Riaditeľ SARIO: Ponúknuť investorom východ si Slovensko nemôže vždy dovoliť

Euro či schopnosť ľudí adaptovať sa na nové technológie patria k najväčším výhodám Slovenska pri získavaní nových investorov. Napríklad americkému Amazonu, ktorý si vybral Sereď, sme podľa riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Róberta Šimončiča východ krajiny ponúknuť nemohli.

10.07.2017 14:00
Róbert Šimončič, Slovenská agentúra pre rozvoj... Foto: ,
Riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič.
debata (14)

„Pre Amazon bola dobrá poloha dôležitejšia, ako možnosť získania štátnej podpory alebo daňových prázdnin,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.

Prečo si americký Amazon vybral Sereď a nie východ Slovenska?

Svoju odpoveď zasadím trošku do širšieho kontextu. Približne v čase príchodu Amazonu sa nám na východ Slovenska podarilo dostať veľkú japonskú investíciu koncernu Minebea. Teda aj do tohto regiónu sa nám darí pritiahnuť významné investície, ale späť k Amazonu. Pre túto spoločnosť predstavujú náklady spojené s logistikou vyššiu položku ako mzdy zamestnancov. Amazon z tohto dôvodu ani teoreticky nemohol byť umiestnený niekde inde na Slovensku. Navyše spoločnosť nevyužila žiadne štátne dotácie a pre Američanov bola dobrá poloha dôležitejšia, ako možnosť získania štátnej podpory alebo daňových prázdnin. Amazon má len v Európe 35 logistických centier a na Slovensku sa chystá vybudovať jedno z najmodernejších. Pokiaľ viem, na celom svete sú zatiaľ len štyri podobne moderné centrá a pre Slovensko sa vytvára priestor na zamestnanie aj vysokokvalifi­kovaných ľudí. Pre Amazon je najzložitejším procesom vracanie výrobkov a uplatňuje pri ňom úplne nové procesy a technológie. Na riešenie zložitých sieťových problémov hľadajú napríklad aj doktorandov z oblasti fyziky a chémie. Úlohou takýchto vysokovzdelaných zamestnancov bude riešenie riadenia zložitých logistických sietí. Samozrejme, my máme vždy veľkú snahu priviesť investorov do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ale niekedy ich nepustí logistika či iné zdroje, ktoré sa nachádzajú v najrozvinutejších častiach Slovenska. Napriek tomu máme momentálne na východe rozpracované dve veľké investície. Žiaľ, viac konkrétny byť nemôžem.

Aké sú argumenty investorov, keď odmietajú stavať svoje fabriky v takzvaných hladových dolinách Slovenska, teda v regiónoch ako Poltár, Lučenec či Vranov nad Topľou?

Nie je to tak, že investori majú problém s niektorými regiónmi, a preto do nich nechcú ísť. Pozrite sa na to inak a predstavte si nadnárodnú firmu, ktorej ročný obrat je porovnateľný s národným produktom Slovenskej republiky. Takáto firma sa rozhodne napríklad pre teritórium Európy a potom hľadá najvýhodnejšiu lokalitu. Spravia sa analýzy tých najzaujímavejších možností a napríklad pri spomínanej spoločnosti Minebea bolo Slovensko medzi desiatimi vhodnými lokalitami. Jedna z konkurenčných oblastí sa dokonca nachádzala v Malajzii. V praxi to teda nie je tak, že investor sa rozhodne podnikať na Slovensku a my mu potom ukazujeme vhodné lokality.

Prečo si spomínaná Minebea vybrala nakoniec Košice?

V náš prospech hralo veľmi veľa faktorov od ekonomickej a politickej stability, cez nízke zadlženie Slovenskej republiky, až po dlhodobý hospodársky rast. Veľkou výhodou bolo aj zavedenia eura, lojálnosť pracovnej sily a možnosť získania dostatočného počtu zamestnancov. Veľmi zavážila možnosť dobrej spolupráce so Slovenskou technickou univerzitou v Košiciach. Japonský investor totiž plánuje otvoriť vedecko-výskumne R&D centrum a nakoniec práve Košice vyšli ako najvhodnejšie miesto na zrealizovanie celosvetovo úspešného biznisu.

