Potravinová vzbura v únii

, 15.07.2017 07:00

Už sedem štátov sa v 28-člennej EÚ postavilo proti praktikám dvojakých výrobkov. Iniciatíva, ktorá sa začala vo februári v Bratislave, kde testy potvrdili, že potraviny s tou istou značkou a v tom istom obale sú v Rakúsku kvalitnejšie, naberá obrátky.

K zarážajúcim výsledkom testov západných a domácich produktov dospeli aj v Budapešti a Prahe a ku kritike sa pridali aj Chorváti, Slovinci, Rumuni a Bulhari. O iniciatíve za zosúladenie výrobkov sa bude v Bruseli hovoriť v pondelok.

Najnovšie Česi v testoch zistili, že sú na tom vo vzťahu k Nemcom rovnako žalostne ako Slováci voči Rakúšanom. V Nemecku chutí kola lepšie, rybie prsty obsahujú viac rybieho mäsa, pracie prášky vyperú bielizeň lepšie, čaj je chutnejší, mlieko smotanovejšie, balenie syrov objemnejšie, pizza mäsovejšia a čokoládová nátierka má viac bielkovín. Ceny za menej kvalitné výrobky pritom v Česku nie sú nižšie ako za produkty v Nemecku.

Test si objednalo české ministerstvo poľnohospodárstva v akreditovaných laboratóriách Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Z 21 výrobkov testovaných v Česku 13 malo inú kvalitu ako rovnaké výrobky predávané v Nemecku, 5 výrobkov bolo mierne odlišných a iba tri výrobky mali rovnakú kvalitu. V prípade slovenských testov malo výrazne nižšiu kvalitu 10 z 22 testovaných potravín.

Rozdiely vo vybraných výrobkoch.
Rozdiely vo vybraných výrobkoch.

Podľa Henkelu môžu za rozdiely spotrebitelia

Česi rozvírili hladinu verejnej mienky najmä dvoma zisteniami. V rybích prstoch Iglo mali výrobky určené na český trh o 7 percent nižší obsah mäsa ako v Nemecku. Portál idnes.cz k tomu podotkol, že oba výrobky boli pritom vyrobené v tom istom nemeckom závode.

V dobre známom pracom prostriedku Persil kúpenom na českom trhu malo zasa byť podľa ministerského prieskumu menšie množstvo aktívnych látok, čo malo spôsobovať, že "český“ Persil pral zhruba o 20 percent slabšie ako nemecký.

Pravda po zverejnení prieskumu českého ministerstva poľnohospodárstva požiadala spoločnosť Henkel, aby vysvetlila, ako sa veci majú. „Spoločnosť Henkel dodržiava svoj prístup ku kvalite a účinnosti pre všetky kategórie produktov – bez ohľadu na to, v ktorej krajine alebo regióne naše značkové produkty ponúkame. Zároveň zohrávajú dôležitú úlohu rôzne spotrebiteľské návyky a preferencie,“ uviedol Henkel.

Chceme, aby sa na spoločnom trhu predávali výrobky, ktoré nebudú napodobňovať originál, ale budú presne také, aké sľubuje názov výrobku.
ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná

„Existujú regióny, v ktorých spotrebitelia perú pri nižších teplotách, a regióny, v ktorých spotrebitelia perú pri vyšších teplotách. Napríklad zo štúdie spotrebiteľských návykov vieme, že spotrebitelia v Českej republike – rovnako ako v Slovenskej republike – radšej perú bielizeň pri vyšších teplotách v porovnaní so spotrebiteľmi v iných európskych krajinách. Navyše sa tiež líši druh škvŕn, čo si taktiež vyžaduje určité úpravy zloženia,“ informovala spoločnosť Henkel.

Farby namiesto aktívnych látok

Zdôvodnenie, že produkt sa líši podľa teploty, pri ktorej sa perie, alebo podľa druhu škvŕn, vyvolalo na sociálnych sieťach medzi niektorými diskutujúcimi vlnu nevôle. Henkel však tvrdí, že ponúka produkty vysokej kvality.

