Sofia zrušila projekt Belene v roku 2012, pretože sa jej nepodarilo nájsť zahraničného investora. Krajina tiež bola pod tlakom z Bruselu a Washingtonu, aby obmedzila svoju energetickú závislosť na Rusku. Odvtedy Bulharsko okrem iného opravilo plynové prepojenie so susedným Rumunskom a pracuje na prepojení svojej plynovej siete s Gréckom, Tureckom a Srbskom, aby diverzifikovalo svojich dodávateľov.
Po zrušení projektu elektrárne za desať miliárd eur krajina vyplatila odškodné viac ako 600 miliónov eur ruskej štátnej jadrovej firme Rosatom, ktorá mala poskytnúť projektu jadrové reaktory. Bulharské úrady uviedli, že Belene by sa mohla postaviť, ale bez štátnych garancií alebo povinného dlhodobého kontraktu na nákup elektriny z elektrárne.
V decembri bulharská vláda uviedla, že najväčšia čínska banka ICBC je pripravená projekt elektrárne financovať. Záujem o investíciu do projektu vyjadrila tiež čínska jadrová spoločnosť CNNC.
Pri telefonickom rozhovore Borisov a Putin tiež zdôraznili spoločný záujem o výstavbu plynového uzla na bulharskom území, uviedol tlačový úrad bulharskej vlády. Plány na plynový uzol v čiernomorskom prístave Varna, ktorý by skladoval a prevážal plyn z Ruska a oblasti Kaspického mora do juhovýchodnej a strednej Európy, prišli po tom, keď ruský plynárenský gigant Gazprom zrušil projekt plynovodu South Stream. Ten mal prepravovať ruský plyn pod Čiernym morom cez Bulharsko do strednej Európy, napísala agentúra Reuters.