Diaľnica D1 sa zasekla

Plán spojiť diaľnicou D1 v roku 2020 Bratislavu s Košicami dostáva nové trhliny. Ministerstvo dopravy si zámer stanovilo s tým, že neskôr bude hotový len úsek z Turian do Hubovej. Najnovšie sa však skomplikovala aj výstavba pri Žiline, a to z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu s tunelom Višňové.

06.05.2017 07:00
debata (50)

Ten mal byť hotový na konci roka 2019, ale pre zmenu technického riešenia hrozí 2-ročné meškanie na rok 2021. A do tretice mešká pre zosuv pôdy aj diaľnica z Hubovej do Ivachnovej, na ktorú čakajú Ružomberčania.

zväčšiť Foto: Pravda, NDS
infografika, dialnice, d1

Tunel Čebrať pri Ružomberku čaká na novú trasu. Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného tvrdí, že či už dôjde k predĺženiu tunela, alebo k sanačným prácam v oblasti zosuvu, v oboch prípadoch si stavba vyžiada dodatočné finančné náklady aj čas navyše. Ak sa obnovia práce na danom úseku ešte v tomto roku, štvorprúdovka môže byť hotová do roku 2020. Ešte pred zosuvom svahu sa počítalo s tým, že Ružomberčania pôjdu po diaľnici už v tomto roku. Diaľnica pred a za tunelom je už postavená, ale bez tunela je nefunkčná.

Najväčším otáznikom aj naďalej zostáva trasovanie D1 z Turian do Hubovej, kde sa trasa má zmeniť pre zosuv pôdy pri Šútove ešte z roku 2013. "Envirorezort sa vyjadruje k tomuto projektu Národnej diaľničnej spoločnosti z hľadiska posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA). Výsledkom tohto procesu bude záverečné stanovisko, v ktorom súhlasíme s realizáciou environmentálne najprijateľnejšieho variantu. Záverečné stanovisko z procesu EIA plánujeme vydať v máji,“ informoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Súčasná vláda za prvý rok dokončovala viaceré rozostavané diaľnice. Chýbajú však nové projekty. Najbližšie má byť 15. mája otvorená nová rýchlostná cesta Zvolen východ – Pstruša, ktorá nadviaže na už fungujúci obchvat Detvy zo Pstruše do Kriváňa. Zvolenčania žiadajú aj obchvat mesta, kde sa však neurčila ešte definitívna trasa.

V prípade rozostavanej D1 platí, že pôvodne mala trasa diaľnice od Turian viesť údolím v zosuvovej oblasti prostredníctvom dvoch kratších tunelov. Aktuálne sa však počíta s dlhším tunelom Korbeľka. Ministerstvo dopravy zatiaľ nevie povedať, kedy bude možné vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa pre daný úsek.

"Dopravoprojekt ako spracovateľ posudzovania odporúčal realizovať variant vedený cez masív Kopy tunelom Korbeľka a následne tunelom Havran. Ostatné hodnotené varianty, ktoré boli modifikáciou úžinového variantu trasovaného pôvodne lomom Rieka v Kraľovanoch, vyšli z hľadiska environmentálnych vplyvov nepriaznivejšie. Vypracované záverečné stanovisko envirorezortu bude záväzné pre ministerstvo dopravy pre ďalšie povoľovacie konanie a dokumentačnú prípravu stavby,“ povedal Ľubomír Palčák.

Bývalý šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Juraj Valent vlani v rozhovore pre Pravdu uviedol, že podľa rozhodnutia ministerstva životného prostredia (MŽP) sa stanoví harmonogram prípravy pre vybranú trasu tak, aby sa súťaž na zhotoviteľa stavby mohla vyhlásiť do 31. decembra 2018. Ak následne hľadanie zhotoviteľa potrvá jeden rok a výstavba ďalšie štyri až päť rokov, najkritickejší úsek bude hotový najskôr v roku 2023. Je však otázne, či diaľničiari stihnú pripraviť úplne nové trasovanie diaľnice v prípade, ak padne definitívne rozhodnutie o trasovaní diaľnice cez tunel Korbeľka.

Namiesto novej výstavby správy a stanoviská

Pre úplné diaľničné prepojenie dvoch najväčších slovenských miest štát potrebuje okrem výstavby úseku medzi Turanmi a Hubovou dokončiť dva rozostavané úseky pri Žiline. Časť D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka má byť hotová koncom roka 2018. Nadväzujúci úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s najdlhším tunelom Višňové majú podľa plánov mať vodiči k dispozícii o rok neskôr, je však možný posun možno až na rok 2021.

Ďalším rozostavaným úsekom je obchvat Ružomberka v úseku D1 Hubová – Ivachnová, kde v súčasnosti výstavba neprebieha. Pre hroziace zosuvy západne od tunela Čebrať zhotoviteľ stavby, ktorým je konzorcium firiem Váhostav a OHL, musel zastaviť práce. Štát v súčasnosti hľadá trasovanie.

Podľa zmluvy mal byť 15,3 kilometra dlhý úsek hotový v júni tohto roku. "V súčasnosti prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na nové varianty, čo je požiadavkou a podmienkou Európskej únie a tento proces je relatívne zdĺhavý. V januári ministerstvo životného prostredia určilo rozsah hodnotenia a podľa našich predpokladov bude mať NDS do júna hotovú správu, na základe ktorej ministerstvo životného prostredia bude rozhodovať o ďalšom postupe,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Zmluva so zhotoviteľom diela je však platná len do júna 2017. "Predĺžený tunel Čebrať sa zdá byť optimálnym variantom trasovania diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. V súčasnosti čakáme na ukončenie procesu EIA a získanie záverečného stanoviska MŽP, to je predbežne stanovené na október 2017. Z prieskumov vyplýva, že trasa tunela Čebrať sa predĺži o 1,6 km a celý úsek sa skráti o 300 metrov.

Zmluva so zhotoviteľom by sa mala predĺžiť, keďže bola pozastavená z dôvodu nepredvídateľných okolností. Práve preto, že ide o nepredvídateľné okolnosti, predpokladáme financovanie úseku z eurofondov,“ informuje hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Čakanie na eurofondy by poškodilo Turiec

Ešte bývalý šéf NDS Valent uviedol, že diaľničiari urobia všetko preto, aby úsek odovzdali do konca roka 2019. Podľa jeho slov NDS kladie na dokončenie daného úseku dôraz nielen pre kritickú dopravnú situáciu v Ružomberku, ale aj kvôli plánovanej investícii spoločnosti Mondi v sume 310 miliónov eur, ktorú ohlásil v marci minulého roka.

Preťaženú cestu prvej triedy I/18 vedúcu popod Strečno pri Žiline má odľahčiť úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. "Podľa oficiálnych vyjadrení zhotoviteľa, ktorý stavbu realizuje cez žltý FIDIC, sú predpokladané dva roky odkladu spôsobené zmenami technického riešenia samotného projektu. Tie vyžadujú dodatočné výkupy pozemkov, ako aj nový proces stavebného konania práve vplyvom zmeny stavebných objektov oproti dokumentácii pre stavebné povolenie. V súčasnosti zhotoviteľ predložil žiadosť na zmenu harmonogramu výstavby, ktorú aktuálne diaľničiari vyhodnocujú. Pokiaľ sa konzorciu zhotoviteľov nepodarí vynegociovať odklad, platí pôvodný zmluvný termín ukončenia výstavby v decembri 2019,“ informuje Palčák.

Výstavbu úseku s najdlhším tunelom na Slovensku zabezpečuje konzorcium firiem Salini Impregilo a Dúha. Predchádzajúci úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý odkloní dopravu smerujúcu z východu na západ južne od Žiliny, neprinesie plný efekt obchvatu krajského mesta bez nadväzujúceho úseku. Ak štvorprúdovka s tunelom Višňové bude meškať, tranzitná doprava bude musieť prechádzať cez Žilinu aj naďalej. Do mesta však nebude vstupovať v západnej časti, ale z juhu.

Na dokončenie základnej diaľničnej tepny medzi Bratislavou a Košicami bude štát potrebovať stovky miliónov eur. Len náklady na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová sa odhadujú na úrovni 600 miliónov eur. Štát sa bude musieť rozhodnúť, či bude úsek v Turci čakať na nové eurofondy, ktoré môžu, ale aj nemusia prísť od roku 2020. Diaľnica v Turci by tak meškala ešte viac. Inou možnosťou je, že výstavba diaľnic by sa financovala zo štátneho rozpočtu alebo pomocou súkromného kapitálu formou PPP projektu.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #výstavba #D1 #diaľnica D1 #Hubová - Ivachnová #tunel Višňové