„To nemôže prejsť. Ak by to mali platiť hotely, skončí poplatok v cenách za ubytovanie,“ myslí si prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislav Macko. Podobná úprava nefunguje podľa neho nikde v Európe či vo svete. Poplatok za ubytovanie totiž platí tradične hosť. Poplatok totiž nezostáva ubytovaciemu zariadeniu, ale hotel ho odvádza samospráve.
V súčasnosti totiž ide daň za ubytovanie z vrecka návštevníka, ktorý je po odubytovaní prakticky nevypátrateľný, dôvodia poslanci v návrhu. „Keď to bude ten, čo ubytováva, tak máte koho a kde kontrolovať,“ hovorí jeden z autorov návrhu Ľubomír Petrák. S touto daňou podľa neho niektoré ubytovacie zariadenia špekulovali, kým iné ju poctivo platili.
To potvrdzuje aj hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák: „V prípade dane z ubytovania nie je správanie daňových subjektov vždy zodpovedné, čo znižuje príjmy a podporuje daňové úniky,“ hovorí. Okrem toho mestá budú podľa neho presadzovať, aby sa zdaňovalo ubytovanie v hoteloch, penziónoch či chatách cez všetky typy zmlúv, nielen na zmluvy o dočasnom ubytovaní. Plateniu poplatku by sa tak po novom nemal vyhnúť nikto.
Správu dane by to síce mohlo zjednodušiť, myslí si Pavol Paradeiser z portálu Ubytovanie na Slovensku, no k navýšeniu sumy vybratej na miestnom poplatku však nepríde. „Keďže daň podáva ubytovateľ, a ten jediný priznáva, koľko ubytoval hostí, tak veľké prírastky daní by som nečakal,“ hovorí. Výsledkom podľa neho však bude zvýšenie cien za ubytovanie o výšku poplatku za miestnu daň za ubytovanie.
Daň za ubytovanie sa líši v jednotlivých mestách aj o euro. V Bratislave zaplatí turista za jednu noc daň vo výške 1,70 eura. V Košiciach je to 1,50 eura. V Štúrove sa platí 0,70 centa. Rovnakú sadzbu má aj Poprad. Vo Vysokých Tatrách si nocľažník k sume za ubytovanie priplatí za každú noc jedno euro.
Vysoká návštevnosť slovenských hotelov, penziónov či chát sa vlani vyplatila práve tatranskému regiónu. Mestá Vysoké Tatry a Poprad spolu s obcou Štrba vyzbierali na poplatku za ubytovanie niečo vyše milióna eur, čo bolo o 90-tisíc eur viac ako v roku 2015.
Prenesenie poplatku z turistu na ubytovacie zariadenie s cenami podľa názoru ďalšieho odborníka až tak nezamáva. „Nakoľko už teraz sa s ním v cenotvorbe ráta,“ vysvetľuje manažér portálu Ubytko.sk Peter Kacera. V cenových ponukách býva uvedený ako doplatok na mieste, rekreačný poplatok či daň za ubytovanie. „Už teraz sa rekreačný poplatok platí tak, že navyšuje cenu ubytovania, bez ohľadu na to, či v cene vyskakuje, alebo nie. Poplatok zaplatí návštevník majiteľovi ubytovacieho zariadenia a ten ho uhrádza obci,“ vysvetľuje.
Skontrolovať sa podľa neho platenie poplatku dá jednoducho, keďže majitelia sú povinní viesť evidenciu hostí. Z nej sa dá aj spätne zistiť, či bol, alebo nebol poplatok odvedený. Kontroly sú podľa neho v súčasnosti dosť prísne. Majitelia ubytovacích zariadení by však podľa neho určite viac uvítali návrhy, ktoré budú ich podnikanie zjednodušovať. „Nemuseli by sa tak zbytočne venovať ďalšej byrokracii na úkor zvyšovania kvality služieb,“ dodáva.