Diaľnice budú na dlh

Slovensko sa musí rozhodnúť, či utlmí výstavbu diaľnic, alebo začne stavať na dlh. Eurofondy na všetko nestačia, do roku 2020 sú už rozdelené na rozostavané diaľnice pri Žiline, Ružomberku, Prešove a Košiciach a po roku 2020 objem európskych zdrojov ubudne.

23.06.2017 07:00
debata (183)
diaľničná mapa Slovenska, diaľnice, Slovensko, D1, D2, D3, D4, R2, R7, R3, R4, R8, R1, R5, R6

Národná diaľničná spoločnosť má aktuálne pripravené tri úseky diaľnic, na ktoré by tento rok mohla začať hľadať staviteľov v prípade, ak bude mať zaistené finančné krytie.

Ide o prvú etapu severného obchvatu Prešova na šarišskej rýchlostnej ceste R4 a o novohradský úsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa medzi Detvou a Lučencom spolu s rýchlostnou cestou na Orave v úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Na výstavbu týchto štvorprúdoviek štát potrebuje približne 550 miliónov, pričom ich nemusí uvoľniť hneď, ale postupne počas výstavby. Minister financií Peter Kažimír (Smer) však povedal, že sa nepostaví nič, ak poslanci nezmenia ústavný zákon o dlhovej brzde. Minister žiada investičnú výnimku, teda, aby pri náraste dlhu z dôvodu výstavby diaľnic neplatili sankcie zo zákona. Kažimír by inak nárast dlhu musel vysvetľovať v parlamente.

Diskusia o zmene dlhovej brzdy sa začala v parlamente včera a pokračovať má až do septembra. „Máme záujem hovoriť o možných zmenách v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Naším cieľom je spolu s opozíciou nájsť prijateľný kompromis a umožniť tak rýchlejšie financovanie strategických investícií, akými diaľnice bezpochyby sú,“ povedal poslanec Smeru Ján Podmanický.

Ide zjavne o politickú diskusiu. Výstavba diaľnic za štátne by sa tak či tak prejavila v dlhu a deficite verejných financií. Štát však nemá príliš na výber. Chýbajúce diaľnice sú považované za hlavnú brzdu rozvoja regiónov.

Najmä na juhu stredného Slovenska sú bez postavených diaľnic ľudia žijúci v hladových dolinách odsúdení na prácu za minimálnu mzdu. Vláda tvrdí, že na prioritné úseky chýba šesť miliárd eur. Podľa informácií Pravdy ide o kľúčový úsek D1 z Turian do Hubovej a rozšírenie D1 medzi Trnavou a Bratislavou. Peniaze nie sú na kysuckú D3 od Žiliny po Čadcu ani na R1 od Banskej Bystrice po Ružomberok. Ministerstvo dopravy preferuje tiež južnú R2 od Zvolena do Košíc. Pred výstavbou stojí tiež oravská R3 a šarišská R4.

V dokumente v parlamente sú zatiaľ vymenované všetky plánované úseky diaľnic bez stanovenia priorít. Ide o 1¤038 km ciest. Na výstavbu všetkých týchto diaľnic chýba až 15 miliárd eur. Vláda však nemá v úmysle stavať všetky diaľnice a rýchlostné cesty a niektoré budú zrejme len v polovičnom profile. V súčasnosti by však bolo výhodné stavať na dlh. Vďaka stále prebiehajúcemu tlačeniu peňazí v eurozóne sa chýbajúce zdroje dajú požičať za historicky najnižšie úroky.

Časť opozície chce rokovať

Na zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde treba podporu až 90 poslancov a súčasná vládna trojkoalícia má v parlamente istých len 80 hlasov. Podmanický spolu so svojimi kolegami do parlamentu predložil návrh unesenia, ktoré zaviaže ministerstvo financií vypracovať návrh zmien v dlhovej brzde. Na jeho schválenie stačia len hlasy nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a samotné uznesenie vládna koalícia dokáže schváliť aj bez podpory opozičných poslancov. Tvrdá diskusia sa očakáva až po tom, čo ministerstvo financií predloží do parlamentu konkrétnu podobu investičnej výnimky, ktorá má zabezpečiť dostatok peňazí na financovanie diaľnic aj po roku 2020.

Výstavba diaľnic a chýbajúce peniaze

  • Eurofondy do roku 2020 sú rozdelené na rozostavané úseky (D1 a D3 pri Žiline, D1 obchvat Ružomberka, D1 obchvat Prešova, D1 obchvat Košíc, R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany) a ďalšie európske zdroje už nie sú isté
  • Na Slovensku je naplánovaných ešte 1¤038 km diaľnic a rýchlostných ciest, na výstavbu ktorých chýba asi 15 mld. eur
  • Vláda hovorí, že prioritne chýba 6 mld. eur. O ktoré úseky má ísť, kabinet zatiaľ nepovedal

Podľa informácií Pravdy sa aktuálne hľadá 6 mld. eur na úseky, ktoré by sa mohli začať stavať v najbližších rokoch:

  • kľúčová D1: Turany – Hubová, rozšírenie D1 medzi Trnavou a Bratislavou
  • kysucká D3: od Žiliny po Čadcu
  • bystrická R1: od Banskej Bystrice po Ružomberok
  • južná R2: obchvat Zvolena a niektoré úseky na Košice
  • oravská R3: obchvat Tvrdošína a niektoré ďalšie úseky
  • šarišská R4: severný obchvat Prešova a niektoré úseky na Poľsko

Z opozície sú najviac ochotní o zmenách rokovať poslanci politickej strany Sme rodina – Boris Kollár. „Ja chcem sprísniť dlhovú brzdu a súčasne vytvoriť priestor na strategické investície po roku 2020. Ľudovo povedané, aby sa peniaze nedali rozkradnúť, a v takom prípade má zmysel baviť sa o zmene dlhovej brzdy,“ uviedol poslanec Sme rodina Milan Krajniak. Predsedom výboru kontrolujúceho vynakladanie peňazí získaných uvoľnením dlhovej brzdy má podľa neho byť reprezentant opozície. O čisto technickej zmene zákona sa s koalíciou bol v minulosti ochotný baviť aj opozičný líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Zvyšok opozície je tvrdo proti akejkoľvek zmene dlhovej brzdy.

Slovensko na dlhovú brzdu už doplatilo

Dlhová brzda Slovensko už oberá o lacnejšie financovanie dlhu. Pre zlé technické nastavenie dlhovej brzdy krajina prišla už o stovky miliónov eur. V rozhovore pre denník Pravda to nedávno povedal šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Ten mal na starosti predaj slovenských dlhopisov aj za pravicovej vlády Ivety Radičovej a v odborných kruhoch je považovaný za nezávislého odborníka. Pre zlé nastavenie dlhovej brzdy si Slovensko napríklad v závere minulého roka nemohlo požičať 3 miliardy eur, ktoré štát už začiatkom roka 2017 potreboval na splatenie starých dlhov. Štát chýbajúce finančné zdroje získal v poslednej chvíli predajom slovenských dlhopisov a výsledkom boli nové pôžičky s vyššími úrokmi. Aj v bežnom živote si ľudia požičiavajú drahšie, ak potrebujú peniaze hneď a nemôžu čakať na najvýhodnejšie akcie bánk.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že aj bez zmeny ústavného zákona, bude mať Slovensko k dispozícií navyše pár miliárd eur. Dodatočné finančné zdroje totiž vygeneruje súčasný hospodársky rast znižujúci celkové zadlženie Slovenska. Ministerstvo financií totiž plánuje mať v roku 2019 celkový dlh Slovenska na úrovni 49,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Samotná dlhová brzda začína podľa člena Rozpočtovej rady Ľudovíta Odora robiť vláde problémy, až keď dlh prekročí 53 percent HDP. Teda aj bez zmeny zákona má vláda vraj priestor na dodatočné výdavky v objeme 4 percent HDP, čo je suma na úrovni 3,7 miliardy eur.

Dlh krajiny je necelých 52 percent HDP

Aktuálne je výška slovenského dlhu na úrovni 51,9 percenta výkonu ekonomiky a uplatňuje sa prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy. Prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy sa aktivuje pri celkovom dlhu Slovenska v pásme 50 až 53 percent HDP. Minister financií v takom prípade musí poslať do parlamentu písomné zdôvodnenie výšky dlhu a pridať musí aj návrh opatrení zabezpečujúcich zníženie dlhu. Ak sa dlh Slovenska nachádza v rozpätí 53 až 55 percent HDP, automaticky začína platiť druhé sankčné pásmo dlhovej brzdy. V takom prípade musí vláda do parlamentu predložiť opatrenia zabezpečujúce zníženie dlhu. Zároveň platy všetkých členov vlády automatický klesnú na úroveň minulého roka. Tretie pásmo sankcií sa aktivuje vtedy, keď sa dlh Slovenska nachádza v rozpätí 55 až 57 percent HDP. V takom prípade by muselo ministerstvo financií v rozpočte škrtnúť 3 percentá plánovaných výdavkov. Ak dlh napriek tomu stúpne do rozpätia 57 až 60 percent HDP, prichádza k aktivácií štvrtého sankčného pásma. To dovoľuje vláde, mestám aj obciam schvaľovať len vyrovnané rozpočty. Posledné piate sankčné pásmo sa aktivuje, ak dlh prekročí 60 percent HDP a v takom prípade by vláda musela požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery.

Bez presadenia investičnej výnimky bude musieť minister financií tesne pred voľbami vysvetľovať, prečo je dlh Slovenska nad úrovňou 50 percent HDP. Zároveň to vládu môže obmedzovať pri ďalších výdavkoch pre penzistov či avizovanom poklese daní pre zamestnancov a živnostníkov. Jednou z priorít súčasnej vlády je pritom aj dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu najneskôr v roku 2020.

© Autorské práva vyhradené

183 debata chyba
Viac na túto tému: #dlh #eurofondy #diaľnice #výstavba diaľnic