Čo ešte zvykne zavážiť pri rozhodovaní investorov?

Sekundárne je pre vrcholových manažérov dôležité aj to, aký život im vie poskytnúť daná lokalita. Či sú v oblasti dostupné pre ich rodinu kvalitné škôlky a školy. Napríklad v niektorých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou neexistuje možnosť ísť večer do kina alebo si cez víkend zahrať v blízkom okolí napríklad golf. Toto sú sekundárne dôvody, ktoré zavážia pri umiestnení investície a primárny je samozrejme vždy biznis. V niektorých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je niekedy problémom aj slabšia pripravenosť priemyselných lokalít. Väčšinou totiž investori chcú naštartovať výrobu v čo najkratšom čase. Ťažkosti vie narobiť aj príliš dlhé vybavovanie všetkých povolení a toto je nielen slovenský, ale celoeurópsky problém. Napríklad veľmi zdĺhavý je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie známy pod skratkou EIA. V iných častiach sveta sa potrebné povolenia dajú vybaviť oveľa rýchlejšie ako v Európskej únii.

Európska komisia začala prešetrovať investičnú pomoc pre Jaguar Land Rover. Nebola trochu prestrelená podpora výstavby slovenského závodu britskej automobilovej značky?

To je otázka pre ministerstvo hospodárstva, vládu a Brusel. SARIO nie je inštitúcia, ktorá poskytuje štátnu pomoc, preto môžem odpovedať len všeobecne. Pokiaľ viem, Európska komisia kontroluje každú veľkú investíciu a ide o bežný proces.

S Bratislavou spája Banskú Bystricu diaľnica a rýchlostná cesta. Jaguar Land Rover si napriek tomu pre umiestnenie svojej fabriky vybral Nitru. Prečo v prospech Banskej Bystrice nezavážila väčšia dostupnosť pracovnej sily?

Nie je úplne jednoduché nájsť na Slovensku 400 hektárov voľnej pôdy potrebnej na vybudovanie automobilového závodu. V Banskej Bystrici si neviem predstaviť, kde by sme našli takúto veľkú plochu s dostatočnou infraštruktúrou. Zároveň, ako som už spomínal, aj tento investor si vyberal z rôznych vhodných lokalít a jednou z konkurenčných krajín bolo napríklad Mexiko. Analýzy zisťujúce najvhodnejší región pripravili pre britskú automobilku viaceré renomované spoločnosti a na ich odporúčanie ako najvhodnejší región vyšla práve Nitra. V praxi to nie je tak, že ako najvhodnejšia krajina vyjde Slovensko a my potom začneme investorovi ponúkať vhodné lokality. Investori na základe všetkých možných faktorov zvažujú výber vhodnej lokality rok a pol až dva. Samotnému Jaguar Land Roveru vyšla na konci práve Nitra ako najvhodnejšie miesto na postavenie nového automobilového závodu.

Pre investorov teda nie je veľký problém rastúci nedostatok ľudí na západnom Slovensku?

Dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily začína byť celoeurópskym problémom. My sme na tom stále ešte relatívne dobre. V strednej aj vo východnej Európe je v porovnaní s jej západnou časťou najväčší problém v oveľa nižšej mobilite pracovnej sily. Jedným z dôležitých faktorov je možnosť poskytnúť cenovo výhodné ubytovanie pre ľudí ochotných cestovať za prácou. Navyše s nástupom priemyselnej revolúcie 4.0 o pár rokov nebude ani tak problém s nedostatkom pracovnej sily, ale fabrikám budú chýbať ľudia zvládajúci ovládanie robotov. Preto je veľmi dôležité upraviť osnovy na odborných školách tak, aby mladí ľudia vedeli zvládnuť nástup nových technológií a po skončení školy si bez problémov našli prácu. V tomto sú našťastie investori veľmi ochotní spolupracovať s vládou a aj na Slovensku sa postupne rozbieha duálne vzdelávanie, ktoré študentom poskytuje praktickú výučbu priamo vo výrobných halách podnikov.

