Zadlžené Francúzsko čakajú roky škrtov

Francúzsko čakajú po zvolení nového prezidenta Emmanuela Macrona výrazné škrty vo vládnych výdavkoch, v prebujnenom parlamente, ale aj zmeny na trhu práce. Pre Európsku úniu to však bude znamenať aj ďalší tlak na prehodnotenie a zmeny v jej fungovaní, inak podľa Macrona budú Francúzi zvažovať tzv. frexit, teda odchod zo spoločného európskeho bloku.

09.05.2017 07:00
francúzsko, demonštrácia, protest, francúzske... Foto:
Ľudia oslavujú víťazstvo Emmanuela Macrona, ktoré však so sebou prinesie výrazné škrty štátnych výdavkov a v rámci nich aj prepustenie 150–tisíc úradníkov.
debata (28)

Vo svojom predvolebnom pláne predstavil viacero opatrení, ktoré by mali znížiť v nasledujúcich rokoch vysokú nezamestnanosť v krajine z 10 na 7 percent. Takto chce Macron ušetriť 10 miliárd eur na sociálnych benefitoch v nezamestnanosti.

V priebehu piatich rokov plánuje zoškrtať vládne výdavky o 60 miliárd eur. Plánuje takisto znížiť počet poslancov a senátorov parlamentu o tretinu, prepustiť 120-tisíc štátnych zamestnancov, a to tým, že sa za nich nebude hľadať náhrada, ak odídu do dôchodku.

Takto by sa malo ušetriť zhruba 50 miliárd eur za päť rokov, ktoré by sa mali využiť na environmentálne opatrenia, digitálne inovácie, infraštruktúru či skvalitnenie stredoškolského a učňovského vzdelávania. Je proti rodinkárstvu v štátnej správe, a preto chce zákonodarcom zakázať, aby zamestnávali ako asistentov svojich príbuzných.

Macron v predvolebnej kampani uviedol, že chce zvýšiť počet učiteľov v 12-tisíc nízkopríjmových zónach. V službe by malo byť o 10-tisíc policajtov viac a pribudnúť by mali aj nové väznice s kapacitou pre 15-tisíc väzňov a väznice špeciálne pre islamistov. Výdavky na obranu by sa mali zvýšiť o dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), teraz dáva krajina na obranu 1,8 percenta HDP.

Macron sľubuje liberalizovať francúzsku ekonomiku a priniesť reformy s cieľom zníženia vládneho deficitu. Firemná daň by mala klesnúť z 33 na 25 percent, plánuje znížiť aj majetkovú daň. Macron chce v rámci fungovania EÚ posilniť európsku integráciu, zamedziť dohodám členských štátov a firiem o výhodnejších daniach, ako sme to videli v prípade americkej firmy Apple, ktorá mala dohodu s írskou vládou o de facto neplatení daní. Chce vytvoriť funkciu ministra financií eurozóny.

Začarovaný kruh vysokých dlhov

Francúzsko systematicky stráca konkurencieschop­nosť a po kríze tamojšia ekonomika už niekoľko rokov len prešľapuje na mieste, takmer bez rastu hrubého domáceho produktu. Krajina má momentálne verejný dlh vo výške viac ako 98 percent hrubého domáceho produktu. Vysoké zadlženie ide ruka v ruke s mierne narastajúcou nezamestnanosťou, ktorá sa drží na úrovni zhruba 10 percent.

V krajine sú silné odbory, ktoré v posledných rokoch intenzívne štrajkovali za vyššie mzdy. Vyše 45 percent nezamestnaných je bez práce viac ako rok, čo je najviac od roku 2003. Nezames­tnanosť medzi mladými do 25 rokov dosahuje 25 percent.

Macron ako centralista podľa odborníkov bude kombinovať mierne reformy podporujúce podnikateľov so severským sociálnym modelom. Chce zachovať súčasný vek odchodu do dôchodku, ktorý je nastavený na 62 rokov. Pozdáva sa mu aj súčasný 35-hodinový pracovný týždeň.

Na trhu práce však vyžaduje viac flexibility, a to najmä v prípade nadčasov. Podobne ako na Slovensku, aj on chce, aby tí nezamestnaní, ktorí odmietnu dve „slušné“ pracovné ponuky, prišli o podporu v nezamestnanosti.

"Emmanuel Macron pred rokom založil stranu En Marche! (Vpred!), ktorá za rok získala 250-tisíc členov. Predtým bol dva roky ministrom hospodárstva za socialistov a dva roky pracoval v tíme dosluhujúceho prezidenta Hollanda, v súkromnej sfére pracoval ako investičný bankár.

Voľba pre Macrona je síce určitou formou protestu proti tradičným francúzskym stranám, nie však nacionalistickou ani protieurópskou voľbou. Macron sa chce zamerať na podporu hospodárstva, okresanie počtu pracovných miest vo verejnom sektore, zníženie výdavkov verejného sektora, ale, naopak, zvýšenie podpory investícií, zoštíhlenie zákonníka práce, i keď jeho vízia reforiem je menej progresívna, ako plánoval Fillon," skomentovala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Reformy aj zrealizuje

Na presadzovanie svojich reforiem bude mať Macron podľa ekonómov priestor. Očakávajú totiž, že nový francúzsky prezident bude mať po francúzskych parlamentných voľbách 11. a 18. júna dostatočnú parlamentnú väčšinu, potrebnú na presadenie reformného plánu. Macron podľa Christophera Dembika, ekonóma Saxo Bank, získa v parlamente relatívnu väčšinu.

„Toto je náš najviac pravdepodobný scenár. Vzhľadom na to, že Macron nezíska v Národnom zhromaždení absolútnu väčšinu, bude jeho vláda získavať podporu vždy pre jednotlivé zákony. Politické línie sa už dali do pohybu a prominentní predstavitelia republikánov už vyjadrili ochotu s Macronom spolupracovať. V tejto situácii bude treba vymenovať premiéra s dobrými diplomatickými schopnosťami, napríklad poslanca za socialistov a generálneho tajomníka strany En Marche! (Vpred!) Richarda Ferranda. Išlo by o nezvyčajnú, aj keď nie ojedinelú situáciu v dejinách piatej republiky,“ povedal Dembik.

Aj napriek tomu, že Macron nezíska absolútnu väčšinu, môže dôjsť podľa ekonómov k realizácii veľkých reforiem. „Francúzska ústava je pomerne dobre prepracovaná a počíta so všetkými možnosťami, takže aj vláda s obyčajnou relatívnou väčšinou môže byť pri reformách úspešná. Môžeme teda povedať, že Macron bude prezidentom, ktorý by svoje reformy mal dokázať realizovať,“ doplnil Dembik.

Akciové trhy sa z Macrona tešia

Už výsledky prvého kola francúzskych prezidentských volieb predstavovali obrovskú úľavu pre svetové finančné trhy. "Macron je proeurópsky orientovaný a ponúka aspoň program čiastkových reforiem. Francúzsku sa tak minimálne neblýska na horšie časy, hoci o lepších možno hovoriť veľmi opatrne.

Celkovo to však znamená, že populisti nebudú v Elyzejskom paláci, čo sa pretavilo do prudkej rallye akciových trhov v Európe aj v USA. Antisystémová politika dostala vo Francúzsku červenú, čo znamená, že žiadny frexit by nemal byť aktuálne na programe dňa," skomentoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Finančné trhy už boli pripravené na prehru krajne pravicovej kandidátky Marine Le Penovej, preto po výhre Macrona nenastal prudký rast hodnoty eura.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #Emmanuel Macron #francúzske prezidentské voľby