Až 38,5 tisíca miest bude pre kvalifikovaných robotníkov so stredoškolským vzdelaním a zvyšných 7-tisíc obsadia inžinieri s vysokoškolským vzdelaním. Firmy počítajú s obrovskými problémami hlavne pri hľadaní robotníkov.
„Stredné odborné školy nám dodajú len 8-tisíc absolventov a zvyšných 30,5 tisíca zamestnancov môžeme získať jedine preškolením nezamestnaných alebo dovozom pracovnej sily zo zahraničia,“ povedal Juraj Sinay, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.
Priemyselné podniky vo svojich plánoch počítajú s preškolením 26-tisíc nezamestnaných a zo zahraničia má na Slovensko prísť ďalších 4,5 tisíca ľudí. „Pri preškoľovaní ľudí je dôležité, aby štát podporil naozaj zmysluplné rekvalifikácie. Napríklad vyškolenie kvalifikovaného nástrojára môže trvať až 13 mesiacov,“ priblížil Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR.
Nezamestnaní dnes na rekvalifikácie chodia hlavne z dôvodu nevyškrtnutia z evidencie úradov práce. Kurzy zamerané na zlepšovanie IT zručností, pedikúru, manikúru či kaderníctvo často nedávajú po absolvovaní dosť šancí na uplatnenie. "Na Slovensku je každé šieste pracovné miesto generované automobilovým a strojárskym priemyslom.
Celkový podiel spracovateľského priemyslu na domácej zamestnanosti je až 22 percent. Zároveň práve priemysel ponúka nadštandardné platy a v najväčšom domácom automobilovom závode Volskwagenu zarábajú ľudia v priemere 1 800 eur v hrubom," dodal Beljajev.
Slovenský školský systém napriek tomu neodzrkadľuje závislosť ekonomiky od domáceho priemyslu. „Na jednej strane firmám každý rok chýba 5– až 10-tisíc absolventov stredných odborných škôl, na druhej strane vysoké školy každý rok končí približne rovnaký počet vysokoškolákov, ktorých vzdelanie absolútne nezodpovedá potrebám slovenského trhu práce,“ uviedol Sinay.
Priemyselne orientované podniky totiž nevedia nájsť uplatnenie napríklad pre politológov, sociológov, odborníkov na masmediálnu komunikáciu či riešenie etických problémov vo firmách.
„Vyštudovala som aplikovanú etiku a históriu. S týmto vzdelaním je ťažké nájsť uplatnenie a nakoniec som sa zamestnala v jednej logistickej firme. K práci mi pomohla štátnica z anglického jazyka a všetky ostatné potrebné veci som sa rovnako ako väčšina mojich bývalých spolužiakov naučila až v zamestnaní. Ak by som sa mohla vrátiť o päť rokov späť, študovala by som radšej ekonómiu, ale našťastie dnes je nedostatok ľudí, a tak som si prácu nakoniec aj tak našla,“ hovorí Laura Bolto z Nových Zámkov. Štát na vzdelávanie ľudí s vedomosťami nevhodnými pre prax ročne minie približne 300 miliónov eur.