Bratislava vyčnieva nad Slovenskom, výkonom i platmi

01.05.2017 13:45

Bratislava zostáva ťahúňom slovenskej ekonomiky, keďže región hlavného mesta vykazuje najvyššiu mieru produktivity práce. Kým región východného Slovenska vykazuje 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, v Bratislave je to 34 tisíc eur. Informoval o tom Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý spolu s členmi Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vypracovali správu o možnostiach, ako znížiť zaostávanie regiónov na Slovensku.

Slovensko patrí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD ) medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti.

Za hlavné bariéry, ktoré bránia rozvoju regiónov na Slovensku, INEKO označilo vzdelávací systém málo rozvíjajúci zručnosti, nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, vysoké odvodové zaťaženie pre ľudí s nízkym príjmom, ako aj zložitú administratívu a korupciu pri čerpaní dostupných prostriedkov.

Zatiaľ čo regióny západného Slovenska zápasia s rastúcim nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, pre regióny južného a východného Slovenska ostáva výzvou naďalej dlhodobá nezamestnanosť charakterizovaná nízkou mobilitou a nízkou úrovňou vzdelania a kvalifikácie pracovnej sily. „V okresoch Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota je miera evidovanej nezamestnanosti stále nad 20 %. Zapojenie rizikových skupín, akými sú Rómovia, mladí ľudia, ženy s malými deťmi na trh práce prostredníctvom opatrení s individuali­zovanými prístupmi ostáva kľúčové,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Okresy na južnom a východnom Slovensku s 20-percentnou mierou nezamestnanosti tak zreteľne zaostávajú za okresmi zo západu. V marci tohto roku Piešťany, Trnava, Galanta či Hlohovec mali mieru nezamestnanosti nižšiu ako 3 % a ďalších 10 okresov malo nezamestnanosť nižšiu ako 4 %.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš uviedol, že na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú, rozdiely v miere chudoby či príjmoch sa však zatiaľ nemenia. Ako dodal, zmierniť zaostávanie regiónov by pomohlo aj zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom vrátane dohodárov a živnostníkov, aby sa im viac oplatilo legálne pracovať. Za dôležité považuje tiež motivovať stredné odborné školy, aby z nich vychádzali študenti lepšie pripravení uplatniť sa na trhu práce. „Štát by mal zverejňovať priemerný plat a mieru nezamestnanosti absolventov každej školy, súčasne by mal upraviť normatívy, aby viac zohľadňovali úspešnosť absolventov na trhu práce,“ zdôraznil Goliaš.

Podľa riaditeľa sekcie fondov EÚ na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Borisa Slobodu rezort využije 2,2 miliardy eur, ktoré sú k dispozícii v Operačnom programe Ľudské zdroje na roky 2014 až 2020. Najväčšia časť pôjde na zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Ako uviedol, dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí sú k dispozícii, majú nízku kvalifikáciu a teda aj potenciálne zárobky, preto sa im neoplatí dochádzať za prácou. „Pre nich musí prísť práca v regióne,“ zdôraznil.

Chrenek tiež pripomenul, že väčšina prostriedkov, ktoré boli v posledných rokoch vynaložené na riešenie potrieb slovenských regiónov, išli práve z európskych prostriedkov. „Inak to nebude ani v období 2014–2020, kedy má Slovensko celkovo k dispozícií až 15,3 miliardy eur. Veľká väčšina z týchto peňazí pôjde na skvalitnenie infraštruktúry, do ľudského kapitálu, zdravotníctva, životného prostredia, inovácií ale aj na riešenie nezamestnanosti či na programy sociálnej inklúzie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska," uzavrel Chrenek.

#regióny #HDP #Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk