Grékov môžu zachrániť výrazné prebytky rozpočtu

Grécko nebude potrebovať žiadnu úľavu od dlhov od členov eurozóny, ak 20 rokov udrží prebytok primárneho rozpočtu nad tromi percentami hrubého domáceho produktu. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na tajné dokumenty vypracované záchranným fondom eurozóny ESM (eurovalom) pre zasadnutie ministrov financií eurozóny a predstaviteľov Medzinárodného menového fondu.

24.05.2017 17:48
debata (1)

Ministri a MMF v pondelok rokovali o uvoľnení ďalších peňazí zo sľúbeného záchranného úveru. Rokovania sa skončili bez dohody pre rozdielne názory na budúci ekonomický rast Grécka a rozpočtové prebytky.

Skupina ministrov eurozóny na čele s nemeckým ministrom Wolfgangom Schäubleom trvá na tom, že rozhodnutie o tom, či Grécko potrebuje úľavu od dlhov, by malo padnúť až sa skončí súčasný záchranný program, teda v polovici roka 2018. MMF tvrdí, že je o tom potrebné rozhodnúť hneď.

Dokument EMS počíta s niekoľkými scenármi. Podľa scenára A nebudú Atény potrebovať úľavu od dlhov, ak prebytok primárneho rozpočtu, ktorý nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu, bude do roku 2032 tvoriť minimálne 3,5 percenta HDP a do roku 2038 tri percentá. Podľa Európskej centrálnej banky nie je také dlhé obdobie vysokého prebytku ničím nebývalým. Napríklad Fínsko malo v rokoch 1998 až 2008 prebytok 5,7 percenta a primárny prebytok Dánska v rokoch 1983 až 2008 predstavoval 5,3 percenta.

Scenár A má aj možnosť, že by eurozóna oddlžila Atény ako to umožňuje dohoda z mája 2016. Potom by Grécko malo mať prebytok 3,5 percenta do roku 2022 a potom by ho mohlo znížiť na dve percentá. Ekonomika Grécka by v danom období mala rásť o 1,3 percenta. Podľa MMF je však táto prognóza nerealistická.

Najvyššie možné oddlženia podľa správy je také, ktoré by predĺžilo priemernú váženú splatnosť úveru o 17,5 roka zo súčasných 32,5 roka, pričom posledné úvery by boli splatné v roku 2080. ESM by tiež do roku 2050 obmedzil limit splátky úveru na 0,4 percentá HDP a výšku účtovanej úrokovej sadzby na jedno percento. Fond by tiež v roku 2019 odkúpil od Grécka 13 miliárd eur, ktoré dlhuje MMF, pretože tieto úvery sú drahšie ako pôžičky od eurozóny.

Scenár B vychádza z predpokladu MMF, že priemerný rast krajiny bude jedno percento a Grécko sa vráti k primárnemu prebytku 1,5 percenta od roku 2023 a po piatich rokoch prebytok stúpne na 3,5 percenta. Potom by bolo potrebné rekapitalizovať grécke banky a pre udržateľnosť dlhu by muselo byť oddĺženie vyššie, než ktoré bolo sľúbené vlani, čo ministri odmietajú.

Tretí scenár C je kompromisom predchádzajúcich dvoch. Priemerný ekonomický rast má do roku 2022 byť 1,25 percenta a primárny prebytok 3,5 percenta. Potom by prebytok mohol klesnúť na 1,8 percenta HDP. V tomto prípade by sa dlh krajiny stal udržateľný pri predĺžení splatnosti o 15 rokov a splatnosť posledných úverov by bola v roku 2080. Úroková sadzba by do roku 2050 predstavovala najviac jedno percento.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #euroval