Najväčšie zhodnotenie očakávajú aktuálne od akcií zahraničných firiem, korporátnych dlhopisov a od alternatívnych investícií mimo klasických finančných trhov, akými sú napríklad umenie či numizmatika. Stúpa presvedčenie, že dobrou formou investovania sú aj podielové fondy.
„Za rastom presvedčenia, že investovanie na trhoch prinesie najzaujímavejšie zhodnotenie, stojí zrejme zlatovlasé prostredie, v ktorom sa svet nachádza. Globálna ekonomika rastie najrýchlejším tempom za ostatných šesť rokov, mnohé predstihové ukazovatele naznačujú, že by sa dynamika rastu mohla ešte zvýšiť, rastú firemné zisky, menová politika vo svete je naďalej uvoľnená a inflácia rastie len pozvoľne, pričom ustupujú aj politické riziká, keď populisti boli v ostatných mesiacoch porazení v každých európskych voľbách,“ uviedla J&T Banka vo svojom prieskume Wealth Report 2017.
Aj Medzinárodný menový fond (MMF) zlepšil prognózu tohtoročného vývoja svetovej ekonomiky. MMF vo svojej najnovšej správe o vývoji svetovej ekonomiky World Economic Outlook uviedol, že v roku 2017 očakáva rast globálnej ekonomiky na úrovni 3,5 percenta. Oproti prognóze z januára to znamená zlepšenie odhadu o 0,1 percentuálneho bodu a ešte výraznejšie zrýchlenie oproti roku 2016, keď ekonomika zaznamenala rast o 3,1 percenta.
Nielen milionári, ale aj ekonómovia varujú pred nástupom protekcionizmu, ktorý by tieto pozitívne vyhliadky mohol zmariť. Americký prezident Donald Trump dlhodobo podniká kroky k tomu, aby sa od sveta izoloval. MMF preto varoval pred rastom protekcionizmu a protiglobalizačných nálad. Ako v správe uviedol hlavný ekonóm MMF Maurice Obstfeld, rizikom je najmä obrat k protekcionizmu vedúci k obchodným vojnám. To sa podľa neho odrazí na vyšších cenách tovarov, nižšej produktivite a následne na nižších reálnych príjmoch domácností. Približne tretina zo slovenských milionárov sa v prieskume vyjadrila, že vníma zvolenie Trumpa ako investičnú príležitosť, rovnako veľká skupina však túto skutočnosť vníma negatívne. Viac sa však obávajú brexitu, teda odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.
Slovenský rast už nie je prekvapením
Slovenskí milionári v prieskume uviedli, že domácej ekonomike veria menej ako po minulé roky. „Na Slovensku všeobecná populácia prepadla miernej skepse, čo môže byť spôsobené tým, že kým v Českej republike sa očakáva skokové zlepšenie, Slovensko skokovým zlepšením životnej úrovne relatívne nedávno prešlo. Pri porovnaní so zvyškom populácie sa však tradične ukázalo, že dolároví milionári sú k aktuálnemu vývoju ekonomiky vždy o niečo optimistickejší,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Slovensko v tomto roku podľa jarnej prognózy Európskej komisie porastie tempom tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku to podľa komisie bude 3,6 percenta HDP. Nezamestnanosť sa v krajine v apríli tohto roka dostala pod úroveň osem percent. Celkovo by v Európe malo byť čoraz menej ľudí bez práce. Miera nezamestnanosti v únii by mala podľa komisie v tomto roku klesnúť na osem percent, v roku 2018 by mala dosiahnuť úroveň 7,7 percenta, čo by bolo najmenej od konca roku 2008. V eurozóne, kam patrí aj Slovensko, sa má tento ukazovateľ do budúceho roka znížiť na 8,9 percenta, čo predstavuje najnižšiu úroveň od začiatku roka 2009.
Česi investujú do pozemkov a bytov
Českí milionári v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov, rezidenčných nehnuteľností, poľnohospodárskej pôdy a do startupov. Slovenskí milionári, naopak, za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem, alternatívnych investícií, nákupu poľnohospodárskej pôdy a do korporátnych dlhopisov.
Českých ani slovenských milionárov už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne. S vekom stúpa trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov. Až 30 percent slovenských milionárov však má približne 51 percent svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15 percent z nich sa rozhodlo v zahraničí investovať 30 a viac percent. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.