O možnostiach riešenia tohto problému aktuálne rokujú odborníci ministerstva práce aj financií a v hre je aj dočasné zvýšenie príspevku na dochádzanie za prácou pri vzdialenosti cez 70 kilometrov na sumu 200 eur za mesiac.
"Ľudí od cestovania za prácou najviac odrádzajú nízke mzdy a chýbajúca verejná doprava. To sú dva najčastejšie dôvody, pre ktoré nezamestnaní z hladových dolín Slovenska nie sú ochotní cestovať za prácou,“ hovorí splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin. Za pravdu mu dáva aj Michal Kostrec z obce Juskova Voľa ležiacej neďaleko Vranova nad Topľou. "Posledný autobus odchádza z našej obce okolo pol štvrtej poobede a dostať sa na nočnú zmenu môžem jedine vlastným autom. No to sa mi pred pár mesiacmi pokazilo a z minimálnej mzdy som si nemohol dovoliť jeho opravu. Tak momentálne žijem z podpory v nezamestnanosti a rozmýšľam ako ďalej,“ povedal Kostrec.
Dávka na dochádzanie zo 135 na 200 eur
Aktuálne majú ľudia evidovaní na úradoch práce viac ako 3 mesiace nárok na vyplácanie príspevku na dochádzanie za prácou v maximálnej výške 135 eur za mesiac. Tieto peniaze môžu ľudia od štátu dostávať pol roka od nástupu do zamestnania. Minister financií Peter Kažimír najnovšie naznačil, že tento príspevok sa môže zvýšiť až na 200 eur za mesiac. Peniaze navyše majú ľudí bez práce motivovať k cestovaniu za prácou do priemyselne vyspelých regiónov Slovenska. "V západných krajinách Európskej únie je bežné, že ak náklady na bývanie presiahnu 30 percent mesačného príjmu zamestnanca, tak štát takýmto ľuďom začne automaticky vyplácať pravidelnú mesačnú podporu. Na Slovensku by zavedenie takéhoto opatrenia pomohlo hlavne v Bratislave, kde ľudia pracujúci za 700 eur mesačne platia za nájom 300 až 400 eur,“ uviedla sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
Štát už aj dnes prispieva nezamestnaným po nástupe do práce na nájom v rámci programu na podporu mobility za prácou. Vďaka nemu môžu ľudia prvých 6 mesiacov poberať príspevok vo výške 250 eur a ďalších 6 mesiacov 125 eur. Kusá považuje za správne posilňovanie všetkých opatrení zvyšujúcich ochotu ľudí cestovať za prácou. "Štát totiž nedokáže zabezpečiť dostatok práce pre všetkých obyvateľov malých slovenských dedín,“ dodala Kusá. V roku 2016 príspevok na dochádzanie za prácou využilo 4¤911 ľudí a peniaze z programu na zvyšovanie mobility dostalo ďalších 4¤777 ľudí.
Investície na východ od Nitry viaznu
V hladových dolinách je priestor na zvyšovanie zamestnanosti hlavne v lesníctve a poľnohospodárstve. "Pri vytváraní nových pracovných miest môže pomôcť uprednostňovanie zamestnávateľov z hladových dolín vo verejných obstarávaniach a priama štátna podpora nových investícií,“ dodal Marcinčin. Napríklad v lokalite Betliar nachádzajúcej sa v okrese Rožňava štát podporil sumou 140-tisíc eur rozšírenie piliarskej výroby a vytvoril tak 10 nových miest. V okrese s nezamestnanosťou na úrovni 20,59 percenta sú ľudia vďační za každé pracovné miesto.
Aktuálne je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo výške 8,04 percenta. Najmenej ľudí bez práce je v okrese Trnava, kde miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje hodnotu 2,8 percenta a nasleduje Bratislavský kraj s nezamestnanosťou na úrovni 3,85 percenta. Napriek tomu štát aktuálne odklepol investičnú pomoc vo výške 18,6 milióna eur trnavskej automobilke Peugeot Citroën Automobiles Slovakia a podporil tak vytvorenie 420 nových pracovných miest. "Je veľkým problémom, že štát stále podporuje investície aj v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou, čím vôbec nemotivuje investorov presúvať sa do oblastí s vyššou mierou nezamestnanosti,“ povedal Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti. Napríklad už dnes rýchlostná cesta spája Bratislavu s Banskou Bystricou a napriek tomu v miestnom priemyselnom parku stále chýba veľký investor.
"Hlavne štvrtá automobilka sa nemusela stavať v regióne s nízkou nezamestnanosťou a štát mal viac tlačiť na umiestnenie investície v regióne s vyššou nezamestnanosťou. V opačnom prípade sa totiž nikdy nezmažú veľké regionálne rozdiely,“ dodal Páleník. Pri Nitre budovaný automobilový závod spoločnosti Jaguar Land Rover totiž vzniká v regióne s nezamestnanosťou na úrovni 4,48 percenta.
Ekonomika je prehriata ako nikdy v histórii
Pre umiestňovanie nových investícií v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou začína čoraz viac ekonómov upozorňovať na prehrievanie slovenskej ekonomiky. "O veľkosti problému nám hovoria okrem iného aj prieskumy medzi podnikateľmi, kde sa ich Štatistický úrad pýta, či ich nedostatok pracovníkov obmedzuje v raste podnikania. Firmy, či už z priemyslu, alebo zo sektoru služieb, jednoznačne hovoria o probléme s nedostatkom ľudí. Tento problém je najväčší v histórii merania tohto indikátora a zhoršovanie sa ešte nezastavilo,“ uviedol analytik Tatra banky Juraj Valachy. V Európskej únii má vyššiu mieru voľných pracovných miest už len pár krajín ako napríklad susedná Česká republika alebo Nemecko. Obidve spomínané krajiny však nemajú takú vysokú nezamestnanosť ako Slovensko. "V oblasti trhu práce potrebujeme znižovať mieru nezamestnanosti preškoľovaním pracovníkov na profesie, po ktorých je dopyt. Zároveň by firmy mali zvážiť ponuku rôznych typov úväzkov a foriem práce, nielen klasické 8,5-hodinové úväzky,“ uzavrel Valachy.