Podľa OECD je Slovensko v približovaní sa vyspelým ekonomikám skokanom regiónu. Ešte v roku 2000 sme boli na chvoste. Naša životná úroveň napríklad voči Rakúšanom bola nižšia až trojnásobne, teraz je zaostávanie zhruba dvojnásobné.
Zlom nastal v roku 2010, keď sme predbehli Maďarov a začali viac šliapať na päty Poliakom a Čechom. Po reformách, stabilizovaní politickej scény, príchode automobiliek a nástupe eura začala výraznejšie rásť zamestnanosť aj platy. Z krajín V4 je život stále najlepší v Poľsku, ktoré však za posledných 16 rokov aj najviac zo svojho náskoku stratilo. Maďarom ešte v roku 2006 ostatné národy V4 pozerali na chrbát, ale po kríze, ústupe reforiem a zmene politického kurzu sú Maďari teraz na tom, naopak, najhoršie.
Podľa OECD bol vlani na Slovensku plat 1046 eur mesačne, čo bolo v prepočte 1161 amerických dolárov. Ide o priemerný mesačný plat vypočítaný z ročného, v ktorom sú zahrnuté aj prémie či odmeny. Zaujímavé je, že vplyvom silného eura bol dolárový plat na Slovensku najlepší v regióne. Po zohľadnení nižšej cenovej úrovne v Poľsku a Česku sme však v kvalite života stále ešte tesne na treťom mieste.
Slovensko má najlepšiu perspektívu
Aj vďaka euru má však Slovensko v regióne najlepšiu perspektívu. Od roku 2020 sa má EÚ viac integrovať a Slovensko má byť v jadre, kde môže byť lepší prístup k čerpaniu európskych zdrojov. Ostatné krajiny z regiónu nás žiadajú o politickú podporu, aby o eurofondy neprišli. V rukách to však majú silnejšie krajiny, napríklad Nemecko, ktoré poukazuje na slabú podporu európskej integrácie a eura v Česku, Poľsku aj Maďarsku.
Slovensko má výhodu aj v tom, že na výkone ekonomiky aj platoch sa onedlho začnú prejavovať ohlásené veľké investície. Britský Jaguar Land Rover stavia fabriku v Nitre, japonská Minebea v Košiciach a americký Amazon robí nábory do logistického centra v Seredi.
V susednom Česku už poukazujú na to, kde bolo Slovensko v roku 1993 po rozdelení federácie, keď sa česká koruna obchodovala za 1,17 slovenskej a v Česku boli aj vyššie platy. V súčasnosti platové rozdiely pri niektorých profesiách takmer nie sú a Slovensko profituje zo silného eura. Agentúra Bloomberg tvrdí, že tento rok bude pre euro najlepším rokom desaťročia a kurz sa môže dostať až na 1,20 dolára za euro. Medzinárodný menový fond očakáva, že Slovensko vo výkone ekonomiky na hlavu dobehne Česko v roku 2020.
Kým nominálny priemerný plat na Slovensku bol podľa OECD vlani 1161 dolárov mesačne, reálny príjem po zohľadnení nižších cien u nás v porovnaní s inými vyspelými krajinami OECD bol 1956 dolárov mesačne. Daný príjem zohľadňuje paritu kúpnej sily, teda koľko tovarov a služieb si Slováci môžu kúpiť v porovnaní s tým, aký pomer platov a cien je v iných krajinách. Napríklad v Rakúsku bol vlani nominálny plat podľa OECD 4025 dolárov, ale reálny bol 3818 dolárov, keďže ceny sú v Rakúsku vyššie, a to najmä v prípade služieb. V Poľsku boli vlani platy 1013 dolárov mesačne, ale keďže ceny sú tam ešte nižšie ako na Slovensku a mnohých ďalších krajinách OECD, plat po zohľadnení parity kúpnej sily bol 2160 dolárov. Podobne to bolo aj v Česku, kde nominálny plat bol 1132 dolárov, ale reálny podľa kúpnej sily Čechov v Česku až 1977 dolárov. V Maďarsku ľudia na ruku dostávali v minulom roku najmenej, a to v prepočte 921 dolárov, čo po zohľadnení cien v maďarských obchodoch oproti cenám v iných štátoch OECD zodpovedalo sume 1807 dolárov mesačne.
Euro sme prijali v správny čas
„Viacero krajín regiónu strednej a východnej Európy by v budúcnosti mohlo pri zvyšovaní lokálnych miezd ťažiť z dobiehania cez zmenu štruktúry ekonomiky, technologický progres, respektíve vďaka posunu od odvetví náročných na objem práce k odvetviam náročným na znalosti. Podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou (high-tech priemysel či znalostne intenzívne služby) na ekonomike je vo viacerých krajinách tohto regiónu podpriemerný. Výnimkou sú len Maďarsko (48 percent), Slovinsko (46 percent) a Česko (44 percent), k priemeru EÚ (40 percent) sa blíži aj Slovensko (39 percent). V Litve (28 percent), Lotyšsku (34 percent), ale aj v Poľsku či Rumunsku (36 percent) podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou na výkone ekonomiky stále za priemerom EÚ výraznejšie zaostáva. Približovanie sa priemeru EÚ aj v tomto smere by tu pritom mohlo podporiť ďalší rast produktivity práce a následne aj miezd (a to aj pri udržaní nezmenených jednotkových nákladoch práce),“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Šťastne načasované prijatie eura na Slovensku počas turbulencií na regionálnych trhoch pomohlo ochrániť kúpyschopnosť našich miezd a úspor.Vladimír Vaňo, šéfekonóm Sberbank Europe
Slovensku sa darí dobiehať iné krajiny aj vďaka prijatiu eura. „Krajina vystihla správny čas na pričlenenie sa do eurozóny, a teda na zavedenie eura v roku 2009. Práve v tom čase totiž v EÚ nastupovala prvá vlna krízy,“ skomentoval situáciu Radovan Geist z portálu euractiv.sk. „Členstvo v EÚ i eurozóne bolo pre Slovensko v priemere veľmi prospešné. Sme malá ekonomika, ktorá je závislá od západoeurópskych trhov. Začlenenie do oboch celkov stabilizovalo našu ekonomiku a hlavne to zvýšilo dôveru medzinárodných investorov a profesionálov. Západ síce ešte má určité predsudky voči východným krajinám, ale členstvo v EÚ tieto predsudky značne znižuje. Samotní Slováci by sa však mali prestať podceňovať. Už dokážeme konkurovať západnej Európe a dokonca sme v niektorých oblastiach lepší. Súčasný ekonomický rozmach je vhodný na vybudovanie pevnejších vzťahov nielen v západnej Európe, ale i na východe. Z geografického i kultúrneho hľadiska je Slovensko dobre umiestnené,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Pozícia Slovenska na medzinárodnom trhu práce sa za posledné roky zlepšila. „Prichádzajú sem aj firmy, ktoré tvoria vysokú pridanú hodnotu a môžu si dovoliť platiť zamestnancom viac. Samozrejme, stále patríme a budeme patriť medzi montážne závody Európy, ale z tohto stavu sa môžeme postupne odraziť k tomu, aby tu veľké nadnárodné firmy mali svoje vývojové centrá. Potenciál určite máme, len treba zlepšiť niektoré oblasti. Predovšetkým robiť na vysokých i stredných školách viac aplikovaného výskumu a taktiež podporiť celoživotné vzdelávanie. Nevyhnutná je taktiež výborná infraštruktúra. Na tom si zakladajú predovšetkým IT firmy,“ vymenoval Tomčiak.
Ako dodal, pre Slovensko je priaznivá i relatívne stabilná vláda, ktorá síce robí aj niektoré nepopulárne opatrenia, ale celkovo vedie Slovensko stabilne. Táto stabilita je pritom pre zahraničné firmy veľmi dôležitá, pretože dokážu dopredu plánovať svoje aktivity.
Výhody eura
Euro podľa niektorých ekonómov citeľne posilnilo konkurencieschopnosť slovenského od vývozu závislého priemyslu. Zvlášť viditeľné je to pri porovnaní vývoja priemyselnej produkcie s porovnateľnými ekonomikami regiónu, s Českom a Maďarskom. Oživenie priemyselnej aktivity po recesii z roku 2009 bolo na Slovensku prakticky dvojnásobne silnejšie než u porovnateľných susedov. Vzhľadom na váhu, ktorú má priemysel na celkovej zamestnanosti, teda možno povedať, že euro prospelo aj zamestnancom exportných priemyselných firiem.
Bežní ľudia na Slovensku pocítili prínosy eura najmä v prvých rokoch po jeho zavedení. „Nielen vďaka tomu, že sme sa vyhli dramatickému oslabeniu výmenného kurzu, ktoré by sa nepriaznivo dotklo nielen cien tovarov z dovozu, ale aj celkovej inflácie. O niekoľko percentuálnych bodov nižšia inflácia než v iných krajinách regiónu teda ušetrila každému bežnému človeku časť kúpyschopnosti miezd, no čo je dôležitejšie, najmä úspor. Kurzové turbulencie u susedov nám pritom umožnili pocítiť výhody kurzovej stability eura tak pri cestovaní, ako aj pri nákupoch za hranicami u susedov bez eura,“ povedal šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
„Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien sa v prvých dvoch rokoch po zavedení eura spomalila na najnižšie úrovne v porevolučnej histórii Slovenska. Levím dielom k tomu prispela aj kurzová stabilita spojená so zavedením eura, ktoré sme prijali uprostred turbulencií vo svetovej ekonomike a na finančných trhoch. Tie spôsobili v susedných krajinách dramatické výkyvy výmenných kurzov, ktoré pre kurzové zdraženie tovarov z dovozu nepriaznivo prispeli k vyššej inflácii. Šťastne načasované prijatie eura na Slovensku počas turbulencií na regionálnych trhoch pomohlo ochrániť kúpyschopnosť našich miezd a úspor,“ doplnil Vaňo.
Pod neskoršie zvýšenie inflácie sa podľa neho podpísali externé šoky pochádzajúce zo svetových komoditných trhov, či už v prípade energetických, alebo poľnohospodárskych komodít. „Vzhľadom na to, že Slovensko je importérom energonosičov, aj z pohľadu externých šokov z komoditných trhov je preto zvýšená kurzová stabilita spojená so zavedením eura priaznivým príspevkom k stabilnejšiemu vývoju inflácie,“ dodal Vaňo. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa je jedinou výhodou eura zníženie transakčných nákladov a odstránenie kurzového rizika. „Ukazuje sa, že euro neprináša viac zahraničných investícií v porovnaní s napríklad neeurovou Českou republikou. Po prijatí eura totiž nenastala žiadna zásadnú dekorelácia od prílivu investícií v porovnaní s ostatnými krajinami V4.,“ skonštatoval Pánis. Euro sa podľa jeho slov nepodpísalo ani na zrýchlení zahraničného obchodu.
„Z môjho pohľadu to bolo najmä vďaka existencii společného trhu a nie samotnej meny. Vskutku, krajiny, ktoré prijali euro videli zlepšenie obchodu medzi sebou, no zdá sa, že ide skôr o výsledok existencie spoločného trhu ako samotného eura. Navyše nemecké štatistiky pôsobia z pohľadu eura veľmi nelichotivo. V roku 1999 šesť z top 10 obchodných partnerov Nemecka platilo eurom. V roku 2016 šesť z top 10 obchodných partnerov Nemecka neplatilo eurom,“ skomentoval Pánis. Na druhej strane mnohí investori označili euro za jedno z dôležitých faktorov prečo si vybrali Slovensko.
Slovensko muselo ako člen eurozóny finančne pomáhať krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch. Napríklad Grécku, ktorému krajina prispela prostredníctvom záruk sumou 1,5 miliardy eur. Na druhej strane to prispelo k stabilite eurozóny a dlh majú Gréci v budúcnosti splatiť.
Spoločná mena a integrácia Európy
Česká republika niekoľko rokov vedie diskusiu, či prijať, alebo neprijať euro. Nedávno sa český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD) vyslovil za to, aby krajina stanovila termín prijatia eura. Dôvodom je situácia v Európe po francúzskych a nemeckých voľbách. Pri snahe vytvoriť viacrýchlostnú Európu sa podľa neho nebude čakať na niektoré členské štáty. Podľa neho je evidentné, že sa zrýchľuje integrácia eurozóny. „Musíme viesť intenzívnu verejnú diskusiu o tom, ako budeme postupovať, aby sme sa neocitli na periférii EÚ, aby sme sa udržali v jej jadre,“ uviedol Sobotka. Líder hnutia ANO Andrej Babiš však euro odmieta.
Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth by privítal jadro, kde bude spoločný trh lepšie fungovať. „Bude otvorenejší trh služieb, dokončí sa banková únia, bude väčšia cezhraničná konkurencia. To by bolo pozitívne. Naopak, keby jadro znamenalo len to, že všetci musia mať rovnaký daňový režim a sociálne systémy, mohlo by to v konečnom dôsledku zabrzdiť tie ekonomiky, ktoré konvergujú a potrebujú prilákať viac kapitálu, aby rýchlejšie dobiehali vyspelé ekonomiky. A teda naše dobiehanie by sa mohlo spomaliť,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu Tóth.