Ekonomika začala podľa najnovších údajov medzikvartálne rásť. Tento rok by mal byť podľa ekonómov posledným od krízy s poklesom hrubého domáceho produktu. Krajinu však stále trápi vysoká miera nezamestnanosti, hlavne medzi mladými ľuďmi. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat každý štvrtý mladý človek do 25 rokov nepracuje, neštuduje ani sa odborne nepripravuje.
„Sága gréckej dlhovej krízy sa vracia do pozornosti finančných trhov od momentu, keď boli odhalené dlhové problémy tejto krajiny a prebehol prvý bailout v roku 2010, zas a znova opakovane. Pri rôznych príležitostiach predstavuje táto téma, ktorá takmer spôsobila rozpad eurozóny, permanentnú hrozbu pre stabilitu Európy,“ skomentoval situáciu Michael Boye, analytik Saxo Bank.
Foto: Reuters, COSTAS BALTAS
Príde aj na zníženie gréckeho dlhu
Podľa analytikov to vyzerá tak, že búrkové oblaky nad Aténami sa rozplynuli. „Po vyše troch rokoch, keď sa krajina letmo dotkla dlhopisových trhov, je grécka vláda na prahu novej emisie dlhopisov. Aktuálna vlna optimizmu vychádza z ďalšej dohody Grécka a jeho veriteľov v hodine dvanástej. Európska únia (Európska centrálna banka a Európska komisia) a Medzinárodný menový fond (MMF) sa aj napriek váhaniu MMF nedávno zaviazali k ďalšiemu kolu úverov v hodnote niekoľkých miliárd eur pre zadlženú krajinu. A navyše, čo investorov ešte viac potešilo, dohoda zahŕňa aj možnosť znížiť dlhovú záťaž Gréckom v budúcnosti. Bude to znamenať s najväčšou pravdepodobnosťou predĺženie doby splatnosti úverov. Zvýšilo to nádeje, že Atény budú schopné sa opäť postaviť v blízkej dobe na vlastné nohy,“ dodal Boye.
Prvou skúškou ohňom si prejdú odvážne úmysly Grékov emitovať dlhopisy možno už v priebehu niekoľkých týždňov. Malo by ísť o bondy s päťročnou splatnosťou v súhrnnej hodnote viac ako tri miliardy eur. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis očakáva, že po jesenných parlamentných voľbách v Nemecku bude Grécku odpustená spomínaná časť ich dlhu. " Ak by to urobili Nemci predtým, spôsobilo by to veľký hnev nemeckých voličov a stratu popularity nemeckej kancelárky Angely Merkelovej," doplnil Pánis.
Pôžička s podmienkami
Minulý týždeň sa Grécko dohodlo s veriteľmi ohľadne ďalšej záchrany a na uvoľnení 8,5 miliardy eur z balíka už tretej finančnej pomoci. Tá je v celkovom objeme 86 miliárd eur. Aj MMF schválil Grécku úver vo výške 1,8 miliardy dolárov, ale nateraz podmienečne. Peniaze budú môcť Atény čerpať až po tom, čo európski veritelia (Európska komisia a Európska centrálna banka) krajine poskytnú úľavy pri splácaní jej dlhov. Fond ocenil pokrok pri znižovaní rozpočtového deficitu, ktorý Grécko dosiahlo okrem iného rozšírením daňovej bázy, škrtmi verejných výdavkov alebo znižovaním dôchodkov.
Eurozónu fond vyzval, aby krajine poskytla dostatočné ústupky, vďaka ktorým dokáže splácať svoje záväzky. V prípade dohody o uľahčení podmienok splácania dlhu sa MMF pripojí k aktuálnemu programu eurozóny na pomoc Grécku. Šéfka MMF Christine Lagardeová očakáva, že „medzi Gréckom a jeho európskymi partnermi sa čoskoro dohodne plán, ktorý zabezpečí udržateľnosť dlhu“.
Pravidlá eurozóny neumožňujú priame odpisy gréckeho verejného dlhu. Veritelia však môžu Aténam znížiť splátky úrokov alebo poskytnúť viac času na splatenie záväzkov. Grécky verejný dlh dosahuje zhruba 180 percent hrubého domáceho produktu krajiny a v pomere k výkonu ekonomiky je druhý najvyšší na svete za Japonskom.
Radikálne škrty pokračujú
Grékov čakajú v najbližších rokoch viaceré štrukturálne reformy v krajine, ktoré značne ovplyvnia ich životnú úroveň. Súčasťou nových reštriktívnych opatrení, ktoré sa budú v Grécku realizovať až do roku 2020, je aj zníženie dôchodkov a zvýšenie daňového zaťaženia. Krajina v roku 2019 zníži dôchodky o 18 percent a v roku 2020 zníži hranicu pre nezdanenú mzdu, aby tak dosiahla úspory vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ak sa Grécku podarí prekročiť stanovené ciele, bude môcť aktivovať súbor opatrení, ktorý kompenzuje vplyv dodatočných úsporných opatrení. Jeho súčasťou je hlavne zníženie daní.
V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný grécky dôchodok zhruba 900 eur. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa podľa údajov Sociálnej poisťovne aktuálne pohybuje na úrovni 427,25 eura, ale mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne. Grécka vláda však argumentuje, že 43 percent ich penzistov poberá menej ako 600 eur mesačne. Od roku 2011 do roku 2019 by sa podľa plánov mali celkovo znížiť grécke penzie o 40 percent. Dôchodky sa okresávali za ostatné roky v krajine 11-krát. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa už v krajine stihla zvýšiť aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov.