Odznova sa tak budú musieť prepracovať už spripomienkované vyhlášky o cenách v elektroenergetike, vode a teple. Chýba im totiž vyčíslenie ekonomických dosahov, ktoré vyžaduje zákon. Meniť sa má aj štruktúra úradu, ktorý sa má „otvoriť verejnosti“.
Na stoličku predsedu ÚRSO uviedol Jahnátka samotný premiér Robert Fico. Prisľúbil mu aj „plnú podporu“ pri žiadosti o posilnenie niektorých položiek rozpočtu úradu. „Mám záujem, aby mal úrad splnené všetky technické, personálne, ako aj finančné predpoklady na výkon svojej funkcie,“ vyhlásil v utorok Fico. Na úrade je podľa neho 125 tabuľkových miest, pričom celkový počet zamestnancov je 105.
Premiér vyslovil aj prosbu na stabilné ceny energií. Úrad má podľa neho maximálne využiť možnosti, ktoré mu dáva regulačný rámec, aby udržal ceny dole. „Nie je žiadnym tajomstvom, že stabilné ceny energií vždy svedčili mojim vládam,“ skomentoval Fico.
Nový šéf úradu sa tak bude musieť popasovať s rastúcou cenou elektriny na burzách. Jednou z možností je aj zmena tarify za prevádzkovanie systému (TPS), kde sú aj poplatky za obnoviteľné zdroje či uhlie. Celkovo ide takmer o 600 miliónov eur. Zmeny už rieši ministerstvo hospodárstva. „Nájdeme spôsob, ako znížiť TPS pre podnikateľov, máme pripravené tri modely,“ tvrdí jeho štátny tajomník Vojtech Ferencz.
Prvým krokom po nástupe bude stiahnutie len nedávno zverejnených návrhov vyhlášok o cenovej regulácii pre elektrinu, vodu a teplo. „Bohužiaľ, nedodržali povinnosť zo zákona, nie je tam zahrnutý ekonomicky dopad na jednotlivé odbytové skupiny. V žiadnom prípade nebudem suplovať lajdáckosť niekoho iného,“ povedal Jahnátek.
Hodnotiť to, či sú navrhované zmeny z hľadiska obsahu v poriadku, však Jahnátek nechcel. Hlavný problém vidí v tom, že nie sú v súlade so zákonom pre chýbajúce vyčíslenie možných dosahov. O nových návrhoch chce diskutovať v odborných kruhoch s tými, „čo ich budú aplikovať“.
Pripraviť vyhlášky nanovo bude musieť úrad podľa nového šéfa do konca septembra. „Pokiaľ to nestihneme, tak pôjdeme podľa cenotvorby z roku 2016,“ zhodnotil Jahnátek. K návrhom vyhlášok už prebehlo aj medzirezortné pripomienkové konanie. To je momentálne v štádiu vyhodnocovania. Jednou z problematických vyhlášok je tá o cenách v teplárenstve. Návrh spresňuje výpočet oprávnených nákladov v cene tepla. Do vzorca sa pridáva súčin ceny fixnej zložky ceny tepla a kladného rozdielu regulačného príkonu odberných zariadení, ktoré boli pripojené a odpojené zo sústavy tepelných zariadení. Vzorec má takto lepšie odzrkadľovať výšku náklady pri výrobe a rozvode tepla.
Pri pripájaní nových odberateľov do centrálneho zásobovania teplom mohlo v praxi dochádzať k nárastu fixných nákladov, vysvetlil člen Správnej rady Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku (ZSVB) Miroslav Verčimák. To mohlo mať podľa neho vplyv na koncovú cenu pre odberateľov. Ak by podľa neho zmena vzorca prešla, toto by sa už nemalo stávať. „Firmy by mohli vyvinúť úsilie na získanie nových odberateľov, čím by sa zvýšila efektívnosť pri výrobe tepla a nemalo by to mať vplyv na cenu,“ doplnil Verčimák.
Do výšky nákladov v teplárenstve však podľa neho nikto zvonka nevidí. Všetky neduhy v cenách za teplo by sa podľa neho dali jednoducho odstrániť, ak by boli všetky predkladané návrhy na ceny za teplo z CZT a taktiež následne všetky skutočné náklady v konečných cenách verejne dostupné. „Teraz je to všetko pred verejnosťou utajené a strážené aj u regulátora ako obchodné tajomstvo,“ dodal Verčimák. Meniť sa mal aj výpočet variabilných nákladov na nákup paliva a tepla podľa aktualizovaných energetických účinnosti tepelných zariadení.
Nový návrh vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike menil výpočet povoleného zisku, platieb za prenos elektriny pre rok 2018. Pribudnúť mali nové distribučné tarify. S nimi počítala aj vyhláška, ktorú zrušili pre ističovú aféru. Vo vyhláške schválenej len vo februári tohto roka však chýbajú sadzby pre domácnosti s nainštalovanými inteligentnými meracími systémami. Tie tak zostali skôr na sledovanie spotreby, ako nástrojom na šetrenie. Dodávatelia energií pritom hovoria aj o možnosti tretinových úspor pri používaní inteligentných meračov. Meniť sa podľa návrhu mali aj ceny pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov.
Úrad tiež navrhol zmenu vyhlášky pre cenovú reguláciu vo vodárenstve. Novela mala upraviť primeraný zisk po zohľadnení využitia kapacity vodárenského podniku. Nový šéf ÚRSO sa chce pozrieť aj na to, ako sa skončilo preverenie majetku distribučných spoločností, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien. Za štátnych 1,8 milióna eur sa hľadal priestor na zníženie konečných cien energií. Výsledkom však bol podľa Jahnátka pravý opak. „Nikto nevie, ako táto analýza dopadla,“ dodal Jahnátek.