V Pravde vtedy začal vysvetľovať otázky spojené s vlastníctvom pôdy profesor Milan Štefanovič. Krátko po novembrovej revolúcii bol jedným z mála odborníkov, ktorý vedel poskytnúť vecnú radu, ako usporiadať vlastnícke a užívacie pomery k pozemkom. Dnes, 19. júna, Milan Štefanovič oslávi deväťdesiatku.
Rodák z Moravského Lieskového patril k pokoleniu, ktoré sa dychtivo vzdelávalo v búrlivých rokoch po skončení druhej svetovej vojny. Zaujímalo ho nielen právo, ale aj pedagogika. Keďže pochádzal z vidieka, dobre poznal slovenské reálie a vzťah ľudí k pôde. Celkom prirodzene inklinoval k právu, ktoré sa zaoberalo pozemkovými i družstevnými vzťahmi.
Deväťdesiate roky našli Štefanoviča pripraveného odpovedať na množstvo otázok. Predstavme si, že bezmála 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy tvorilo dvanásť miliónov parciel a parceliek, o ktoré sa ľudia začali zaujímať.
Proces opätovného uvedomovania si vlastníctva k pôde neprebehol okamžite, ale odohrával sa postupne. Ľudia nevedeli, ako si prakticky vymôcť reštitučný nárok, ako dosiahnuť vrátenie pozemkov pre vlastné užívanie na stavby, ako si počínať pri zmenách vlastníctva, predaji či darovaní pôdy.
V Pravde sme objavili odborníka schopného vysvetliť čitateľom, ako majú postupovať. Tým mužom bol vtedy zrelý šesťdesiatnik.
Milan Štefanovič zažil veľa. Zakladal napríklad Právnickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a bol jej prvým dekanom v rokoch 1973 až 1978. Zvolili ho tiež za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR. Zastal sa Slovenska pri rozdeľovaní federácie.
Štefanovič však zostane v pamäti ľudí zapísaný najmä ako odborník na pôdu.
Dnes je pôda opäť v kurze. Jej hodnota rýchlo rastie a mnohí súčasníci ju vnímajú ako univerzálnu, kedykoľvek za peniaze dobre zameniteľnú zmenku. Profesor Štefanovič však pripomína, že hodnota pôdy nespočíva len v jej rastúcej cene. „Pôda je predovšetkým základom ľudskej existencie. Preto tak na nej ľpeli naši predkovia, videli v nej istotu a perspektívu pre svoje rodiny a v širšom zmysle pre celú krajinu. Nenadobúdali ju preto, aby ju výhodne predávali, ale aby mali istoty, že aj generácie, keď sa oni sami pominú, s istotou prežijú.“ Tento odkaz Milana Štefanoviča je mimoriadne aktuálny.