Zástupcovia Grécka a jeho zahraničných veriteľov vyrokovali dlho očakávanú dohodu o reformách, ktoré sú potrebné na uvoľnenie ďalších peňazí zo záchranného programu pre túto zadlženú juhoeurópsku krajinu.
Oznámil to v utorok grécky minister financií Euklidis Tsakalotos. Upozornil zároveň, že dohoda umožní začať rokovania o možnej úľave pri splácaní dlhov, uviedla agentúra Reuters.
Dohoda zahŕňa reformy v oblasti práce a energie, ale tiež zníženie penzií a zvýšenie daní. Rokovania sa ťahali pol roka, hlavne pre nezhody medzi Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o fiškálnych cieľoch.
Grécko teraz musí nové opatrenia legislatívne schváliť, potom budú môcť ministri financií eurozóny schváliť uvoľnenie ďalšej časti peňazí. Atény budú potrebovať v júli na splatenie dlhov zhruba 7,5 miliardy eur. Najbližšie zasadnutie ministrov financií eurozóny, na ktorom by sa malo rokovať aj o prípadnom znížení gréckeho dlhu, sa uskutoční 22. mája.
Grécko v rámci reforiem sľúbilo, že v roku 2019 zníži dôchodky a v roku 2020 zníži hranicu pre nezdanenú mzdu, aby tak dosiahlo úspory vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ak sa Grécku podarí prekročiť stanovené ciele, bude môcť aktivovať súbor opatrení, ktorý kompenzuje vplyv dodatočných úsporných opatrení. Jeho súčasťou je hlavne zníženie daní.
Po dohode budú veritelia zrejme rozhodovať o strednodobých cieľom prebytku primárneho rozpočtu, čo je dôležitý ukazovateľ pre schválenie ďalšieho oddlženia. MMF tvrdí, že Grécko nemôže udržať vysoký prebytok primárneho rozpočtu, ak neprijme ďalšie úsporné opatrenia a Európska únia mu neumožní ďalšie úľavu od dlhov. Primárne rozpočet nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu.
V návrhu dokumentu, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, MMF uviedol, že ak Grécko príjme všetky nové opatrenia dohodnuté s veriteľmi, môže budúci rok dosiahnuť prebytok primárneho rozpočtu 2,2 percenta HDP a v rokoch 2019 až 2021 sa zamerať na prebytok 3,5 percenta ročne.
Potom by sa prebytok mohol znížiť na 1,5 percenta. Veritelia z eurozóny sa domnievajú, že Grécko je v dlhšom období schopné udržať primárny prebytok 3,5 percenta HDP.