Čo považujete za najväčší súčasný problém ruskej ekonomiky?
Už 26 rokov nežijem v Rusku. Keď som z krajiny odchádzal, neboli to najlepšie časy a ani teraz nechcem situáciu Ruska hodnotiť.
Pýtam sa preto, že ste odborníkom na ruskú metódu TRIZ, ktorú vo veľkom používajú globálne firmy zamerané na inovácie a technológie. Nie je práve toto oblasť, v ktorej Rusko zaostáva povedzme za Japonskom, USA či Nemeckom?
Nižšia miera bohatstva nemusí znamenať menej inovácií a pokroku. Práveže chudobnejší ľudia alebo firmy vedia byť veľmi vynaliezaví. Rusko vždy malo veľa skvelých vynálezcov a odborníkov. V USA možno vedia predať všetko… Napríklad, ak si potrebujete oholiť chlpy na pupku, tak sa nájde firma, ktorá na to vymyslí prístroj. V Rusku ľudia rozmýšľajú, ako dosiahnuť rovnaký výsledok s tým, čo je už k dispozícii. Pre Rusov je prirodzené stále niečo nové vymýšľať. No použiť takéto riešenia v širšom meradle je zložitejšie a nie je to spojené len s tým, že na to treba peniaze, istý objem investícií. Stáva sa, že „vyššie vedenie“ z nejakých dôvodov nechce, aby sa to (nápady, inovácie – pozn. red.) realizovalo. Ukazujú tak svoju silu. Ospravedlňujem sa, že takto o Rusku hovorím. Bolí ma to. Je mi ľúto ruských ľudí, lebo majú veľký potenciál.
Metódu TRIZ (Tvorba a riešenie inovačných zadaní) používajú technologické giganty ako Siemens, General Motors či NASA. Okrem nich však aj ovocinárska firma Chiquita, známa pestovaním banánov.
Nemám presné informácie, ako TRIZ používajú, no môžem uviesť pár príkladov. Ako pri všetkých poľnohospodárskych plodinách aj pri banánoch treba vedieť, ako ich pestovať. Banány sa pestujú aj v Izraeli a s vyššou návratnosťou ako v iných krajinách. A prečo? Je to použitím najmodernejších technológií, čím sa otvára veľký priestor pre TRIZ. Už len zber, uskladnenie a doprava banánov si vyžadujú know-how, ktoré zaručuje rýchlosť a kvalitu produkcie. Už keď banánovník kvitne, natiahne sa cezeň sieťka, čo neskôr umožní rýchly zber takpovediac priamo do vreca vhodného na prepravu. Samotné banány potom zbierajú stroje.
Môžme hovoriť o istej automatizácii zberu banánov?
Áno. Ale tam sa to nekončí. Následne ich treba uskladniť a odoslať odberateľom. Naporciovať celý trs na jednotlivé kusy sa dá urobiť aj ručne, no prečo nenájsť spôsob, ako to urobiť rýchlejšie s rovnakým výsledkom? Dôležité je aj produkciu poukladať tak, aby ste v debničkách neprevážali vzduch. To by bolo neekonomické. Zároveň treba zabezpečiť, aby banány, keď prídu do obchodu, boli žlté. Ani zelené, ani prezreté. Aby si ich zákazníci kúpili. Na všetky tieto problémy sa dá použiť metóda TRIZ.
Výsledkom použitia TRIZ teda má byť efektívnejšie a rýchlejšie dosiahnutie požadovaného výsledku?
Nielen to. Cieľom nie je získať len rýchlejšie, ale celkovo lepšie a kvalitnejšie riešenie.
Technologické firmy ťažia z rýchlych inovácií, patentov a duševného vlastníctva…
Zrejme viete, že IBM má najviac patentov. No juhokórejský Samsung, ktorý nemá takú dlhú históriu v hi-tech oblasti, je hneď druhý. Viete prečo? Pretože implementoval TRIZ.
A samotná metodológia TRIZ je chránená patentom či prístupná komukoľvek?
Nie je patentovaná. Jej základom je človek. Samozrejme, je možné k tomu vyvinúť softvér a vhodné algoritmy. Existujú snahy spojiť umelú inteligenciu s TRIZ, no zatiaľ to nebolo veľmi úspešné. Vynálezectvo stále ostáva na ľudskej mysli. Stále treba nápady a intelekt.
Dala by sa táto metodológia použiť aj pri riešení veľmi komplexných, globálnych problémov, ako sú napríklad klimatické zmeny?
Áno aj nie. Je to možné urobiť teoreticky. No existujú isté politické záujmy, ktoré do toho vstupujú. Môže svet zabezpečiť, aby v Afrike ľudia nehladovali? Stopercentne môže. Pre niekoho je však zrejme súčasná situácia výhodná. TRIZ je vhodný na riešenie veľkej škály rôznych problémov. V ťažko predvídateľnom prostredí, ako je politika, je to však problém.