"Pokiaľ ide o naše bežné pracie prášky Persil, ktoré ponúkame v Nemecku, v Českej republike a na Slovensku, môžeme ubezpečiť všetkých spotrebiteľov, že zloženia produktov sú na podobnej vysokej úrovni kvality i účinnosti. Na posúdenie účinnosti pracieho prostriedku je dôležité vziať do úvahy celé zloženie výrobku, pretože je to celé zloženie výrobku, čo prináša účinok. Záver týkajúci sa účinnosti našich produktov, na ktorý sa odvolávate (prieskum českého ministerstva, pozn. redakcie.), je založený iba na tzv. aktívnych zložkách, čo predpokladáme, znamená celkové množstvo povrchovo aktívnej látky. Čiastočná analýza zložiek produktu preto nemôže byť použitá pre adekvátne zhodnotenie celkovej účinnosti výrobku.“

Sú či nie sú pracie prostriedky identické? MF Dnes citovala v utorok tento týždeň Jana Pivoňku z Vysokej školy chemicko-technologickej, kde pracie prostriedky testovali. "Výrobcovia do prostriedku pridávajú farebné častice, ktoré väčšinou nie sú tou aktívnou látkou, sú tam pridávané len na efekt, ale aj tých je v nemeckom a rakúskom Persile iné množstvo než u nás,“ povedal autor prieskumu.

Henkel si stojí za svojimi tvrdeniami, ktoré podporila výsledkami testu z apríla tohto roku v Maďarsku, ktoré vraj preukázali takú účinnosť Persilu v Maďarsku ako v Nemecku.

Prieskumy upreli pozornosť na to, ako sa masový spotrebný tovar vyrába. Henkel vo svojom stanovisku konštatoval, že "zloženia produktov sú na podobnej vysokej úrovni kvality i účinnosti“. Úplne jednoznačné by však bolo stanovisko, keby bol uviedol, že zloženia výrobkov sú na rovnakej, a nie podobnej vysokej úrovni.

Originál a nie jeho imitáciu

"Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu,“ povedala pre Pravdu ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Argument, že ľudia uprednostňujú rozličné regionálne chute podľa nej neobstojí. "Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako spotrebiteľ z Rakúska či Nemecka. Chceme jednotné štandardy, a to aj pre drogistické výrobky,“ uviedla Matečná.

Z dvojakej kvality potravín sa v priebehu tohto roka stal politický problém. V marci sa touto témou zaoberali premiéri krajín V4 vo Varšave. Slovenský predseda vlády Robert Fico vtedy vyhlásil, že problém dvojakej kvality potravín nepovažuje za technokratický, ale politický problém.

"Chceme, aby sa na spoločnom trhu predávali výrobky, ktoré nebudú napodobňovať originál, ale budú presne také, aké sľubuje názov výrobku,“ povedala Matečná.

Slovensko medzitým spustilo ďalší test kvality výrobkov. Zaradili doň 32 produktov, ktoré majú ukázať, či sa prístup nadnárodných spoločnosti k trhu starých a nových členských krajín mení. "Viacerí producenti v reakcii na prvý test už zmenili obaly aj označenia výrobkov,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Po zverejnení výsledkov prvého testu mali voči nemu niektoré dotknuté zahraničné spoločnosti výhrady. "Umožnili sme im vstup do našich laboratórií, zoznámili s analýzami, ktoré prebehli v súlade s európskymi normami. Presvedčili sa, že sme neskúmali ,výrobky na kolene' a veci sa jednoducho vysvetlili,“ povedal Jozef Bíreš.

Dotazníky vyplnilo 21 krajín, problém vidí 7 z nich

Európska komisia požiadala členské štáty únie o údaje a fakty týkajúce sa duálnej – dvojakej kvality potravín. Dotazníky vyplnilo 21 krajín, z nich zjavný problém s dvojakou kvalitou potravín má sedem, štrnásť sa na dvojakú kvalitu nesťažovalo.

"Pokiaľ celospoločenská kontrola výrobcov nebude dôsledná, stane sa z výroby a predaja potravín jedna neprehľadná džungľa, a to predsa nie je cieľ EÚ. Jej cieľom je spoločný trh, kde sa budú ponúkať zdravé potraviny s rovnakými štandardmi kvality,“ povedal pre Pravdu Zdenek Lukas, rakúsko-český ekonóm, ktorý po revolúcii striedavo žil vo Viedni aj v Prahe a osobne sa presvedčil o rozdielnej úrovni tak potravín, ako aj pracích prostriedkov.

Český test dodal téme o dvojakej kvalite výrobkov v starých a nových členských krajinách "nové palivo“. Marian Jurečka, český minister poľnohospodárstva, chce o jeho výsledkoch hovoriť na najbližšej schôdzke ministrov poľnohospodárstva Európskej únie, ktorá bude už v pondelok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #kvalita potravín #EÚ #dvojaké potraviny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk