Národná banka Slovenska aktuálne odhaduje, že v priebehu nasledujúcich necelých dvoch rokov počet našincov pracujúcich v cudzine klesne asi o 12-tisíc ľudí a vplyv na to bude mať do značnej miery aj brexit.
Aj keď lídri EÚ sa v sobotu na summite dohodli, že jednou z priorít rokovaní o brexite bude ochrana občanov EÚ žijúcich na ostrovoch, Briti už robia všetko pre to, aby počty cudzincov okresali. Práve obavy z migrantov boli dôležitým motívom, prečo si Briti vlani v referende zvolili odchod. Cudzinci už musia vypĺňať pri príchode do krajiny desiatky strán dotazníkov, uhrádzajú rôzne poplatky a vláda zvažuje prisťahovalcom znížiť sociálne dávky a zaviesť firmám dane za každého cudzinca.
Foto: SHUTTERSTOCK
Deje sa tak v čase, keď na Slovensku zamestnanosť stúpa a nájsť sa dajú aj lepšie platené miesta. „Predpokladáme, že v období od prvého štvrťroka 2017 po štvrtý kvartál 2019 priaznivý vývoj na našom trhu práce spôsobí, že počet Slovákov pracujúcich v cudzine klesne približne o 12-tisíc osôb, čo môže byť jednak vplyvom vyššieho počtu návratov niektorých z nich domov, ale zároveň aj nižšieho počtu nových odchodov do zahraničia zo SR,“ uviedla hovorkyňa NBS Martina Solčányová, s tým, že ide hlavne o Britániu. Zároveň sa podľa NBS za spomínané obdobie na Slovensku vytvorí 84-tisíc pracovných miest.
Na Slovensku sú síce platy v porovnaní s Britániou asi dvoj- až trojnásobne nižšie, na ostrovoch sú však stále vyššie náklady. „Kvôli brexitu Slovákom žijúcim a pracujúcim v Británii v nasledujúcom období narastú náklady, nakoľko v krajine rastie inflácia a klesnú im príjmy po prepočítaní na euro z dôvodu oslabenia libry,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Prišla som sem, lebo som si v Michalovciach nevedela nájsť prácu. Mám tu kopec známych, ktorí sem prišli tiež, tak som sa rozhodla, že sem prídem pracovať a zároveň sa naučím jazyk. Mám dobrú prácu v hoteli ako recepčná a vedúca zmeny, v Michalovciach by som si možno našla nanajvýš prácu predavačky v reťazcoch.Žaneta Vojčíková z Michaloviec
Mnohí Slováci odišli do Británie len na dočasné obdobie. „Pred troma rokmi sme spoločne s priateľom odišli pracovať do Londýna. On robí v stavebnej firme, chodí ako robotník na väčšie stavby, ja som si našla prácu v hoteli ako chyžná a po večeroch chodím vypomáhať do reštaurácie,“ opisuje svoju situáciu Michaela Sloviaková zo Sobraniec, ktorá dodáva, že ich hlavnou túžbou bolo zarobiť si v Británii na rekonštrukciu domu po rodičoch a po štyroch – piatich rokoch sa vrátiť späť na Slovensko.
Slováci sa sťahujú do zahraničia najmä z ekonomických dôvodov, keď si na Slovensku nevedia nájsť vhodnú prácu alebo sú v práci slabo finančne ohodnotení, no na druhej strane sa vracajú po čase späť kvôli rodinným väzbám a do prostredia, ktoré dobre poznajú.
Robia prácu, ktorú Briti nechcú
Britský štatistický úrad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.
Analytik Philippe Gudin z britskej banky Barclays tvrdí, že imigrácia bola kľúčovým aspektom hospodárskeho rastu Británie. Do problémov by sa podľa Gudina po brexite mohli dostať odvetvia s prevahou horšie platených miest, napríklad stavebníctvo, potravinársky priemysel či upratovanie. A obmedzenie imigrácie by tieto odbory mohlo poškodiť, pretože na rozdiel od zástancov brexitu Briti nemajú podľa niektorých ekonómov o tieto práce záujem.
