Súčasné zastúpenie potravín na pultoch obchodov dosahuje len okolo 40 percent. Olej do ohňa prilieva nespokojnosť samotných poľnohospodárov, je jedno, či družstevných, alebo farmárov, ktorí upozorňujú, že spoločnosti so zahraničnou kapitálovou účasťou môžu mať pod kontrolou už 200-tisíc hektárov pôdy.
Na pôde parlamentu preto tento týždeň prebiehala diskusia, či pôdu pred špekulačnými nákupmi bude chrániť ústava. Zdá sa, že návrh poslancov z dielne SNS získa potrebných 90 hlasov. Do ústavy by sa mala dostať formulácia, že „pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj požíva osobitnú ochranu zo strany štátu“.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Parlament sa k téme pôdy vracia po troch rokoch. Prispelo k tomu aj nesúhlasné stanovisko Európskej komisie s právnou úpravou, ktorú prijalo Slovensko v roku 2014. Brusel zákonu o nadobúdaní vlastníctva k pôde z dielne vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) vyčítal, že diskriminuje občanov ostatných členských štátov únie. Okrem iného tým, že obmedzuje kúpu pôdy požiadavkou desaťročného trvalého pobytu.
Súčasná výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je takmer 2,4 milióna hektárov, z toho ornej pôdy je o milión hektárov menej. Najväčší hlad zahraničných investorov po pôde nie je v hornatých územiach, ale na rovinách, kde sú najúrodnejšie polia. Podľa jedného z predkladateľov novely Jaroslava Pašku (SNS) Slovensko podišlo k nebezpečnej hranici a nemôže si dovoliť uvoľňovať pôdu na voľné podnikanie pre zahraničných podnikateľov.
O úspechu v hospodárení na pôde rozhodujú dnes zdroje. V diskusii sa často poukazovalo na známu skutočnosť v rozdieloch medzi dotáciami, ktoré poberajú slovenskí a západoeurópski farmári, a tiež na rozdielnu kapitálovú vybavenosť podnikov.
„Špekulatívny nákup pôdy by mal za následok diskvalifikáciu domácich poľnohospodárov, ktorí sa v súčasnosti nemôžu rovnať finančne disponovanejším poľnohospodárom na spoločnom európskom trhu,“ odôvodnili nevyhnutnosť ochrany pôdy predkladatelia.
Opozícia odmieta regulovať nákup pôdy. Ondrej Dostál (SaS) povedal, že „regulácie sú nemiestne“. Paška reagoval, že regulácie sú prirodzené a pri obchode s pôdou ich používajú aj krajiny Európskej únie.
Opozícia je v otázke ústavnej ochrany pôdy rozdelená. Kým liberáli ju odmietajú, viacerí poslanci za OĽaNO sprísnenie legislatívy opierajúce sa o ústavu podporujú. Opozičný poslanec Martin Fecko (OĽaNO) pripomenul, že v Nemecku majú tzv. sídelný zákon, ktorý obmedzuje nákup pôdy prostredníctvom trvalého pobytu v obci. Zjavne tak narážal na to, že dánski investori nemajú trvalý pobyt na Slovensku a svoje farmy riadia z Bratislavy.
Ak na budúci týždeň koalícia s podporou poslancov opozície nájde dostatok 90 hlasov (v druhom čítaní mal zákon podporu 115 poslancov), možno očakávať, že následne dôjde k úprave ďalších zákonov týkajúcich sa pôdy. Padajú návrhy, aby sa nákup pôdy obmedzil, ako je to v susednom Maďarsku či Poľsku. Pre zaujímavosť, pri reštitúciách sa vracalo majiteľom maximálne 150 hektárov poľnohospodárskej a celkovo 250 hektárov všetkej pôdy. Paradoxne pri nákupoch pôdy neexistuje žiaden horný limit. Na Slovensku sa tak rodí vrstva latifundistov, ale nielen zahraničných. Ochrana pôdy pred špekulačnými nákupmi ústavou tak môže otvoriť veľké legislatívne upratovanie týkajúce sa nakladania s pôdou.