Potrebujeme silný II. pilier?

V minulom roku však Sociálnej poisťovni stále na výplatu dôchodkov chýbalo 365 miliónov eur. Táto diera by však úplne zmizla, ak by časť dôchodkových odvodov pracujúcich ľudí neputovala do súkromného druhého piliera.

Na druhej strane za posledných desať rokov počet starobných dôchodcov vzrástol o viac ako 124-tisíc osôb. Zároveň počet novonarodených detí stagnuje na úrovni okolo 55-tisíc až 60-tisíc novorodencov za rok. Na dnešných tridsiatnikov tak možno o štyridsať rokov nebude mať kto robiť, a jedným z možných riešení sú práve úspory ľudí v II. pilieri.

Ale existuje aj iná cesta. Ak by sa podarilo zachovať súčasnú vysokú zamestnanosť, silný II. pilier by nebol potrebný. Predpokladá sa síce, že o desať rokov začne pri starnutí obyvateľstva zamestnanosť klesať, nemusí to však byť pri vyššej miere prisťahovalectva. Prácu za strojmi tiež môžu nahradiť roboty a ich zdanením sa môže vyplniť diera v dôchodkovom systéme.

Na západe to ťahá lacná pracovná sila

V západných krajinách ako napríklad Nemecku dlhé roky štedré penzie drží práve silná zamestnanosť a vysoké platy. Nedostatok miestnej pracovnej sily vyriešili lacnou pracovnou silou dovezenou z Turecka a nových členských krajín Európskej únie. Touto cestou sa môže vydať aj Slovensko, keďže o aktuálne viac ako 60-tisíc voľných pracovných miest majú veľký záujem ľudia z chudobných tretích krajín ako Vietnam, India, ale aj mimo Európskej únie ležiacej Ukrajiny či Srbska.

V II. pilieri má približne 1,4 milióna Slovákov uložených 7,4 miliardy eur. Takmer po 12 rokoch fungovania systému súkromných penzií sú ľudia konfrontovaní s mizernými penziami a nadpriemerným zhodnocovaním úspor v indexových dôchodkových fondoch. V časoch nízkych úrokových sadzieb totiž poisťovne nemajú kde úspešne investovať peniaze dôchodcov, a výsledkom sú penzie vo výške pár desiatok eur za mesiac.

Profitujú najmä indexové fondy

Zo súčasnej situácie dokážu profitovať hlavne indexové dôchodkové fondy, ktoré bez problémov dokážu peniaze ľudí zhodnotiť aj o 20 percent za rok. Navyše po odchode do penzie si nadpriemerne zarábajúci ľudia budú môcť tieto úspory vybrať, a práve pre nich je výhodný II. pilier. Všetkým ostatným sa zatiaľ v starobe viac oplatí spoliehať na štátny dôchodkový systém.

V minulom roku na Slovensku vzniklo 61-tisíc nových pracovným miest a celkovo v domácej ekonomike pracovalo 2,42 milióna ľudí. Dobré čísla z trhu práce priniesli Sociálnej poisťovni rast príjmov z dôchodkových odvodov.

"Predovšetkým v roku 2016 práve vyšší výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, až o asi 244 miliónov eur v porovnaní s rozpočtovaným, spôsobil pokles transferu zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne z pôvodne očakávaných 635 miliónov eur na 365 miliónov eur,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška. V najbližších troch rokoch sa príjmy od pracujúcich ľudí majú zvýšiť o ďalších 80 miliónov eur.

Znižovanie pôrodnosti povedie k poklesu zamestnanosti

Tento odhad pôsobí dosť konzervatívne, keďže už na budúci mesiac môže Slovensko v ére rozvinutého trhového hospodárstva dosiahnuť historicky najnižší počet ľudí bez práce. Aktuálne je miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 7,74 percenta a okamžite je schopných nastúpiť do práce 211-tisíc ľudí.

"Rast zamestnanosti je sčasti cyklickým javom, a zároveň má aj svoje demografické limity,“ upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Pre nízky počet novonarodených detí približne už okolo roku 2030 nebudú mať akí Slováci obsadzovať voľné pracovné pozície. Trend klesajúceho počtu ľudí v produktívnom veku sa spustil už od roku 2012, a na trhu práce ho nie je vidieť pre znižovanie nezamestnanosti.

"Podľa demografických projekcií sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov prejaví úbytok produktívnej populácie a začne sa dlhodobý trend poklesu zamestnanosti,“ dodal Šramko. Následky tohto negatívneho trendu môžu okrem vlastných úspor v II. pilieri zmierniť aj pracujúci cudzinci. Pomôcť tiež môže v Európskej únii čoraz viac diskutované platenie odvodov z robotov.

Už dnes totiž napríklad v lisovni bratislavského automobilového závodu Volkswagenu pripadá tisíc robotov na tisíc zamestnancov a podobný trend vidieť v závodoch po celom svete. V Európskej únii preto silnejú hlasy, že robotom má byť pridelený status elektronickej osoby a následne by firmy za ne museli platiť všetky zdravotné aj sociálne odvody.

Druhý pilier slúži ako rezerva

Druhý pilier je zatiaľ ako určitá rezerva, že ak by zamestnanosť padla, vyrieši sa ním starnutie obyvateľstva bez toho, aby sa musel opäť razantne posúvať vek odchodu do penzie. Penzijný systém sa nateraz podarilo stabilizovať hlavne vďaka zavedeniu postupného zvyšovania veku odchodu do penzie. Napríklad v roku 2017 muži odchádzajú do penzie po dožití 62 rokov a 76 dní.

"V prípade, ak by ku konsolidácii nedošlo a výpadok príjmov by sa v plnej miere prejavil vo vyššom verejnom dlhu, zavedenie II. piliera by udržateľnosti nepomohlo,“ skonštatoval Šramko. Dlhodobo II. pilier za prospešný označuje inštitút Ineko. "Prínosom druhého piliera je rozloženie zdrojov budúceho dôchodku medzi domáci trh práce a finančne trhy, čo posilňuje stabilitu dôchodkového systému.

Domáci trh práce bude pod vplyvom starnutia obyvateľstva produkovať menej zdrojov na financovanie dôchodkov, druhý pilier preto v dlhodobom horizonte pomáha zlepšiť udržateľnosť verejných financií,“ povedal riaditeľ Ineko Peter Goliaš. Ten vidí najväčšie súčasné problémy v tom, že do systému súkromných dôchodkov nevstupujú až dve tretiny mladých ľudí, čo podľa Goliaša v budúcnosti výrazne oslabí prínosy II. piliera. "Ďalším nedostatkom je, že väčšina sporiteľov drží svoje úspory v nízko výnosných fondoch, preto nezarábajú na raste globálnych finančných trhov,“ dodal Goliaš.

Pracujúci ľudia si aktuálne môžu v II. pilieri odvádzať peniaze do dlhopisových, zmiešaných, akciových a indexových fondov. Jedine v dlhopisových fondoch doplatia prípadné straty dôchodkové správcovské spoločnosti z vlastných peňazí. Výsledkom je obozretné investovanie spojené s nízkymi výnosmi okolo jedného až dvoch percent za rok.

V ostatných fondoch si sporiteľ prípadné straty hradí z vlastných peňazí a na ich vykrytie majú slúžiť vysoké zisky dosahované v ekonomicky dobrých časoch. Napríklad indexové fondy dokázali peniaze ľudí za posledný rok zhodnotiť o viac ako 20 percent.

Najväčším súčasným problémom II. piliera sú nízke dôchodky. Tie si ľudia môžu po odchode do penzie zakúpiť od súkromných poisťovní za peniaze zarobené investovaním v jednotlivých fondoch dôchodkových správcovských spoločností.

Napríklad človek s mesačným príjmom vo výške 1,3-násobku priemernej mzdy, čo je aktuálne hrubý mesačný príjem vo výške 1 186 eur, môže mať po desiatich rokoch v II. pilieri nasporených 10-tisíc eur. Za túto sumu si od súkromnej poisťovne môže kúpiť doživotný mesačný dôchodok vo výške 27 eur a zvyšných 484 eur bude aj naďalej poberať zo štátneho I. piliera. Výsledný kombinovaný dôchodok z I. aj II. piliera dosiahne výšku 511 eur.

Ak by sa človek s rovnakým príjmom rozhodol v minulosti v starobe spoliehať len na štát, jeho dôchodok by bol vo výške 542 eur. V tomto prípade mesačná strata na vstupe do druhého piliera predstavuje 31 eur. "V súčasnosti poberajú z druhého piliera dôchodky ľudia, ktorí si tam nesporili dostatočne dlhú dobu na to, aby mali vysoké dôchodky. Dá sa ale očakávať, že s každým ďalším rokom budú dôchodky z druhého piliera vyššie,“ tvrdí Goliaš.