Sledujeme tréning na budúcu kybervojnu?

Stačí si pripomenúť chaos v poslednom období. Svet zasiahli v pomerne krátkom čase dva takmer globálne kybernetické útoky. Je to cool. Chladničky, ktoré si samy objednajú jedlo. Smartfóny, ktoré nám vždy povedia, kde sme, a pošlú našu selfie všetkým, ktorí o ňu stoja. (Aj tým, ktorých vôbec nezaujíma).

29.06.2017 13:00
kybernetický útok, vírus, banka, ukrajina Foto: ,
Odkaz na obrazovke platobného terminálu banky na Ukrajine požadujúci výkupné za odblokovanie zariadenia.
debata (8)

Prvý mŕtvy

"Internet je úžasný a teraz sme schopní ho spojiť so všetkým. A je skutočne cool, že to dokážeme. Lenže, keď je niečo cool, nie vždy je to práve bezpečné,“ reagoval pre Pravdu Tobias Eggendorfer, profesor kybernetickej bezpečnosti na vysokej škole v nemeckom Ravensburgu.

Keď sa dá všetko použiť ako zbraň, tak je cieľom každý. "Čakám na prvý prípad, keď niekto nabúra kardiostimulátor a zabije človeka. Stane sa to. Musíme pochopiť, že internet vecí má svoje špecifické riziká a mali by sme zvážiť, či je vhodné všetko pripojiť do siete,“ vysvetľuje Eggendorfer. "Spoločnosti Miele nedávno hackli profesionálne práčky. Načo však práčka potrebuje internet? Displej, ktorý ukáže čas do konca prania a upozorní na prípadnú chybu, predsa úplne stačí. A zmenšilo by sa tým riziko masívneho hackerského útoku,“ pripomenul odborník.

Stačí si pripomenúť chaos v poslednom období. Svet zasiahli v pomerne krátkom čase dva takmer globálne kybernetické útoky. Prvý v polovici mája, druhý sa začal šíriť v utorok. Nie je však celkom jasné, čo bolo cieľom útočníkov. Škodlivý program, ktorý sa šíril, blokoval počítače a žiadal za obnovenie dát výkupné. Keď hackerov k tomu viedli finančné dôvody, najmä druhý útok nebol v tomto smere veľmi úspešný. Páchatelia požadovali 300 dolárov za odblokovanie jedného zariadenia. Do včera získali podľa BBC iba osemtisíc dolárov. To je suma, ktorá bola v bitcoinovej peňaženke, do ktorej mali smerovať platby za dešifrovanie dát. Konto bolo okrem toho nedotknuté.

"Bol to podobný útok ako WannaCry v máji, ale o trochu viac sofistikovaný. Zdá sa, že jeho prvotným cieľom nebolo vydierať, ale dosiahnuť niečo iné. Je však príliš skoro robiť nejaké veľké závery,“ povedal pre Pravdu Beau Woods, bezpečnostný expert z Atlantickej rady vo Washingtone.

Najviac zasiahnutým štátom pri útoku bola Ukrajina. Za posledné viac ako tri roky je v konflikte s Ruskom. To najprv v roku 2014 anektovalo Krym a potom za pomoci miestnych rebelov rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny. Neznamená to, samozrejme, že za kybernetickým útokom je Rusko. Ukrajina v súčasnom stave však mohla byť akýmsi hackerským laboratóriom. Nedá sa vylúčiť, že išlo o takpovediac kybernetický tréning. Vyskúšať si veľký útok na krajinu, jej banky, vládne úrady, firmy a dokonca aj na jadrovú elektráreň Černobyľ. Zistiť reakčné časy úradov, sledovať spôsobený chaos a na základe toho si pripravovať plány do budúcnosti.

Kedy to bude vojna?

O niečo podobné by mohlo mať záujem viacero štátnych aj neštátnych aktérov. Lebo kybernetický priestor je už dávno vojenskou doménou. Zároveň nikdy v histórii neboli ozbrojené sily jednotlivých krajín také závislé od komerčných produktov súkromného sektora.

"Prostredníctvom útokov, akých sme boli svedkami, môže naše obranné systémy niekto náhle zrušiť. Väčšina európskych armád je zásadným spôsobom závislá od operačného systému Windows. Samozrejme, zároveň to môže zasiahnuť aj verejnú infraštruktúru,“ tvrdí Eggendorfer.

A nikdy nebolo také náročné určiť, kto v skutočnosti útočí, a potom mať pripravenú adekvátnu odpoveď. Za aké kroky v kybernetickom priestore je možné začať vojnu? Za to, keď sa cudzia mocnosť nabúra do mailov, zverejní ich a bude sa tým snažiť ovplyvniť politickú situáciu, ako to podľa amerických tajných služieb urobilo Rusko v minuloročných prezidentských voľbách? Čím viac kybernetických útokov bude pribúdať, a ich počet sa jednoznačne zvyšuje, tým viac otázok sa bude v súvislosti s nimi vynárať. Najmä ak naozaj dôjde k tomu, že by spôsobili obete na životoch či veľké škody na infraštruktúre.

"Ak by za tým stála krajina alebo organizácia s podporou nejakého štátu, asi by sme to mohli pokladať za vyhlásenie vojny. Existuje tallinský manuál, ktorý hovorí, ako sa používa medzinárodné právo v prípade kybernetického konfliktu,“ povedal Woods. "Keď jeden štát zasiahne inú krajinu a jej civilnú infraštruktúru, je možné to pokladať za konflikt. Na takú situáciu sa vzťahujú existujúce medzinárodné normy,“ pripomenul expert.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #hackeri #vírus #kybernetická vojna #kybernetické útoky