Nezamestnanosť bude ďalej postupne klesať a stav verejných financiách sa bude zlepšovať. Uviedla to Európska komisia v jarnej makroekonomickej predpovedi.
Hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie ako celku porastie tento rok, rovnako ako vlani, o 1,9 percenta a komisia v budúcom roku čaká zopakovanie tohto tempa. Znamená to mierne zlepšenie odhadov oproti zimnej prognóze, ktorá predpovedala pre oba roky tempo 1,8 percenta. Ekonomika eurozóny sa tento rok mierne spomalí na 1,7 percenta a na budúci rok sa vráti k minuloročnému tempe 1,8 percenta.
„Rast v EÚ naberá na sile a nezamestnanosť naďalej klesá. Situácia sa ale v každej členskej krajine líšia a lepší výkon podávajú ekonomiky, ktoré zaviedli ambicióznejšie štrukturálne reformy,“ povedal k správe podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa komisára pre ekonomiku a financie Pierra Moscoviciho ale zostáva oživovanie nerovnomerné a táto rozdielnosť je podľa neho kľúčovou úlohou, ktorú musí EÚ riešiť.
Miera nezamestnanosti by v EÚ mala tento rok klesnúť na osem percent a budúci rok na 7,7 percenta, čo by bolo najmenej od konca roka 2008. V eurozóne sa má tento ukazovateľ do budúceho roka znížiť na 8,9 percenta, najnižšie od začiatku roka 2009.
U inflácie, ktorej vývoj má kľúčový vplyv na menovú politiku Európskej centrálnej banky, komisia konštatovala za posledné mesiace výrazný vzostup, ten ale podľa nej bol len dočasným dôsledkom drahšej ropy. Tento rok miera inflácie v eurozóne vzrastie na 1,6 percenta z vlaňajších 0,2 percenta, budúci rok ale oslabí na 1,3 percenta. Podobný vývoj očakáva Brusel v celej EÚ, kde by sa mala inflácia budúci rok stabilizovať na 1,7 percenta.
Rast inflácie by mal spomaliť súkromnú spotrebu, ktorá bola v posledných rokoch hlavným ťahúňom ekonomického rastu, uviedla komisia. Vlani spotreba v EÚ rástla najrýchlejšie za desať rokov.
Komisia očakáva, že európske hospodárstvo priaznivo ovplyvní globálny vývoj. Globálny rast by sa mal v tomto roku zrýchliť na 3,7 percenta a budúci rok na 3,9 percenta z vlaňajších 3,2 percenta.
Tento rok a budúci rok by podľa komisie mali klesať deficity verejných financií aj štátnych dlhov v pomere k HDP. Okrem hospodárskeho rastu k tomu prispejú nižšie splátky úrokov a zmiernenie rastu miezd vo verejnom sektore.
Fiškálny deficit v priemere celej EÚ by mal klesnúť na 1,6 percenta HDP v tomto roku a na 1,5 percenta v roku 2018 z vlaňajších 1,7 percenta. Verejný dlh krajín únie sa má znížiť z vlaňajších 85,1 percenta HDP na 84,8 percenta tento rok a 83,6 percenta budúci rok.