Konečná dohoda na previerke s ministrami financií eurozóny sa očakáva na zasadnutí euroskupiny 15. júna, povedal hovorca šéfa tohto zoskupenia Jeroena Dijsselbloema. Grécku po dokončení previerky budú môcť európski veritelia uvoľniť ďalšiu časť úveru z predminulého programu, aby mohlo v júli vyrovnať splatné dlhy.
Nové zákony o zmenách na trhu práce a v dôchodkovom systéme podporilo 153 poslancov z 300-členného parlamentu a z 237 prítomných.
„Je jasné, že Grécko teraz splnilo svoje sľuby a záväzky. Urobilo už viac, ako malo, a teraz musia to isté urobiť veritelia a naši partneri,“ povedala pred hlasovaním ministerka práce Effie Achtsiogluová. Podľa nej majú veritelia „právnu a morálnu povinnosť dlh Grécka zmierniť“.
Zasadnutia ministrov financií eurozóny sa budúci týždeň zúčastní aj šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová. To je podľa agentúry Reuters ďalšou známkou toho, že rozdiely v postojoch medzi MMF a eurozónou k otázke zníženie dlhovej záťaže Grécka sa zmiernili.
Rokovania ministrov financií eurozóny a MMF o Grécku v máji stroskotali. Eurozóna nové pôžičky Aténam neuvoľnila, uznala však, že krajina urobila v reformách pokrok. Rozdielne názory mali obe strany na budúci ekonomický rast Grécka a na rozpočtové prebytky.
Štvrtkové stretnutie zástupcov krajín eura väčší pokrok nedosiahlo a ponechalo kľúčové otázky v rukách ministrov. „Bolo užitočné, že sa ďalej vyjasnili niektoré veci na technickej úrovni, celú otázku ale budú musieť vyriešiť ministri 15. júna v Luxemburgu,“ povedal agentúre Reuters jeden z činiteľov EÚ.
Nemecko vedie v eurozóne skupinu, ktorá trvá na tom, aby rozhodnutie o zmiernení gréckeho dlhu padlo, až sa skončí súčasný záchranný program, teda v polovici roka 2018. MMF naopak požaduje rozhodnutie ihneď a zmiernením dlhovej záťaže Grécka podmieňuje svoju účasť na terajšom treťom záchrannom programe vo výške 86 miliárd eur.
Grécku v júli vyprší splatnosť dlhov za zhruba sedem miliárd eur, ktoré bez uvoľnenia úverov z tretieho záchranného programu nebude schopné splatiť. Krajina, ktorá je už siedmy rok v dlhovej kríze, by sa podľa vlády chcela ešte toto leto začať vracať na trh dlhopisov.