„Prišla som sem, lebo som si v Michalovciach nevedela nájsť prácu. Mám tu kopec známych, ktorí sem prišli tiež, tak som sa rozhodla, že sem prídem pracovať a zároveň sa naučím jazyk. Som tu päť rokov, nemám zatiaľ rodinu, tak som sa rozhodla tu naďalej zostať. Mám dobrú prácu v hoteli ako recepčná a vedúca zmeny, v Michalovciach by som si možno našla nanajvýš prácu predavačky v reťazcoch,“ povedala 27-ročná Žaneta Vojčíková z Michaloviec, ktorá pracuje v jednom zo sietí hotelov v Londýne.
Jej kamarátka Ivana však z Veľkej Británie plánuje odísť. „Nechcem tu zostať, hlavne nie kvôli tomu, že neviem, čo nás čaká po brexite. Chýba mi rodina, zázemie,“ povedala 29-ročná Ivana z Michaloviec.
Slovensko sa pritom borí s problémom nedostatku pracovnej sily. Slovenská vláda chce na túto situáciu reagovať aj špeciálnym plánom na prilákanie Slovákov, ktorí v súčasnosti pracujú vo Veľkej Británii. Cez internetový portál, ktorý spravuje ústredie práce a sociálne siete, by im mal štát adresovať konkrétne pracovné ponuky na Slovensku. Podrobnosti tohto plánu zatiaľ rezort práce nepredstavil.
Veľká Británia by podľa odhadov britského ministerstva financií mala do dvoch rokov stratiť minimálne pol milióna pracovných miest.
Vláda minulý týždeň schválila Materiál o príprave na odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie. Udialo sa tak tesne pred mimoriadnou schôdzkou lídrov EÚ, ktorá sa konala v sobotu v Bruseli. Prioritou je ochrana práv Slovákov žijúcich v Británii. Aj šéfovia diplomacií dvadsaťsedmičky, aj nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte minulý týždeň Londýnu odkázali, že otázka zaručenia občianskych a pracovných práv pre občanov EÚ žijúcich v Británii patrí medzi prvoradé. Platí to aj po summite.
Čo zvažuje Veľká Británia zaviesť pre cudzincov
- Obmedzenie voľného pohybu osôb – cudzinci, ktorí nebudú v krajine pracovať dlhšie obdobie (uvažuje sa o 6 mesiacoch), môžu byť vyhostení
- Zavedenie poplatku pre zamestnávateľov, ktorí budú chcieť zamestnať občana z EÚ, ak tak urobia, budú musieť zaňho zaplatiť tisíc libier ročne
- V hre je aj škrtanie prídavkov na deti, Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma
- Do úvahy pripadá aj možnosť, že by aj zahraniční študenti v Británii po novom boli braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné
Poplatok 1 000 libier za každého cudzinca?
Britská vláda podľa informácií britských médií navrhuje, aby po brexite tí zamestnávatelia, ktorí zamestnajú zahraničného pracovníka, zaňho ročne platili poplatok vo výške 1 000 libier.
Nateraz únia nepovedala, či prídu zo strany členských štátov podobné protiopatrenia. Britská vláda môže takisto zaviesť povinné pracovné povolenia pre cudzincov. Prisťahovalci by tak na prácu potrebovali tzv. pracovné víza. Britská vláda ešte oficiálne nepotvrdila, o aké opatrenia pôjde v prípade okresávania počtu migrantov prichádzajúcich do krajiny. Podľa expertov je isté, že riešenie voľného pohybu osôb bude najzásadnejšou otázkou pri rokovaniach o podmienkach brexitu.
Celkovo v Británii žijú viac ako tri milióny cudzincov. V poslednom období v Británii pribudlo viac ľudí z východnej Európy. Ide najmä o Poliakov, Slovákov, Maďarov, Čechov, no rátajú sa sem aj pobaltské štáty ako Litva, Lotyšsko a Estónsko. Spolu je ich v Británii vyše milióna.
