Časť firiem je v slepej uličke

, 17.05.2017 20:00
kovotvar, krhla, krhle,
Závod v Kútoch s viac ako 60–ročnou tradíciou vyrába najmä záhradnícky sortiment. Nájsť dostatok ľudí za primeranú mzdu je pre Kovotvar veľký problém. Autor:

Niektoré menšie firmy nemajú koho posadiť za výrobný stroj a dostali sa doslova do slepej uličky. Pri 8-percentnej nezamestnanosti je situácia napätá.

Zdvihnúť mzdy, ktoré sa v prípade robotníkov najčastejšie pohybujú okolo 700 eur v hrubom, a tak prilákať ľudí, si niektoré podniky dovoliť nemôžu. Na rozdiel od veľkých fabrík šetriť už nemajú kde a zdražovať výrobky im zase nedovolí globálny trh. Doviesť ľahko a rýchlo ľudí zo zahraničia nechce zase plošne dovoliť vláda.

Kabinet v súčasnosti pripravuje dočasnú dávku za dochádzanie za prácou nad 60 až 70 km v sume siahajúcej až k 200 eurám. Maximálne využitie ľudí na Slovensku má nateraz prednosť a vláda preto zároveň pripravuje zrovnoprávnenie zahraničných pracovníkov, aby lacná pracovná sila z cudziny nevytláčala domácich.

„Podmienky pre agentúrne zamestnávanie sa upravovali už v marci 2015. Týkali sa rovnakých mzdových podmienok pre agentúrnych zamestnancov, stravovania, rizikovej práce a ďalších. Nedokážem si vysvetliť, čo viac sa ešte dá zrovnoprávniť,“ pripomína Marcela Tokošová, výkonná riaditeľka výrobného družstva Kovotvar v Kútoch. Tvrdí, že hoci začínajú byť odkázaní na akýchkoľvek zahraničných pracovníkov, domáci zamestnanec je pre firmu stále zaujímavejší. „Ak zamestnám človeka, ktorý neovláda slovenčinu, komplikuje to komunikáciu a narušuje to plynulý proces vo výrobe.“

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny priznáva, že už dnes existujú viaceré brzdy proti sociálnemu dumpingu. Nedávno sa však ukázalo, že problém vzniká pri vysielaní zahraničných robotníkov na Slovensko, pričom dochádza k zneužívaniu európskej legislatívy o cezhraničnej práci. „Zistili sme, že pre tieto prípady nemáme dostatočne ošetrené pravidlá,“ vyjadril sa štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš (Smer).

Závod v Kútoch s viac ako 60-ročnou tradíciou je známy najmä výrobou záhradníckeho sortimentu, Dlhodobo má problém obsadiť odborné pozície ako napríklad nastavovač strojov a najnovšie nevie zohnať ani pracovníkov do výroby, kde nie je potrebná kvalifikácia. V súčasnosti hľadajú 20 až 50 ľudí.

„Ide o prácu, ktorú zvládne každý, kto má dve ruky a nohy. Stačí vedieť písať a počítať a byť ochotný vstávať do práce päť dní v týždni,“ hovorí Tokošová o nárokoch. V regióne, ktorý je blízko českého a rakúskeho pracovného trhu, je však potenciál vyčerpaný. V okrese Senica sa nezamestnanosť pohybuje v posledných mesiacoch pod ôsmimi percentami. V Skalickom a Malackom okrese sú čísla ešte nižšie.

„Od januára sme prijali spolu 37 ľudí, ktorí boli predtým evidovaní na úrade práce. Dnes z nich u nás pracuje deväť, pričom ôsmi sú zatiaľ v skúšobnej dobe,“ opisuje Tokošová. Väčšina odišla po pár dňoch bez vysvetlenia. Niektorí poslali potvrdenie o práceneschopnosti so spätným dátumom. Šéfka Kovotvaru podotýka, že jeden taký človek stojí firmu asi 40 eur a viac.

Na čo láka Kovotvar

Zamestnanci sú platení úkolovo, teda podľa noriem. Základná mzda, ktorú si dokážu zarobiť, sa pohybuje okolo 600 eur v hrubom. Výplatu navyšujú rôzne bonusy. Po zaučení dostávajú zamestnanci takzvaný príplatok za prácu v hodnote sto eur. „Štvrťročne odmeníme pracovníka za to, že v predchádzajúcich troch mesiacoch nebol u lekára či na péenke. Výnimkou sú osamelé matky, ktorým sa príplatok v prípade ošetrovania člena rodiny nekráti,“ približuje Tokošová. Kovotvar ďalej dáva polročné prémie vo výške 30 percent zo základnej mzdy. V prípade, že s pracovníkom nie sú problémy, dostáva túto sumu do výplaty.

Príplatky majú tiež za prácu počas sobôt a za prípadné nadčasy. V lete ich čaká príspevok na dovolenku, zväčša 100 eur. „Počas posledných štyroch rokov sme vyplácali trinásty plat. Na stravné prispievame nad zákonom stanovenú sumu a prispievame aj na doplnkové dôchodcovské sporenie,“ uzatvára riaditeľka závodu v Kútoch. Cezpoľných sa snažili presvedčiť príplatkom na ubytovanie. „Ani tak sem ľudia z východnej časti Slovenska nechcú prísť pracovať. Požadujú konkrétne ubytovanie. V minulosti sme zohnali ubytovanie pre šesť ľudí, no boli z toho iba problémy,“ hovorí o skúsenostiach Tokošová.

Platy však za posledné roky aj napriek ziskom výrazne nestúpli. Každý rok dôjde len k zvýšeniu výkonových sadzieb o rovnaké percentuálne navýšenie minimálnej mzdy v danom roku. Podľa Tokošovej viac nie je v ich možnostiach, keďže náklady neklesajú a zákazníci nie sú ochotní zaplatiť za výrobky viac.

Plat vyšší o 20 percent na presťahovanie nestačí

Podľa predsedu Správnej rady Inštitútu hospodárskej politiky Františka Palka je nevyhnuté, aby firmy v tejto oblasti zmenili prístup. „Vždy je to o voľbe – presun výroby do regiónov s iným rozvrstvením pracovnej sily alebo zatraktívnenie zamestnania v súčasnej lokalite.“ Ak chcú firmy siahnuť po pracovníkoch zo vzdialenejších regiónov s vyššou nezamestnanosťou, musia počítať so zvýšenými nákladmi na ich dopravu či ubytovanie. „To sú zároveň najčastejšie formy motivácie pre pracovníkov mimo regiónu, kde firma pôsobí,“ dodáva Palko.

Cezpoľného nemusí presvedčiť ani príjem vyšší o 20 percent, ako by dostal vo svojom okolí. „Ak si musí platiť dopravu aj ubytovanie, tak mu ten vyšší plat za to nestojí,“ dodáva Palko. Ako podotýka riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník, presťahovanie sa a dochádzanie za prácou predstavujú veľký zásah nielen do života pracovníka, ale aj jeho rodiny. „Ich rozhodnutie závisí od množstva faktorov ako stabilita a udržateľnosť práce, sociálne väzby v novom regióne či dostupnosť bývania a verejnej dopravy.“

Riešením by podľa Palka bolo spojenie sa niektorých firiem a vytvorenie spoločných modelov benefitov v podobe dopravy a ubytovania. „Veľmi vhodné riešenie je to predovšetkým pre tie firmy, ktoré spolupracujú aj v iných oblastiach.“ Východisko vidí Palko aj v spolupráci s obcami a mestami pri výstavbe nájomných bytov, na ktoré štát dáva dotácie aj úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Motivácia pracovať sa zvyšuje

Štát chce do práce poslať najmä dlhodobo nezamestnaných. Od mája tohto roka sa im ešte viac oplatí pracovať ako zostať doma na dávkach. Ak sa zamestnajú, popri plate a osobitnom príspevku dostanú vyššiu pomoc v hmotnej núdzi ako doteraz.

Príjem štvorčlennej rodiny s dvomi deťmi, kde sa obaja rodičia zúčastňujú na aktivačných prácach, je dnes viac ako 457 eur. Ak sa jeden z rodičov zamestná za minimálnu mzdu, príjem rodiny stúpne po novom na viac ako 813 eur. Viac peňazí má ísť aj na podporu mobility za prácou. „V najbližších dňoch sa budeme zaoberať konkrétnymi návrhmi na zatraktívnenie nástrojov. Týkať sa to bude aj výšky existujúcich príspevkov,“ dodala Veronika Husárová z tlačového oddelenia ministerstva práce.

Vláda tlačí cez rast minimálnej mzdy na zvyšovanie platov a zvyšovať sa majú aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Zvažuje sa aj pokles daní a rast čistých platov. Malé firmy bijú na poplach a varujú, že ak nenastanú zmeny, v krajine prežijú najmä veľké fabriky, ktoré si môžu dovoliť vyššie mzdy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nezamestnanosť #mzdy #firmy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk