„Rozhodne nie je naším úmyslom poškodiť nikoho. Tým pádom sa pri rodinných domoch pravdepodobne zachová ten režim ako je v súčasnosti,“ hovorí poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd). Práve ona však novelu zákona o miestnych daniach pripravila spolu s Ľubomírom Petrákom (Smer) a Igorom Chomom (Smer). Na novú úpravu dane ako prvý upozornil denník Pravda. Most-Híd podľa nej návrh v aktuálnom znení nepodporí. „Politik má načúvať ľuďom a svojim voličom,“ dodala.
Proti zmene daní pre ľudí sa postavila aj ďalšia koaličná strana. „SNS nepodporí návrh zákona v tomto znení, pretože nechceme zbytočne zaťažovať občanov,“ povedal predseda poslaneckého klubu strany Tibor Bernaťák. SNS sa podľa neho chystá diskutovať aj o ďalších návrhoch v tomto zákone.
„Pri prerokovávaní zákona v NR SR sme pripravení zohľadniť všetky konštruktívne pripomienky,“ reagoval poslanec Petrák.
Návrh by tak mal riešiť len viacpodlažné budovy, ktoré sú vo vlastníctve podnikateľov. Od nich by podľa prepočtov v návrhu mali samosprávy vybrať od 8,2 do 17,1 milióna eur ročne. O takmer štyri milióny eur má ísť do štátnej kasy, keďže zvýšenie dane z nehnuteľnosti si môže firma odrátať z daní.
Denník Pravda upozorňoval, že zmena by pri rodinných domoch bola nespravodlivá. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, hrozilo, že po novom by to bolo 60 eur a ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur. Zdanení by pritom boli aj ľudia na vidieku s nízkymi príjmami, ktorí si veľké rodinné domy postavili v súlade s dlhoročnou rodinnou a pôdohospodárskou politikou štátu.
Dopady na ľudí i firmy sú otázne
Pri prerokovávaní zákona v NR SR sme pripravení zohľadniť všetky konštruktívne pripomienky,“ napísal aj poslanec Petrák na sociálnych sieťach. Stále však tvrdí, že návrh podľa neho zrovnoprávňuje všetkých platiteľov dane, pretože budú platiť z úžitkovej podlahovej plochy. Daň sa má po novom vypočítať buď na základe vydokladovania skutočnej úžitkovej plochy, alebo zjednodušene 85 percent zastavanej plochy. Výsledok sa má vynásobiť počtom podlaží. Výsledkom má byť podľa neho zníženie dane pre prízemné stavby, nižšia alebo rovnaká má byť pri domoch s obytným podkrovím.
Presné dosahy však v analýze vplyvov novely chýbajú. Podľa novely má byť dosah na hospodárenie domácností, či už pozitívny, alebo negatívny, len marginálny. Keďže ide o poslanecký návrh, riadi sa inými pravidlami, ako to býva pri návrhoch zákona, ktoré prichádzajú z ministerstiev či Úradu vlády. „Poslanecké návrhy zákonov prechádzajú špecifickým legislatívnym procesom,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Rezortu hospodárstva sa nepozdávajú vyčíslené dosahy na podnikateľov. Ministerstvo by podľa hovorcu rezortu Maroša Stana privítalo „dodatočné argumenty pre takýto vysoký rozsah zvýšenia nákladov podnikateľov“.
„Navrhovaná zmena základnej sadzby dane zo stavieb nie je pre obce záväzná, pretože obec si sadzbu môže vo VZN upraviť tak smerom nahor, ako aj nadol,“ odpovedá tlačový odbor ministerstva financií.
Vysoké stavby sú neefektívne zdanené
Zmena základu dane zo stavieb zo zastavanej plochy stavby a príplatku za ďalšie podlažie na zastavanú plochu a počet podlaží je však podľa rezortu financií spravodlivejším spôsobom zdanenia stavieb. „Čím vyššia stavba, tým je v súčasnosti zdanená neefektívnejšie,“ vysvetľuje rezort financií.
Týka sa to podľa rezortu hlavne novovznikajúcich mnohopodlažných budov – ako sú napríklad biznis centrá či nákupné strediská a multifunkčné budovy. V súčasnosti sa zdaňuje prevažne len prízemie a ostatné podzemné a nadzemné podlažia sú zdanené len čiastočne cez príplatok za podlažie, vysvetľuje ministerstvo financií.
Návrh je momentálne v zrýchlenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. To sa má skončiť v piatok 30. júna. Do tejto lehoty sa vyjadrí rezort financií, pôdohospodárstva aj ministerstvo dopravy a výstavby.
Národná banka Slovenska vo svojej pripomienke odporúča do predkladacej správy „zahrnúť informácie o vplyve návrhu na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, ako aj vplyvy na služby pre občana a sociálne vplyvy“.