Zruší prichádzajúca priemyselná revolúcia vo výrobe až 30 percent pracovných pozícií? Tak totiž vidia budúcnosť veľké priemyselné podniky v Nemecku.

Určite to nebude revolúcia, ale evolúcia. Čiže tieto zmeny sa budú diať postupne. Už dnes, ak by ste sa v niektorom priemyselnom podniku vedeli vrátiť o 15 rokov späť, tak by ste vo výrobných halách našli pracovať viac ľudí a napriek tomu by celková produkcia podniku bola nižšia. V budúcnosti to bude hlavne o schopnosti zamestnancov vedieť sa prispôsobiť novým technológiám. Našťastie v rebríčku porovnávajúcom schopnosť pracovnej sily adaptovať sa na nové technológie sa Slovensko umiestnilo na 10. mieste spomedzi 180 krajín. Naši ľudia sa totiž vedia veľmi rýchlo naučiť pracovať s robotmi, a preto nemám strach o ich pracovné miesta. Schopnosť zvládania nových technológií potvrdzuje aj to, že produktivita práce v celej strednej a vo východnej Európe je najvyššia práve na Slovensku. Práve u nás nájdete najlepšie fabriky celosvetových automobilových koncernov Volkswagen, PSA a Kia. Toto je tiež dôvod, prečo sú práve na Slovensku stále umiestňované nové investície a vďaka tomu celková zamestnanosť rastie aj napriek čoraz väčšej automatizácii.

Už spomínaná Banská Bystrica je roky spojená s Bratislavou diaľnicou a rýchlostnou cestou. Prečo sa napriek tomu nedarí do tohto regiónu dotiahnuť významnejšie investície?

Dnes máme priamo do Banskej Bystrice rozpracovaných 16 projektov za približne pol miliardy eur. V prípade úspešného zrealizovania všetkých týchto investícií by mohlo postupne vzniknúť v regióne až 7-tisíc nových pracovných miest. Len minulý rok sme v blízkom okolí tohto mesta zrealizovali 6 významných investícií a konkrétne išlo o mestá Zvolen, Žiar nad Hronom a Žarnovicu. V samotnej Banskej Bystrici má veľký potenciál silná univerzita, ktorej absolventi môžu vytvoriť dobrý základ pre vznik centier strategických služieb. Jediný problém je v tom, že oproti Bratislave alebo Košiciam je v Banskej Bystrici nedostatok áčkových priestorov. Potenciálnym investorom skrátka chýba kvalitná budova, pod ktorej strechou sa dá bez problémov umiestniť 500 a 600 zamestnancov. To je momentálne najväčší problém pri otváraní nových centier strategických služieb. V blízkej budúcnosti vidíme v Banskej Bystrici tiež možnosť budovania závodov dodávajúcich súčiastky automobilke Jaguar Land Rover. Vybudovaná rýchlostná cesta R1 umožňuje bezproblémové logistické spojenie s Nitrou a zároveň v Banskej Bystrici nepôsobí až tak veľa podnikov. V miestnom priemyselnom parku je priestor na vybudovanie nových firiem a región ponúka aj dostatok pracovnej sily.

Po spustení výroby automobilky Jaguar Land Rover vzrastie v Nitre tlak na rast platov, ktorý nemusia zvládnuť miestne elektrotechnické podniky. Nie je hrozbou, že opustia Slovensko?

Samozrejme, zložitejšia automobilová výroba umožňuje aj vyplácanie vyšších miezd, a to je pre pracujúcich ľudí dobrá správa. Určite je pre nás všetkých výhodou, ak nové investície prinášajú nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rast slovenskej ekonomiky. Postupne určite príde k presunu slabšie platenej výroby do regiónov s nižšou mzdovou úrovňou a možný je aj odchod mimo Slovenska. Určite to nebude hneď a bude sa tak diať postupne.

Čo podľa vás môže najviac pomôcť pri lákaní investícií do hladových dolín Slovenska?

Neexistujú čarovné opatrenia, ktorých zrealizovanie spôsobí nával investorov do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Je to skôr súbor viacerých opatrení a momentálne v menej rozvinutých regiónoch rozpracovaných 20 investícií. Už dnes rozvoju týmto okresom pomáha veľmi dobre nastavený zákon o štátnej pomoci a pri vytvorení minimálne 10 pracovných miest sa v praxi podporia aj malé investície nad 200-tisíc eur. Na prilákanie nielen malých, ale aj stredných investícií je veľmi dôležité mať pripravené priemyselné lokality. Rozvoju najmenej rozvinutých okresov sa primárne venuje úrad splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Antona Marcinčina.

Naštartuje sa na Slovensku väčšia mobilita pracovnej sily alebo budú nezamestnaní ľudia naďalej čakať na vybudovanie fabrík priamo v ich regióne?

V strednej a vo východnej Európe určite bude stúpať mobilita pracovnej sily. Zároveň aj investície sa budú viacej rozširovať do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Bude to teda taká kombinácia oboch spomínaných faktorov. Pri podpore mobility je tiež veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí sú ochotní presunúť sa 100 kilometrov, mali rozumné podmienky bývania. Nedostatok ubytovacích kapacít podľa mňa dokáže nakoniec celkom rozumne vyriešiť trh a pri veľkých projektoch s množstvom pracovných miest sa určite nájdu investori ochotní zaplatiť výstavbu ubytovní.

Z hladových dolín už dnes odišli takmer všetci mladí a šikovní ľudia. Nehrozí, že pre nedostatok práce príde k úplnému vyľudneniu niektorých regiónov Slovenska?

Zrealizovaná investícia býva magnetom na návrat a udržanie ľudí. Možnosť kvalitnej práce priamo v rodnom meste je vždy zaujímavá pre veľké množstvo ľudí, a preto sa nedostatku pracovnej sily neobávam.

Dá sa v najbližšom období očakávať podobne veľká investícia ako Jaguar Land Rover alebo Minebea?

Smerom na východ máme momentálne rozpracované dve väčšie investície a celkovo pracujeme na 60 investíciách za 2 miliardy eur. Konkrétne rozhodnutia o ich umiestnení padnú v priebehu najbližších dvoch rokov. To, čo vnímame ako pozitívny trend posledných rokov, je, že Slovensku sa čoraz viac darí získavať väčšie investície s vyššou pridanou hodnotou.

Medzi pracujúcimi ľuďmi začína narastať nespokojnosť z nízkych miezd a len nedávno sa skončil týždenný štrajk vo Volkswagene Slovakia. Máte pri lákaní nových investícií šancu ovplyvniť výšku ponúkaných miezd?

Cenu práce určuje trh a my na Slovensku máme trhovú ekonomiku. Takže v prvom rade o výške miezd rozhoduje trh. Samozrejme, keď sa nám podarí prilákať investíciu s vyššou pridanou hodnotou, tak s ňou prichádzajú aj vyššie mzdy. No a investície s vyššou pridanou hodnotou sú dnes našou hlavnou prioritou. To je spôsob, akým môžeme ovplyvňovať rast reálnych miezd na Slovensku.

Odmietli ste už niekedy investíciu s nižšou pridanou hodnotou?

Po splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok nikto nemôže súkromnému investorovi brániť v postavení fabriky. Slovensko má právo rozhodnúť sa, komu poskytneme alebo neposkytneme štátnu podporu. Našou prioritou je naozaj sústrediť sa na firmy ponúkajúce aj rozvoj vedy a výskumu. Výroba na Slovensku sa prirodzene bude meniť z nízkej na vysokú pridanú hodnotu a tento trend sa snažíme čo najviac podporiť.

Ako investorov presvedčíte, že na Slovensku vôbec bude mať kto robiť výskum a vývoj?

