Analýza: Koľko rokov zostáva baniam?

V minulosti pri vyššej nezamestnanosti vláda podporu vysvetľovala pracovnými miestami v ťažko skúšanom regióne. Navyše elektrina chýbala a je lepšie ťažiť domáce uhlie ako dovážať ruskú ropu a plyn. Lenže v súčasnosti aj na hornej Nitre chýbajú firmám ľudia a baníkov by s radosťou zamestnali. Elektriny je na trhu prebytok a za nižšie ceny ako vyrábajú bane.

Navyše bane čelia čoraz väčšej kritike. Dotácie pre baníkov preveruje Brusel, Protimonopolný úrad (PMÚ) sa zase zaoberá podnetom Kúpeľov Bojnice, ktoré sa obávajú, že ťažba uhlia zničí termálne pramene. Kritiku voči baniam stupňujú aj ochrancovia životného prostredia.

Všeobecný hospodársky záujem aktuálne prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Elektráreň Nováky tak povinne nakupuje hnedé uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP). V cene elektriny sa tak na jej výrobu skladajú odberatelia už 12 rokov.

Naposledy sa všeobecný hospodársky záujem, a teda aj podpora ťažby hnedého uhlia, predlžoval pred dvoma rokmi. A to a rovno až do roku 2030. Ministerstvo hospodárstva vtedy argumentovalo, že inak by prenosová sústava nemala k dispozícii dostatok regulačného výkonu. Predtým sa takéto rozhodnutie až na výnimku na roky 2014 – 2016 vydávalo s ročnou platnosťou. Ukončenie ťažby tak zatiaľ nehrozí, aj keď rezort hospodárstva čoraz častejšie pripúšťa možný útlmový program. Ťaží sa však stále v normálnom režime. Vlani dokonca bane žiadali o rozšírenie ťažby. Ďalšie zásoby uhlia sú totiž v ložiskách podľa predsedu dozornej rady HBP Rastislava Januščáka až do roku 2033 až 2036.

Uzatvorenie banskej činnosti, ktorá prebieha 100 rokov, nie je podľa neho jednoduchá záležitosť. Príkladom môžu byť ostravské bane: „Je to už 25 rokov a ešte stále tam prebieha uzatváranie za štátne peniaze,“ hovorí. Najjednoduchším spôsobom, ako uzavrieť bane, je podľa neho vyťaženie ložiska.

Problémom však nie je len uzatváranie banských šácht, ale aj to, čo budú robiť tisícky baníkov. A tiež čím sa bude v lokalite Prievidze kúriť. Elektráreň Nováky totiž z uhlia nevyrába len dotovanú elektrinu, ale aj teplo.

Baniam naposledy nevyšli plány na rozšírenie ťažby jedného z ložísk. Nateraz totiž dostali stop aj od samotného ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most – Híd). Ten posúdenie žiadosti vrátil späť pre procesnú chybu. Na konečné rozhodnutie si tak bane ešte počkajú.

Viac ako priemerný plat

Podporu domáceho uhlia platia odberatelia v cene elektriny v takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS). V nej je okrem podpory pre baníkov zahrnutá aj podpora pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov – hlavne fotovoltaiky. Na podporu elektriny z uhlia sa odberatelia ročne vyzbierajú sumou necelých 100 miliónov eur.

Práve túto podporu kritizoval aj Brusel vo svojej Správe o stave krajiny 2017. Slovensku vyčítal nielen privysoké ceny energií v porovnaní so susednými krajinami, ale aj niektoré „politické“ zložky ceny. Medzi nimi hlavne podporu pre domáce uhlie, ktoré škodí životnému prostrediu. „Trh s elektrickou energiou je skreslený a predstavuje prekážku pre novú produkciu a cezhraničnú spoluprácu,“ píše sa v správe.

Kritiku, že ide o dotácie, však predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák odmieta. „To nie je dotačná schéma, ale systém podpory výroby elektrickej energie z domáceho uhlia,“ hovorí. Peniaze, ktoré sa takto získajú, idú podľa neho do Slovenských elektrární a sú používané výlučne na podporu výroby elektriny z uhlia, ich použitie na riešenie situácie baníkov je vylúčené. „To nepripúšťa žiadna legislatíva,“ povedal.

Domáce uhlie podporujeme v cenách elektriny od roku 2005. Celková suma pritom každým rokom rástla. Kým v roku 2008 sa pohybovala na niečo vyše 52 miliónoch eur, v roku 2015 sa vyšplhala na okolo 94 miliónov eur. Vlani na vyše 95 miliónov eur.

Inštitút finančnej politiky rezortu financií ešte v roku 2011 prerátal, že na jedného baníka išlo mesačne 1 518 eura. Ročná podpora na výrobu elektriny z uhlia sa vtedy pohybovala okolo 81 miliónov eur. Podpora na jedného baníka tak bola v roku 2015 podľa prepočtov samotných baní mesačne 1 625 eur. Bane sa hája tým, že na pracovníka vo fotovoltike ide mesačne vyše 15-tisíc eur. Brusel však vo fotovoltike vidí vyššiu perspektívu ako v baníctve.

Tarifa za prevádzkovanie systému tvorí necelú pätinu ceny elektriny pre odberateľov. V roku 2017 regulátor opäť tarifu navyšoval. Dostala sa tak na 26,20 eura za megawatthodinu.

Doplatok na uhlie sa začínal na niečo vyše 1,50 eura za megawatthodinu elektriny vyrobenej z uhlia a vyšplhal sa až na súčasných okolo 4,50 eura.

Lacná elektrina, vysoké náklady

Tarifu za prevádzkovanie systému ťahajú hore nízke ceny komodity, ale aj rast podielu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Ten bol vlani vyše pätinový. Za výrobu zelenej elektriny, ale aj tej z uhlia, sa dopláca rozdiel medzi nákladmi na výrobu a trhovou cenou. Pri uhlí sa náklady na výrobu jednej megawatthodiny pohybujú podľa Januščáka okolo 90 eur. Doplatky sú tak pri súčasných cenách okolo 30 eur – 60 eur za megawatthodinu. Platí totiž, že čím je cena elektriny na trhu nižšia, tým vyššia je TPS.

Hornonitrianske bane predávajú uhlie elektrárni Nováky. Vlani vyfakturovali Slovenským elektrárňam 90,4 milióna eur za dodávky hnedého uhlia. Minulý rok hospodárili bane so stratou vyše 4,2 milióna eur, expedovali takmer 1,8 milióna ton uhlia, z nich takmer 1,7 milióna ton išlo do Elektrárne Nováky. Z hnedého uhlia sa v Novákoch za rok 2016 vyrobilo sedem percent elektrickej energie Slovenska.

Pritom množstvo elektriny vyrobenej z uhlia za posledné roky klesá. Kým v roku 2008 sa z domáceho uhlia vyrobilo vyše 1,7 terawatthodiny elektriny, vlani to bolo len niečo vyše 1,3 terawatthodiny elektriny.