Prieskum, ktorý Českú republiku stál takmer pol milióna českých korún, vykonala Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe (VŠCHT). Podľa ministerstva však napriek výsledkom prieskumu nie je možné jednoznačne určiť, že by sa v niektorej zo skúmaných krajín, teda v Nemecku, Rakúsku, Slovensku, Maďarsku a Česku, predávali kvalitnejšie potraviny ako v ostatných krajinách.
Jurečka ale odlišné zloženie potravín považuje za nepriateľné. „Testy, ktoré vykonali odborníci z VŠCHT, ukázali, že niektoré potraviny rovnakej značky sa vo svojich vlastnostiach líšia. Považujem to za nepriateľné a diskriminačné voči spotrebiteľom,“ povedal. Z 21 výrobkov boli zhodné tri, trinásť komisia označila za odlišné, päť za mierne odlišné. V prípade piatich výrobkov sa líšilo množstvo, teda plnenie balenia rovnakého rozmeru.
Podľa Jana Pivoňku z VŠCHT prieskum nedokáže posúdiť, či sa v niektorej krajine predávajú kvalitnejšie potraviny. Všeobecne sa to povedať nedá, no v niektorých prípadoch výrobcovia zvýhodňujú nemecký a rakúsky trh. Napríklad porovnávané rybie prsty mali v západných krajinách viac mäsa. Prací prášok mal zase viac aktívnych látok. Tulip Luncheon Meat z Nemecka obsahoval bravčové mäso, v českom je hydinový separát.
V porovnávanom pracom prášku Persil je v Maďarsku, Slovensku a v Česku podiel aktívnej látky na dávku prania približne 9,5 gramu, v Nemecku a Rakúsku okolo 11,3 gramu. V prípade rybích prstov Iglo predajcovia v krajinách na západ od Českej republiky deklarujú 65 percent mäsa, čo je o sedem percent viac než v zostávajúcich troch štátoch. Analyticky bolo zistené, že v Českej republike bol skutočný podiel mäsa 50,2 percenta, v Nemecku 63,8 percenta. Výrobky sú pritom balené v rovnakom závode. Podľa Jurečku bolo nemecké balenie navyše lacnejšie.
Jurečka chce výsledky prieskumu použiť ako argument pri vyjednávaní o kvalite potravín na európskej úrovni. Ak by aj európske orgány začali pripravovať novú legislatívu, ktorá by vytvorila povinnosť mať v podobnom obale rovnaké potraviny, v platnosti by mohla byť podľa Jurečku najskôr o štyri roky. V prípade ochrany spotrebiteľa napríklad pri roamingu trvala legislatívna zmena desať rokov, pripomenul Jurečka. Vyzval ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky, aby sa napríklad v prípade pracích práškov problémom zaoberalo.
Potravinárska komora Českej republiky pred dvoma rokmi informovala, že podľa jej testu v Nemecku pod rovnakou značkou spotrebitelia nakúpia dve tretiny potravín lacnejšie než v Českej republike, navyše ide často o kvalitnejšie výrobky. Cenový rozdiel bol podľa komory aj väčší ako tretina hodnoty produktov.