Podľa britského denníka Financial Times sa občania krajín Európskej únie, ktorí žijú v Británii, musia najnovšie vysporiadať s 85-stranovým dotazníkom, ak chcú zostať v krajine po brexite. Podľa denníka je to pre mnohých cudzincov nezvládnuteľné. „Musíte vyplniť 85 stránok. Pýtajú sa na rovnaké veci stále dookola, a to spôsobom, že nikdy neviete, aká odpoveď je správna,“ sťažuje sa pre denník žiadateľka Marta Grabińská, ktorá čaká na odpoveď úradov už šesť mesiacov.
„Pre niekoho, kto vie po anglicky len trochu, je to nemožné,“ pripúšťa. Rodiny musia za každého svojho člena zaplatiť úradom pri podaní žiadosti 65 libier. Centrum pre prisťahovalectvo z východnej Európy si účtuje za svoju pomoc s každou žiadosťou 50 libier, zatiaľ čo súkromní právnici požadujú od cudzincov 200 až 1 000 libier.
Prisťahovalci vo Veľkej Británii
- Z celkového počtu prisťahovalcov (viac ako 8 miliónov) v Británii je okolo 3 miliónov z EÚ. Z toho pracujúcich je viac ako 2 milióny, čo predstavuje 7 percent celkovej populácie
- Aktuálne na Britských ostrovoch pracuje takmer 100-tisíc Slovákov
- Na britských univerzitách študuje bakalársky program 125-tisíc študentov z EÚ
- Každý rok príde do krajiny viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov, britská vláda chce toto číslo okresať na 100-tisíc ročne
- Podľa rôznych štúdií však boli migranti za posledných desať rokov z ekonomického pohľadu pre Britániu prínosom. Teda viac prispeli do štátnej kasy na daniach, ako z nej na sociálnych benefitoch odčerpali
Prísť má aj na okresávanie dávok
Jeden z mnohých britských návrhov na okresanie počtu migrantov prichádzajúcich do krajiny je, aby sa im škrtali prídavky na deti. Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma. Ešte bývalý premiér Británie David Cameron chcel, aby sociálne benefity poberali migranti až po tom, čo odrobia v krajine štyri roky. Platiť však malo tzv. prechodné obdobie, a to, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (34-tisíc), by sa tieto opatrenia vzťahovali až po roku 2020.
Noví prisťahovalci mali zmeny pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018. Opatrenia sa mali navyše rozšíriť aj o to, aby sa tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, museli vrátiť tam, odkiaľ prišli a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov.
Proti škrtaniu prídavkov ostro vystupujú krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko). Z prisťahovalcov v Británii čerpajú najviac prídavky na deti Poliaci, ktorých je v krajine okolo 850-tisíc. Z nich poberá vyše 26-tisíc prídavky na deti, ktoré žijú v Poľsku.
Európska komisia je zásadne proti, aby sa do budúcnosti menilo vyplácanie prídavkov na deti. „Nepredpokladá sa indexácia prídavkov na dieťa. Za vyplácanie prídavkov na dieťa je aj naďalej zodpovedná krajina, kde pracuje rodič alebo rodičia, a túto sumu nemožno upraviť, ak dieťa býva inde. V EÚ sa menej ako jedno percento prídavkov na dieťa prenáša z jedného členského štátu do druhého,“ potvrdila nedávno komisia.
Teraz slovenská rodina žijúca v Británii dostáva rovnaké detské prídavky ako rodení Briti. To, čo by poberali doma mesačne, majú v Anglicku za týždeň. A to aj v tom prípade, ak deti zostali na Slovensku. Zo 100-tisíc Slovákov pracujúcich v Británii poberá zhruba 2-tisíc z nich prídavky na deti, ktoré zostali doma v rodnej krajine. Na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura. V Británii dostanú pracujúci alebo aj tí, ktorí si prácu hľadajú, na dieťa 20,70 libry (23,87 eura) týždenne. Na každého ďalšieho potomka potom môžu poberať 13,70 libry (15,80 eura) týždenne.