Slovensko sa rozdelí na štyri investičné zóny

, 15.06.2017 20:00

Slovensko bude mať po desiatich rokoch nový zákon o poskytovaní štátnej investičnej pomoci. Na jeho základe bude krajina od začiatku budúceho roka rozdelená na investičné zóny A, B, C a D.

Veľkou zmenou tiež bude možnosť poskytnutia investičného stimulu aj bez vytvorenia nových pracovných miest. Presné detaily nových pravidiel budú známe až po tom, čo ich v priebehu tohto roka schvália vláda a parlament. V prípade nesúhlasu niektorého z troch koaličných partnerov sú možné úpravy.

„Našou snahou bude, aby v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou mohli dostať štátnu podporu len veľké investície zamerané na vedu a výskum. Zároveň v hladových dolinách stále podporíme aj investície s nižšou pridanou hodnotou,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga (Smer).

,,V prípade hrozby odchodu investora bude tiež...
,,V prípade hrozby odchodu investora bude tiež možné podporiť nákup technológií aj bez vytvorenia nových pracovných miest. Jedine takto totiž dokážeme zabrániť presunu niektorých investorov do iných lokalít Európskej únie," uviedol minister Žiga. Autor: Ivan Majerský, Pravda

V zóne A sú zaradené kraje, ktoré dosahujú mieru evidovanej nezamestnanosti maximálne na priemernej úrovni a v praxi budú označované ako oblasti s maximálnou 100-percentnou priemernou mierou nezamestnanosti. V zóne B budú tie časti Slovenska, v ktorých sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybuje od 100 do 135 percent, v zóne C od 135 do 160 percent a v zóne D nad 160 percent.

Miera nezamestnanosti v konkrétnej zóne bude vypočítaná na základe priemeru viacerých susediacich okresov. Investori totiž nechcú ísť do zaostalých častí Slovenska a takto budú môcť svoje fabriky umiestniť v oblastiach susediacich s hladovými dolinami. „Zároveň ľudia z daných oblastí získajú šancu dochádzať za prácou do 40 kilometrov od ich bydliska,“ priblížil Žiga.

Vytvorenie nových pracovných miest už nebude podmienkou na poskytnutie investičného stimulu. „V prípade hrozby odchodu investora bude tiež možné podporiť nákup technológií aj bez vytvorenia nových pracovných miest. Jedine takto totiž dokážeme zabrániť presunu niektorých investorov do iných lokalít Európskej únie,“ uviedol Žiga.

Aktuálne sa o Slovensko zaujíma 70 investorov a zrealizovaním všetkých týchto projektov môže vzniknúť až 25-tisíc nových pracovných miest.
riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič

Tiež sa skončí rozdeľovanie zamestnancov na vysokoškolákov a stredoškolákov. Rozhodujúcim kritériom v tomto prípade bude poskytnutý nástupný plat. Napríklad technologické centrá v prípade získania štátnej investičnej pomoci budú musieť zamestnancom vyplácať minimálne dvojnásobok priemernej mzdy, čo je 1¤824 eur v hrubom.

Ani pred pár rokmi štát nevyžadoval vytvorenie nových pracovných miest pri poskytnutí investičného stimulu. Napríklad ružomberské papierne Mondi SCP dostali v roku 2012 od druhej vlády Roberta Fica daňové prázdniny vo výške 25 miliónov eur. V tom čase naprázdno neobišiel ani Samsung, ktorý na udržanie zamestnanosti dostal daňové prázdniny vo výške 20 miliónov eur.

V roku 2014 zas daňové prázdniny vo výške 58 miliónov eur získalo Duslo Šaľa, ktoré patrí do holdingu Agrofert bývalého českého ministra financií a najbohatšieho Slováka Andreja Babiša. Všetci traja investori tvrdili, že bez poskytnutia daňových prázdnin urobia nové investície mimo Slovenska.

„Aktuálne sa o Slovensko zaujíma 70 investorov a zrealizovaním všetkých týchto projektov môže vzniknúť až 25-tisíc nových pracovných miest,“ povedal riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič.

V súčasnosti sa štátna pomoc poskytuje formou vyplatenia peňazí na obstaranie hmotného a nehmotného majetku. V praxi tak štát úspešnému investorovi poskytuje peniaze napríklad na kúpu výrobnej haly, strojov či počítačového softvéru. Ďalej môžu investori získať aj daňové prázdniny a finančný príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta.

"Novinkou bude možnosť prevodu majetku za nižšiu ako všeobecnú hodnotu. Samospráva tak bude môcť predať investorovi za 1 euro nevyužívané budovy alebo pozemky v priemyselnom parku,“ priblížil Žiga.

Slovensko bude rozdelené na investičné zóny A, B, C a D

Kraje budú do zón radené podľa miery evidovanej nezamestnanosti na priemernej celoštátnej úrovni.

  • Zóna A – do 100 percent priemernej miery nezamestnanosti
  • Zóna B – od 100 do 135 percent
  • Zóna C – od 135 do 160 percent
  • Zóna D – nad 160 percent

O štátnu pomoc sa budú môcť aj naďalej uchádzať podniky pôsobiace v priemyselnej výrobe, či podniky vytvárajúce technologické centrá, alebo centrá podnikových služieb. Prioritnou oblasťou majú byť investície do vedy a výskumu. Konkrétna štátna pomoc nebude v budúcnosti podliehať schvaľovaniu vlády, stačiť bude len súhlas ministra hospodárstva a financií. Štát si od tejto zmeny sľubuje skrátiť konanie o poskytnutí investičného stimulu zo 14 na 6 mesiacov.

Do oprávnených nákladov sa aj naďalej budú môcť počítať všetky investičné náklady. K poskytnutiu investičných stimulov sa budú môcť vyjadriť aj zamestnávateľské zväzy. Štát takto plánuje zabrániť podpore firiem, ktoré by daňovú úľavu chceli využiť na odstránenie na Slovensku pôsobiacej konkurencie.

Na získanie štátnej podpory musia veľké podniky investovať dvakrát toľko ako malé firmy. Ministerstvo hospodárstva má nový zákon o investičnej pomoci odkonzultovaný s hlavnými partnermi, a preto očakáva jeho hladké prijatie vo vláde aj v parlamente. Ak sa tak stane, nový zákon začne platiť od začiatku roka 2018.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#štátné dotácie #investičné zóny #investičné stimuly #investície
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk