Biopalivá druhej generácie: autá pôjdu aj na drevo

Už desať rokov sa do motorových palív pridávajú zložky vyrobené z kukurice či repky olejnej. Od roku 2019 pribudnú aj prísady z dreva, lístia či zo slamy. Minulý týždeň vládou totiž prešla novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov z dielne ministerstva hospodárstva. Platiť má od augusta tohto roka. Ide o prenos európskej smernice. Tá má za cieľ urýchliť využívanie biopalív takzvanej druhej generácie.

30.04.2017 15:00
tankovanie, biopalivá, benzín Foto:
Biopalivá druhej generácie sa začnú primiešavať v roku 2019. Ilustračná snímka.
debata (34)

„Biopalivá druhej generácie sú vyrobené zo surovín z biomasy, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo,“ vysvetlil hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Zaručujú podľa neho vysoké úspory emisií skleníkových plynov s malým rizikom spôsobenia nepriamej zmeny vo využívaní pôdy. Majú aj výhodnejšiu bilanciu emisií skleníkových plynov oproti svojim predchodcom. Už kukurica či repka v palive mali prispieť k zníženiu závislosti EÚ od ropy.

Od biopalív druhej generácie si Brusel navyše sľubuje navrátenie farmárov späť k pestovaniu plodín na výrobu potravín. Biopalivá z dreva, lístia, kôry či zo slamy totiž nesúperia o ornú pôdu s potravinami a krmivom. „Keďže výroba biopalív je zvýhodňovaná, poľnohospodári preferujú výnosy z jej pestovania pred výnosmi z pestovania iných plodín,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda. Takto vzniká tlak na zvyšovanie cien napríklad obilia či kukurice, ktoré tak už nie sú pestované len pre potraviny a krmivá, vysvetľuje. Reálny dosah na ceny sa však podľa neho odhaduje ťažko najmä pre rôzne dotácie pre farmárov v únii. Slovenskí farmári sa však už pred rokmi bránili tvrdeniu, že repka či kukurica pre biopalivá by ohrozovali pestovanie plodín pre potraviny či krmivá. Obhajovali sa tým, že práve biopalivá umožnili mnohým farmárom prežiť. Podľa kritikov však stáli práve biopalivá za rekordnými cenami pšenice a kukurice na svetových burzách spred vyše 10 rokov.

Naopak, biopalivá druhej generácie sa vyrábajú z lignocelulózovej biomasy. Medzi zdroje tak namiesto typických poľnohospodárskych plodín patrí drevo, lístie, kôra, slama a podobne. Nemali by tak podľa Kazdu konkurovať produkcii potravín. Myslí si však, že časom aj tieto suroviny začnú konkurovať inému využitiu – napríklad výrobe energie. „Každá vnútená dotácia alebo zvýhodnenie na trhu sa napokon niekde prejavia na cene,“ hovorí.

Nevýhodou biopalív druhej generácie je však vyššia cena. Vyrobiť ich je totiž náročnejšie ako tie z prvej generácie. Problémom je zatiaľ aj chýbajúca veľkokapacitná výroba. „Na základe zverejnených zámerov predpokladáme, že v roku 2019 už bude na území Slovenska k dispozícii produkcia týchto biopalív,“ hovorí Stano. Práve preto sa k tomuto roku podľa neho viaže aj prvá povinnosť primiešať do benzínu či nafty biopalivá druhej generácie.

Podiel biopalív druhej generácie v palivách

  • 0,1 % pre rok 2019,
  • 0,5 % pre roky 2020 až 2024,
  • 0,75 % pre roky 2025 až 2030

    Poznámka: Biozložky sa vyrobia z dreva, zo slamy či z lístia. Podiel je z energetického obsahu celkového množstva pohonných látok uvedených na trh.

    Zdroj: MH SR, novela zákona

Novela zjemňuje referenčné hodnoty pre energetický obsah biopalív a objemový podiel primiešavania bionafty. Po novom sa tak povinné kvóty biozložky pre výrobcov palív znížili. „Zníženie minimálneho energetického obsahu biopalív v roku 2020 odráža aktuálnu situáciu na trhu, keď dodávatelia motorových palív deklarovali neúmernú ekonomickú náročnosť dosiahnutia platného cieľa,“ vysvetľuje Stano. Ten je pre rok 2020 na úrovni 10 percent obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v doprave. Plnený bude podľa ministerstva hospodárstva predovšetkým biopalivami primiešanými do motorových palív. „Dosiahnutie záväzného cieľa aj napriek zníženiu energetického primiešavania umožňuje vyššie započítavanie elektriny z OZE použitej v doprave,“ dodáva Stano. S biopalivami prvej generácie je totiž príliš náročné pôvodne stanovené čísla dosiahnuť. Daňou by bolo zdraženie benzínu a nafty na pumpách.

Komentovať, ako sa novela prevedie do praxe, výrobcovia palív veľmi nechcú. V súčasnosti sa primiešava do benzínu a nafty biozložka v súlade s platnou legislatívou. „Do motorového benzínu sa primiešava bioetanolová zložka v objeme 4,7 percenta, pričom minimálny podiel ETBE je 3 percentá,“ vysvetľuje Ladislav Prochádzka z komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft. To znamená, že v každom litri benzínu je 4,7 percenta biozložky. Do motorovej nafty sa primiešava biozložka v objeme 6,9 percenta, dodáva.

Cieľ pre minimálny energetický obsah biopalív sa pre budúci rok znižuje zo 7,2 percenta na 5,8 percenta. A v roku 2019 zo 7,5 percenta na 6,9 percenta, v roku 2020 z pôvodných 8,5% na 7,6 percenta. Okrem toho novela znižuje aj cieľ pre minimálny objemový podiel primiešania bionafty na roky 2018 až 2020 na hodnotu 6,9 percenta. Pre roky 2022 až 2030 vo výške 8,2 percenta.

Biopalivá druhej generácie sa začnú primiešavať v roku 2019. V tomto roku budú referenčné hodnoty 0,1 percenta, pre nasledujúce štyri roky pol percenta. A na roky 2025 až 2030 tri štvrtiny percenta.

Na Slovensku sa výrobe biozložiek do benzínu venuje firma Enviral z Leopoldova. Ročne vyrobí 145 tisíc m3 bioetanolu. Výrobe biozložky do nafty sa venuje spoločnosť Meroco rovnako z Leopoldova. Ročne jej vyprodukuje 100-tisíc ton.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #biopalivá