Poukazujú na to, že základné mzdy klientskych pracovníkov sú 700 až 800 eur v hrubom. Na Slovensku sú nielen veľké anomálie platov v závislosti od regiónov, ale aj pozícií v rámci firmy. Pracovníčka za priehradkou v banke zarobí „len“ toľko, čo pastier oviec. Priemerný plat v poľnohospodárstve na úrovni 702 eur patrí k najnižším v krajine a bankové platy sú najvyššie.
Manažér banky však zarobí za mesiac toľko, čo bežný pracovník za rok, a ešte viac získa majiteľ banky, ktorému sa klienti cez poplatky skladajú na zisky. Tie potom putujú do cudziny.
Zisk bankového sektora len v prvom kvartáli tohto roka dosiahol úroveň 165 miliónov eur, keď medziročne stúpol o 21,2 percenta. Rozbehnutá slovenská ekonomika vytvorí v tomto roku rekordný počet pracovných miest a zároveň zdvihne ľuďom platy.
Už vlani priemerná mesačná mzda zamestnanca na Slovensku dosiahla 912 eur. Lenže aj tu platí, že nie je priemer ako priemer, keď v Bratislave platy bežne dosahujú 1¤000 eur a na východe krajiny v lepšom prípade okolo 600 eur.
Zahraničné banky, teda materské spoločnosti slovenských pobočiek, využívajú podľa odborárov stále relatívne lacnú domácu pracovnú silu, aby vytvárali nadpriemerné zisky v rámci jednotlivých skupín a radovým zamestnancom vyplácali nízke mzdy. Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR navyše tvrdia, že pracovníci sú často demotivovaní, a preto zákazníkom nemôžu byť poskytnuté kvalitné služby.
„Všetkých viac než 20-tisíc zamestnancov bankového sektora na Slovensku je tým ovplyvnených. To by mohlo znamenať začiatok ,pretekov ku dnu' v pracovných a platových podmienkach. Takmer 25 percent alebo 5-tisíc zamestnancov nie je pokrytých žiadnou kolektívnou zmluvou,“ povedal prezident KOZ Jozef Kollár.
Odborári upozorňujú, že rastie miera fluktuácie z 12 percent v roku 2013 na 18 percent v roku 2016, v Bratislave je to nad 30 percent. Pretrvávajú rozdiely v mzdách u nových a starších zamestnancov bánk, čo odbory klasifikujú ako diskrimináciu.
"Členmi Slovenskej bankovej asociácie (SBA) je v súčasnej dobe 26 bánk a pobočiek zahraničných bánk, pričom členovia odborov pôsobia v deviatich spoločnostiach. Celkovo je odborovo organizovaných 14 percent zamestnancov bánk.
Vzhľadom na súčasný stav v bankovom sektore považujeme za efektívnejšie, aby podpisovanie kolektívnych zmlúv prebiehalo len na podnikovej úrovni. Na základe týchto skutočností Zhromaždenie členov Slovenskej bankovej asociácie dňa 8. 12. 2016 odsúhlasilo zmenu stanov SBA a tým ukončenie kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa na pôde SBA," odkázala hovorkyňa SBA Diana Priechodská Brodnianska. Podľa nej však týmto rozhodnutím nebol pozastavený sociálny dialóg v bankovom sektore.
Všetkých viac než 20-tisíc zamestnancov bankového sektora na Slovensku je ovplyvnených. To by mohlo znamenať začiatok ,pretekov ku dnu' v pracovných a platových podmienkach.prezident KOZ Jozef Kollár
Z pohľadu celej krajiny chce vládny Smer mzdy zvýšiť cez príplatky za prácu v noci, cez sviatky a víkendy a žiada aj rast minimálnej mzdy na 500 eur v hrubom. Most – Híd chce zvyšovať platy cez pokles daňového zaťaženia práce. V prípade návrhu Mostu – Híd nie je jasné, do akej miery si pokles daní štátna kasa bude môcť dovoliť.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka bude tento rok tlačiť na rast miest naprieč všetkými odvetviami najmä nedostatok vhodnej pracovnej sily. Očakáva však, že zotavujúca sa inflácia z miezd mierne ukrojí. „Dynamika medziročného rastu priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzdy ostala v 1. štvrťroku 2017 relatívne stabilná, keď sa v porovnaní s koncom minulého roka len nepatrne spomalila, z 3,6 na 3,5 percenta,“ uviedol Koršňák.
„Pretrvávajúci rast reálnych miezd vytvára vhodné predpoklady pre rast spotreby domácností,“ doplnil analytik.
Problémy pracovníkov bankového sektora podľa odborov
- Základné mzdy klientskych pracovníkov sú 700 – 800 eur v hrubom
- Rast miezd zaostáva za rastom produktivity, odmeňovanie nezodpovedá tvorbe zisku na zamestnanca
- Tlak na produktivitu, pracovný čas a chybovosť rastie, z čoho následne pramení nespokojnosť klientov
- Rastie miera fluktuácie z 12 percent v roku 2013 na 18 percent v roku 2016, v Bratislave je to nad 30 percent
- Pretrvávajú rozdiely v mzdách u nových a starších zamestnancov, čo odbory klasifikujú ako diskrimináciu
Zdroj: KOZ SR
Silný hospodársky rast by mal podľa Národnej banky Slovenska vytvoriť len v tomto roku 30-tisíc nových pracovných miest. Do troch rokov by sa trh práce mal posilniť o viac ako 220-tisíc nových pozícií, najmä v službách a obchode. Celkovo za rok (od decembra 2015 do decembra 2016) ubudlo z evidencie 58-tisíc nezamestnaných, čo je úbytok porovnateľný s predkrízovými rokmi 2005 – 2007 a najsilnejší v pokrízovom období.
Niektorí ľudia o ponúkanú prácu ale nemajú záujem buď pre nízke platy, alebo nespĺňajú vzdelanostné požiadavky firiem. „Tlak na rast miezd sa preto bude bezpochyby stupňovať a schopnosť zamestnávateľov reflektovať tieto požiadavky môže byť pre chod tej-ktorej organizácie veľmi dôležitý. Aj keď sila našich odborových združení nie je až taká vysoká ako v západnej Európe, intenzita štrajkov za vyššie mzdy by sa mohla v roku 2017 zvýšiť,“ skomentoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Štrajk pripravujú odborári napríklad v bratislavskom Volkswagene, kde zatiaľ neúspešne žiadajú rast platov o 16 percent.