Obchvat Bratislavy brzdí desať vlastníkov pôdy

14.05.2017 07:30

Štát má vykúpených 99,5 percenta pozemkov, ktoré sú učené na výstavbu bratislavského obchvatu a diaľnice D4 a priľahlej rýchlostnej cesty R7. Problémoví sú desiati vlastníci pôdy, s ktorými sa štát nevie na podmienkach vyvlastnenia dohodnúť.

„Majú také nároky, ktoré nemôžeme akceptovať,“ povedal minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. „Štát vyplatil vlastníkov pozemkov v priemere 40 eur za meter štvorcový. Oni majú nárok 120 eur za meter štvorcový,“ podotkol minister, pričom dodal, že ak by štát pristúpil na ich podmienky, ostatným vlastníkom, s ktorými má štát celkovo podpísaných 11-tisíc zmlúv, by sa nevedel pozrieť do očí.

Práve pre spory s vlastníkmi pôdy rezort dopravy inicioval novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Vyvlastňovaniu má podľa ministerstva dopravy a výstavby pomôcť zavedenie nového právneho inštitútu predbežnej držby, ktorý pred ukončením vyvlastňovacieho procesu umožní vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu.

„Nikto, samozrejme, nechce, aby štát vydierali špekulanti. Už pred rokom odborná verejnosť vyjadrila pochybnosti, že tam vznikne toto riziko. Tu sa však bavíme o celom systéme fungovania na ministerstve, panuje tam chaos,“ vyhlásil poslanec za hnutie OĽaNO Eduard Heger. Ministra dopravy vyzval, aby zo vzniknutej situácie vyvodil zodpovednosť. Podľa neho totiž už v roku 2014 boli indície, že vyvlastňovanie pozemkov na úsekoch diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 môže byť problém.

Predloženej novele, ktorá má výstavbu bratislavského obchvatu urýchliť, však opozícia vyčíta, že bola schválená bez pripomienkového konania a bez možnosti iných rezortov, ale aj verejnosti, vyjadriť sa. Podľa nich neoprávnene zasahuje do súkromného vlastníctva a môže preto skončiť na Ústavnom súde SR.

Aj podľa právnika Tomáša Kamenca sú opodstatnené obavy, či je novela v súlade s Ústavou SR, keďže ide o zásah do vlastníckeho práva. „Nemôžeme pod motívom boja proti špekulantom obmedzovať základné práva spôsobom, ktorý sa môže dotknúť aj osôb, ktoré nemožno považovať za špekulantov, ale sú to iba obyčajní vlastníci nehnuteľností, ktorí mali to šťastie, že cez ich nehnuteľnosti je nakreslená diaľnica. Nie je možné povedať, že všetci vlastníci pozemkov, na ktorých sa má stavať infraštruktúra a ktorí nie sú ochotní dpredať štátu svoje pozemky, sú špekulanti,“ upozornil Kamenec. O novele zákona budú poslanci v Národnej rade SR hlasovať v utorok 16. mája.

Okrem výstavby bratislavského obchvatu poslanci diskutovali aj na tému výstavby diaľničnej siete na Slovensku. Minister Érsek vidí dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami v horizonte rokov 2025 až 2026. Na navrhované uvoľnenie dlhovej brzdy na výstavbu cestnej infraštruktúry však minister dopravy súhlas opozície podľa Hegera nemá.

Ten sa obáva, že otvorenie dlhovej brzdy pre potreby dostavby diaľnic môže byť nebezpečným precedensom do budúcnosti, pretože by si na jej otvorenie mohli nárokovať aj iné rezorty. Člen Rady pre rozpočtovú radu Ľubomír Ódor súhlasí.

„Keď otvoríme dlhovú brzdu pre diaľnice, tak prečo aj nie pre školstvo alebo zdravotníctvo? Ak by sa už raz dlhová brzda otvorila, trhy sa začnú na Slovensko pozerať inak. Videli by, že Slovensko posúva limit dlhu, a tak môžu zdvihnúť aj úrokové náklady. Ako keď idete do banky, ten, kto má vysoké dlhy, dostane horší úrok na pôžičke ako ten, kto nemá žiaden úver,“ vysvetlil Ódor.

#diaľnice #obchvat Bratislavy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk