Pivné korunky sú obrazom slovenskej chuti

, 25.06.2017 12:00

Vzťah Slovákov k pivu sa mení. Potvrdil to aj jedenásty ročník Slovenskej pivnej korunky, súťaže, ktorá je obdobou Národného salóna pív. Raz do roka sa zíde elita slovenských degustátorov piva, aby vybrali najlepšie svetlé, tmavé a polotmavé pivá. Ak na samom začiatku bola súťaž záležitosťou klasických pivovarov, už niekoľko rokov sú jej ozdobou malé pivovary.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK

Oceňujú sa nielen špičkové pivá, ale aj miešané nápoje na báze piva a nealkoholické pivá. Fakt, že zlatú, striebornú a bronzovú pivnú korunku udeľujú aj nápojom, voči ktorým sa ešte nie tak dávno skepticky vyjadrovali niektorí znalci slovenskej pivárskej duše, hovorí o veľkých zmenách slovenskej spoločnosti. Je čoraz viac nielen príjmovo, ale aj chuťovo a labužnícky rozvrstvená.

Slovensko síce ešte zďaleka nedosiahlo v experimentovaní s výrobou piva úroveň Belgicka, ale v porovnaní s tradicionalis­ticky založenými Čechmi sú Slováci ochotnejší ochutnávať rôzne druhy pív.

Rýchlo rastie predovšetkým výroba miešaných a nealkoholických pív. Ak si zoberieme tri posledné roky, tak ešte v roku 2014 sa vypilo na Slovensku 84 percent klasického piva. Miešané nápoje ako radler a cider mali 13-percentný podiel a nealkoholické pivo 3 percentá. Vlani však klesla spotreba tradičného piva na 74 percent, teda pod tri štvrtiny, ale miešané pivá už mali 22-percentný podiel. Šoféri vypili zvyšné 4 percentá piva, ktoré neobsahovalo nijaký alkohol. Trend je teda podľa zistení Združenia výrobcov piva a sladu úplne jasný: ľudia sa prikláňajú k menej horkým pivovým nápojom, ktoré sú ochutené o ovocné či bylinkové príchute.

Naozaj je z čoho vyberať

Monolitná spotrebiteľská masa sa drobí aj v rámci samotného piva, kde deliacou čiarou nie je tábor stúpencov svetlého a tmavého či polotmavého piva alebo vyznávačov menej alkoholickej desiatky a milovníkov silnejších ležiakov.

Sú spotrebitelia, ktorí hľadajú pivá filtrované, ale súčasne rastie záujem aj o nefiltrované pivá a tiež pivá pšeničné. Posledné druhy pív rozvíjajú najmä malé pivovary, ktorých počet neprestajne rastie. Máme ich na Slovensku už 66, zoči-voči nim stoja 4 veľké pivovary. Ľudia si majú z čoho vyberať a budúcnosť prinesie zrejme ešte bohatšiu ponuku.

Slovenské pivovarníctvo zďaleka nevyužíva všetky možnosti. Opiera sa síce o svoj slad, ale mohlo by ho ešte viac exportovať. Za uplynulé tri desaťročia takmer úplne prišlo o svoje chmeliarstvo. Z niekdajších 1 200 hektárov zostalo menej ako 150 hektárov chmeľníc.

„Ak sa dnes volá po diverzifikácii odvetvia, ponúka ho v rastlinnej výrobe jednak pestovanie sladovníckeho jačmeňa, jednak chmeľu,“ pripomenula to ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná pri odovzdávaní pivných koruniek.

Nebol to len tak do vetra vypustený balónik. Práve pivovary by mohli byť iniciátormi zmien. Jeden z nich banskobystrický Urpiner začal pestovať chmeľ vo vlastnej réžii. V čase, keď sa toľko hovorí o využívaní vlastného prírodného aj ľudského potenciálu, sa etickou stáva spoluzodpovednosť pivovarov za rozvoj krajiny, v ktorej podnikajú.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Tón vo výrobe piva udávajú nadnárodné spoločnosti. Celkom nepochybne priniesli modernizáciu pivovarníckych aj sladovníckych technológií a spolu s nimi aj nové chute miešaných pív. Líder trhu Heineken Slovensko sa presadil v najmasovejšej skupine svetlých pív – Zlatý Bažant má tri trofeje za najlepšiu desiatku i dvanástku aj tmavé pivo a úspech zaokrúhlil ziskom zlatej korunky za nealkoholické pivo.

Alkoholické radlery vyhrali Pivovary Topvar so Smädným mníchom Grep a v nealkoholických radleroch je šampiónom vyhniansky Steiger Radler tmavý nealkoholický citrón. Zaujímavým poznatkom je, že medzi Slovákmi sa rozmáha pitie piva viac doma – na chatách alebo v kruhu priateľov ako vo výčapoch, kde pije pivo už len 37 percent Slovákov. Takmer dve tretiny ho pijú doma pred televízorom, v záhrade pri grile či na túre.

Nikto sa nevezie, všetci makajú

Čoraz populárnejšie sú malé pivovary. Ponúkajú prostredie, kde sa pivo narodilo, absolútne čerstvý produkt, zážitok z konzumácie, ktorú ľudia predtým nepoznali. V Starej Turej pred troma rokmi miestni aj turisti objavili pivovar na kraji mesta s príťažlivým a trochu tajomným názvom Turák&Vnuk/agaSSe. Do súťaže o pivnú korunku sa prihlásil po prvý raz a hneď získal dve – striebornú za pivo Blonďák a bronzovú za pivo Pšeničák. Názvy jasne hovoria, o aké pivá ide.

„Naša ročná kapacita je 180 hektolitrov piva, čo je vlastne sto pív denne,“ charakterizoval pivovar Ľuboš Straka, ktorý založil pivovar spolu so svojím svokrom. Výdatne im pomohol znalosťami pivovarník Roman Šusták.

„Sme typický rodinný podnik, v ktorom sa nikto nevezie, ale všetci poctivo makajú,“ zdôraznil Ľuboš Straka a dodal, že na pivovar ako hoby podnik si museli zarobiť. Nevie si predstaviť, že by mali fungovať na úver.

K Turákovi, ako v skratke volajú Turanci pivovar, sa nechodí len na pivo. Z pivárne sa odkrýva výhľad na Javorinu a pod ňou ležiace bielokarpatské kopanice. Pivo starším pripomína mladé časy a mladí sa nadchýnajú krásou kopaničiarskeho prostredia. Pivo je podľa Straku jedinečný katalyzátor, ktorý umocňuje zážitok, rozpriada diskusiu o ňom samom alebo jednoducho o tom, čo ľudí zabáva i trápi.

„Nikde nemá pivovarník takú bezprostrednú väzbu so svojím zákazníkom ako vo výčape, kde prúdi pivo rovno z tanku. Ľudia vám od srdca povedia, či im pivo chutí, alebo nie. A boli to oni, čo nás poslali do súťaže. Dobre, že sme ich počúvli. Vlastne sú to aj ich medaily,“ uzavrel Ľuboš Straka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pivo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku