto pohľadu je dôležité, že na Slovensku vznikajú vývojové centrá pri dodávateľských firmách,“ dodáva Ján Pribula.
Presne opačný názor má ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž, ktorý si myslí, že Slovensko stále je montážnou halou. „Vyspelejšie činnosti ako napríklad výskum, vývoj, marketing alebo finančné služby tu ešte stále nie sú. Samozrejme, Slovensko aj vyrába určitú časť súčiastok alebo komponentov, no stále ide o výrobky, ktorých my nie sme autormi ani dizajnérmi,“ povedal Baláž.
„My nie sme vlastníkmi tých automobilových fabrík, ktoré u nás pôsobia. Dokonca ani väčšina dodávateľských závodov nie je v slovenských rukách. Rozhodnutia, čo okrem pracovnej sily budú fabriky zo Slovenska brať, nie je úplne v našich rukách. Môžeme vybudovať základňu výskumu a vývoja alebo kvalitné vysoké školy,“ hovorí Baláž. Podľa jeho slov testovacie centrá nepredstavujú výskum alebo vývoj. Ide len o inovácie.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pribula zo ZAP SR očakáva, že trend budovania technologických centier popri výrobných závodoch prekračujúcich kompetencie výroby bude aj naďalej pokračovať. „Je treba podotknúť, že trend presunu kompetencií v oblasti vývoja dielov sa začal v 90. rokoch a nezastavuje sa. Požiadavka, aby dodávatelia v rámci celého dodávateľského reťazca boli schopní ponúknuť svojim zákazníkom vývoj, je aktuálna už teraz a treba si uvedomiť, že slovenské spoločnosti, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca, no sú na nižšej úrovni, sa musia seriózne zaoberať myšlienkou vybudovania vlastného vývojového tímu a budovania vzťahov s výskumno-vývojovými inštitúciami. Je to jedna zo základných podmienok ich budúcej konkurencieschopnosti,“ dodáva Pribula.
Pre zlepšenie situácie by sa Slovensko podľa Pribulu zo ZAP-u malo sústrediť na transformáciu školstva, ktoré by generovalo dostatok absolventov vhodných pre výskum a vývoj. Zároveň je potrebné stimuláciami podporiť takéto aktivity, pričom menším firmám zjednodušiť proces budovania vývojových centier. „Po roku 1990 prevažná väčšina slovenských firiem zrušila výskum a vývoj. Vybudovať ho bude náročný a dlhotrvajúci proces. Je potrebné im v tom pomôcť, lebo vlastný výskum a vývoj, stimulácia inovačných schopností firiem, je podmienkou budúcej konkurencieschopnosti nielen firiem, ale aj Slovenska ako priemyselnej krajiny,“ uzatvára Pribula.