Opäť sa vrátim k japonskej spoločnosti Minebea. Pre ňu bola možnosť spolupráce so Slovenskou technickou univerzitou v Košiciach jedným z troch hlavných dôvodov príchodu na Slovensko. Zástupcovia spoločnosti boli ešte pred podpisom investičnej zmluvy niekoľkokrát na pôde košickej univerzity a veľmi pozitívne ich prekvapili možnosti napojenia sa na vysokoškolský výskum a vedu. Na fungovanie R&D centier netreba tisícky zamestnancov a v praxi spoločnostiam stačia desiatky vysokokvalifi­kovaných inžinierov. Minebea bude popri veľmi sofistikovanej výrobe na Slovensku realizovať aj výskum, a to je vážna vec. Rovnako aj iných investorov sa nám úspešne darí prepojiť so slovenskými vysokými školami.

Nie všetky stredné školy sú ochotné nechať svojich študentov prakticky sa vzdelávať priamo vo výrobných halách podnikov. Stretávate sa s neochotou aj pri vysokých školách?

Veľmi úzko spolupracujeme s viacerými vysokými školami. Vďaka tomu sú zahraniční investori prizývaní na rôzne akcie a my naozaj vidíme veľkú ochotu zo strany samotných vysokých škôl podieľať sa na vede a výskume. My sa s neochotou nestretávame a pre vysoké školy je vždy zaujímavé navrhovať konkrétnym podnikom špičkové vedecké riešenia.

Čo sú najväčšie prednosti Slovenska pri lákaní zahraničných investorov?

U nás je posledných dvadsať rokov vytvorené mimoriadne vhodné podnikateľské prostredie. To je dôsledok dlhotrvajúcej politickej aj ekonomickej stability. Existuje dlhodobá ochota a snaha konštruktívne spolupracovať s investormi. Takéto informácie dostávajú zahraniční investori od podnikov už pôsobiacich na Slovensku, a to je naše veľké plus. Za víťazný moment sa dá označiť zavedenie eura, a dlhodobá stabilita meny je veľmi dôležitá hlavne pre firmy zo zámoria. Veľkou výhodou je aj už spomínaná schopnosť domácej pracovnej sily adaptovať sa na nové technológie. Zároveň počet neodpracovaných dní zo strany zamestnancov je na Slovensku jeden z najnižších na svete. Po získaní stabilného pracovného miesta sú naši ľudia naozaj veľmi lojálni k svojmu zamestnávateľovi. Veľkým plusom je aj schopnosť spolupráce medzi vládou, odbormi a podnikateľmi. Výhodou je aj dobrá logistická poloha Slovenska, ktorá umožňuje jednoduchú distribúciu produktov do celého sveta.

Slovenská ekonomika je veľmi orientovaná na výrobu automobilov. Ako to vnímate vy?

Bezpochyby pre slovenskú ekonomiku je veľmi dôležitý automobilový priemysel. Význam tohto odvetvia ešte vzrastie po tom, čo sa k existujúcim závodom bratislavského Volkswagenu, trnavského PSA Peugeot Citroën a žilinskej Kii už čoskoro pripojí aj nitrianska fabrika automobilky Jaguar Land Rover. Vo všetkých závodoch sa používajú špičkové technológie, ktoré umožňujú produkciu vozidiel na vysokej technickej úrovni. Treba si uvedomiť, že do automobilov ide všetko, od dreva, cez kožu, po elektroniku a softvér. Dodávateľský reťazec často robí zákazky nielen pre automobilový, ale aj elektronický či letecký priemysel. Nie sme teda orientovaní len na jedno úzke ekonomické odvetvie a automobilový priemysel umožňuje rast širokého spektra spoločnosti. U nás vyrobené automobily sa vyvážajú do celého sveta a doteraz krízou spôsobené poklesy predaja v jednej časti zemegule nahradil rastúci dopyt z iných častí sveta.

Malo by Slovensko priestor aj na piaty automobilový závod?

Vo všeobecnosti áno, ale dnes to nie je otázka dňa. Momentálne pracujeme na niekoľkých veľkých investíciách nachádzajúcich sa mimo automobilového priemyslu a naša domáca ekonomika ich určite všetky dokáže absorbovať.

Po získaní investície Jaguar Land Rover sa chvíľku hovorilo aj o možnosti získania ďalšieho závodu na výrobu motorov. Novú továreň od spoločnosti Mercedes nakoniec získalo Poľsko, ktoré s nami prehralo boj o získanie automobilky Jaguar Land Rover. Sú pre nás Poliaci veľkou konkurenciou?

Predovšetkým má Poľsko sedemkrát väčšiu ekonomiku ako Slovensko. Preto majú oveľa väčšiu schopnosť absorbovania nových investícií a prichádzajúcim firmám môžu navyše ponúknuť až 40-miliónový miestny trh. Na Slovensko aj napriek tomu prišlo a prichádza množstvo strategických investícií a etablovaní investori systematicky expandujú. Aj to svedčí o našej vysokej schopnosti priťahovania nových investícií. Samozrejme, Poľsko je náš priamy konkurent, ale v čoraz viac globalizovanom svete je v mnohých prípadoch aj Malajzia, Mexiko či Singapur.

V susednom Maďarsku premiér Viktor Orbán otvorene hovorí o zavedení 9-percentnej dane z príjmu právnických osôb. Na Slovensku momentálne firmy platia 21-percentnú daň z príjmu. Neuškodí nám to?

My to nevidíme ako zásadný problém. V dnešnom globálnom svete nemusia nadnárodné korporácie zdaňovať svoje zisky tam, kde ich vytvorili. Sú verejne známe prípady, keď veľké korporácie zdanili svoje zisky v európskych daňových rajoch za oveľa nižšie sadzby na úrovni jedného percenta. Prípadné zavedenie 9-percentnej dane v Maďarsku tak pre Slovensko neznamená priamu hrozbu a investori sa aj naďalej budú rozhodovať na základe viacerých kritérií. Samozrejme výška daní nie je bezvýznamná, ale pri viacerých investíciách, o ktoré sme sa v poslednom čase uchádzali, nebolo Maďarsko v užšom výbere krajín.

Česká republika zas posledné roky pomáhala exportu domácich firiem oslabovaním koruny. Je euro naozaj našou výhodou pri získavaní zahraničných investícií?

Slovensko má stále prebytok v exporte a náš vývoz nepotrebuje pomoc v podobe oslabovania slovenskej koruny. Z našich skúseností zahraničným investorom prekáža nepredvídateľnosť kurzu meny malej krajiny. Na jednej strane vám oslabenie meny naozaj môže v jednom roku pomôcť so zlacnením nákladov na pracovnú silu a v ďalšom roku vám zas mzdy zamestnancov prudko stúpnu práve pre nečakané posilnenie meny. Také sú skúsenosti investorov s menami našich susedov a v regióne visegrádskej štvorky nemá jedine Slovensko tento problém práve pre zavedenie eura. Stabilita spoločnej európskej meny je podľa investorov veľkým plusom slovenskej ekonomiky.

V súčasnosti prebieha diskusia o uvoľnení dlhovej brzdy za účelom rýchlejšieho stavania diaľnic. Je to pre investície kľúčové alebo nie?

Čím lepšie je vybudovaná infraštruktúra, tým väčší je záujem zo strany investorov. Na druhej strane sa nám darí umiestňovať investície aj v miestach, kde nie je priamy prístup na diaľnicu. V tom nám dosť pomáha dobre vybudovaná sieť ciest I. triedy alebo železničná sieť.

Róbert Šimončič (60)

Má za sebou viac ako 30-ročnú profesionálnu kariéru v USA a na Slovensku. Riadil slovenskú pobočku spoločnosti Microsoft, v apríli 2004 získal prestížne ocenenie IT osobnosť roka 2004 na Slovensku. Bol prezidentom Správnej rady Americkej obchodnej komory na Slovensku a tiež predsedom Európskej rady pre Americké obchodné komory. Od decembra 2010 pôsobí ako generálny riaditeľ SARIO.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #investori #Amazon #východ Slovenska #Róbert Šimončič