Porastie minimálna mzda automaticky ako penzijný vek?

Konečný verdikt preto zrejme zase, ako doteraz zakaždým, vynesie vláda, konkrétne rezort práce. Posunie mzdové minimum zo súčasných 435 eur tesne k úrovni 500 eur, alebo ju dokonca prelomí? Premiér Robert Fico už totiž ohlásil prekonanie tejto hranice „do roku 2019“.

Zástupcovia firiem na rokovania o budúcom náraste garantovanej mzdy v zákonnom termíne ani nenastúpili. „Tváriť sa, že robíme sociálny dialóg, keď sme nikdy nedospeli k dohode, je zbytočné. Načo tie tančeky, keď znovu rozhodne vláda?“ zdôvodnil Oto Nevický, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Ako však doplnil, zamestnávatelia by chceli do budúcnosti presadiť iný, podľa nich spravodlivejší model zvyšovania mzdového minima. Navrhujú ho v budúcnosti dvíhať podľa objektívnych kritérií, bez politických zásahov. Teda podobne, ako začal tento rok rásť aj vek odchodu do dôchodku.

„Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý by bol predvídateľný a neznamenal by každoročné doťahovanie sa. Ten by mal zahŕňať výkonnostné parametre slovenskej ekonomiky, napríklad rast priemernej mzdy či infláciu,“ naznačil Nevický. Pripomenul, že vzorec na automatické zvyšovanie – ale aj znižovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho poklesu – tu už raz bol. Do Zákonníka práce ho zakotvila ostatná Dzurindova vláda. No po nástupe prvej Ficovej vlády, za ministerky práce Viery Tomanovej, z novely pracovného kódexu zmizol. A nikdy sa v praxi nevyužil.

Podľa Nevického zamestnávateľov mrzí, že sa minimálna mzda stala politickým nástrojom. „Samozrejme, počítali sme s nejakým jej nárastom, spomínaná suma 500 eur však bola plánovaná až ku koncu volebného obdobia,“ nesúhlasí so skorším prekročením prelomovej hranice. Pripomína, že suma garantovanej najnižšej mzdy ovplyvňuje ustanovenia 42 ďalších zákonov. Aj že napríklad po zvýšení daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov dostane z nej v konečnom dôsledku viac štát ako samotný zamestnanec.

Konfederácia odborových zväzov navrhla zvýšiť na budúci rok minimálnu mzdu na úroveň 492 eur mesačne, teda oproti jej tohtoročnej sume o 57 eur, čiže 13,1 percenta. „Musím zdôrazniť, že po odpočítaní odvodov a daní je to nárast o 36 eur,“ spresnil jej prezident Jozef Kollár. Takáto zvýšená minimálna mzda by podľa jeho slov predstavovala asi polovicu priemernej mzdy očakávanej v budúcom roku. Podľa neho však aj pri takomto zvýšení zostane Slovensko „na chvoste v rámci EÚ vo výške minimálnej mzdy“.

Nevický predpokladá, že vláda sa pre rok 2018 rozhodne ešte tesne podliezť 500-eurovú hranicu. „Sumu stanoví na 480 až 490 eur,“ odhadol. Nad 500 eur pôjde podľa neho kabinet až v ďalšom roku.

V súčasnosti na Slovensku zarába minimum či sumu veľmi podobnú, teda do 450 eur, približne 210-tisíc ľudí. Minimálna mzda sa na Slovensku za posledné roky, počas ktorých prevažne vládla sociálna demokracia, zvyšuje pravidelne a pomerne razantne. Napríklad kým v roku 2015 bola na úrovni 380 eur, vlani to už bolo 405 a tento rok 435 eur mesačne. Kým reálne mzdy rastú na Slovensku už viac rokov po sebe o tri či štyri percentá, minimálna mzda rastie asi o šesť až osem percent ročne.

Podľa Európskej sociálnej charty by pritom mzdové minimum malo tvoriť 60 percent priemernej mzdy. Slovensko sa síce k tejto méte mierne približuje, ale zatiaľ vlani dosiahlo len 44-percentný pomer. Pravdou však je, že požiadavku charty nenapĺňa žiadna krajina EÚ vrátane najvyspelejších, hoci sa k tomu zaviazali.