Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme medzi krajinami V4 na druhom mieste – o niečo drahší ho totiž majú v susednom Česku. Ukázali to údaje európskych štatistikov.
Prečo platia slovenské domácnosti za elektrinu viac ako české? Porovnanie cien ukazuje, že slovenské sú dusené príliš veľkými dotáciami na obnoviteľné zdroje, uhlie či služby spojené s prevádzkou celej siete. V Česku samotná komodita tvorí niečo vyše 36 percent ceny, nasleduje poplatok za distribúciu a daň z pridanej hodnoty. Niekoľko percent ide na systémové služby, činnosť operátora či daň z elektriny. V cene sú aj náklady spojené s podporou elektriny. V roku 2016 tvorili niečo vyše 12 percent z ceny elektriny pre české domácnosti.
Cena samotnej komodity tvorí na Slovensku 30 percent. No k nej sa nabaľuje viac poplatkov ako v Česku. Cena sa tak skladá z tarify za distribúciu vo dvoch zložkách – za rezervovanú kapacitu a distribuovanú elektrinu. Ďalej máme tarifu za straty pri distribúcii elektriny v sústave a tarifu za systémové služby. Navyše je v cene aj odvod do jadrového fondu. Rastúcou položkou za posledné roky je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Tá započítava náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov energie.
„V štruktúre koncovej ceny elektriny pre odberateľov predstavuje TPS približne 15 percent,“ povedal hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. V posledných rokoch práve táto časť ceny elektriny rástla. Je za tým nielen rastúci podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale pokles cien elektriny na svetových trhoch. „Čím je cena elektriny na trhu nižšia, tým je tarifa za prevádzkovanie systému vyššia a naopak,“ vysvetľuje Igaz. Za posledných päť rokov zvýšil regulátor TPS z úrovne 15,70 eura za megawatthodinu na minuloročných 22,90 eura za megawatthodinu. V tomto roku ju navýšil na 26,20 eura za megawatthodinu.
Platíme viac za slnko, vietor a uhlie
„Aj keď máme v porovnaní s ostatnými krajinami výhodné ceny za silovú časť dodávky, preplácame na regulovaných distribučných poplatkoch,“ hovorí manažér portfólia spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. Zatiaľ čo cena komodity výrazne klesala, stúpala podľa neho distribučná časť poplatkov. A to tak, aby celková cena za dodávku medziročne mierne klesla, dodáva. Situácia podľa neho ukazuje, že „silná regulácia trhu nie je kľúčom k najnižším cenám“.
Michaela Krivá zo Stredoslovenskej energetiky (SSE) vidí za rozdielnymi cenami práve poplatky, ktoré vstupujú do konečných cien. Európsky štatistický úrad Eurostat totiž porovnáva celkovú cenu, nielen cenu komodity v tej-ktorej krajine. „Kým cena komodity je v rámci krajín V4 relatívne ľahko porovnateľná, ostatné poplatky sa môžu výrazne líšiť,“ hovorí Krivá. Ide podľa nej najmä o sadzby dane z pridanej hodnoty, ostatné spotrebné a ekologické dane, ale najmä regulované sieťové poplatky.
Podobne to vidí aj hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ondrej Šebesta. „V každej krajine je iný stupeň regulácie cien energií, rozdielna hustota distribučnej siete alebo rozdielny spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných alebo iných zdrojov,“ hovorí. Ako príklad uvádza už spomínané dotácie na ťažbu a využívanie domácich zdrojov uhlia u nás. Cena za elektrinu ako komoditu je totiž len časťou celkovej ceny dodávky elektriny. Väčšinu celkovej ceny za dodávku elektriny konečným spotrebiteľom tvoria rôzne poplatky.
Domáci plyn ťahá cenu dole
Iná je situácia pri plyne. Významným faktorom, ktorý ťahá ceny dole či hore, je objem domácej ťažby plynu. „Práve krajiny ako Poľsko a Maďarsko majú výrazný podiel domácej ťažby zemného plynu, ktorého cena je, samozrejme, nižšia v porovnaní s plynom nakupovaným od externých dodávateľov,“ hovorí Šebesta. V týchto krajinách tvorí domáca ťažba až okolo tretiny ročnej spotreby plynu, dodáva. Na Slovensku tvorí podľa neho domáca ťažba len okolo jedného až dvoch percent ročnej spotreby plynu. V Poľsku tiež môže na ceny energií vplývať vysoká závislosť od uhlia, doplnil.
„Jednou z príčin nízkych cien plynu môže byť i striktná regulácia cien, keď regulátor nastaví cenovú reguláciu, ktorá nereflektuje ekonomicky oprávnené náklady,“ hovorí Krivá. Nízke ceny napríklad v Maďarsku ťahali silné zásahy tamojšieho regulátora do konečných cien, vysvetľuje, čo viedlo k ich poklesu pod úroveň oprávnených nákladov.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré má podľa najnovšej novely zákona dohliadať na ceny elektriny a plynu, nás odkázalo s otázkami týkajúcimi sa dôvodov vyšších cien na Slovensku na regulátora.