Slovákom klesá majetok a rastú dlhy

, 27.07.2017 12:00

Finančná kríza prepadom cien nehnuteľností okresala majetok slovenských domácností. Zároveň čoraz viac rodín využilo časy lacných peňazí na branie lacných úverov.

Na tento negatívny trend upozorňuje najnovšia štúdia Národnej banky Slovenska (NBS). Už o pár rokov môže slovenské domácnosti zasiahnuť ďalšia vlna razantného poklesu majetku. Môže k tomu prísť po prasknutí súčasnej hypotekárnej bubliny. Podľa údajov NBS je zadlžených takmer 37 percent slovenských domácností.

uvery, mladí

„Ľudia by si pri braní pôžičky mali dobre rozmyslieť na čo peniaze potrebujú. Bez zobratia hypotéky budú mladí ľudia bývať vo vlastnom len veľmi ťažko a pri súčasných nízkych úrokoch sa takéto zadlženie dá stále považovať za rozumné. Na financovanie bežných vecí, ako napríklad automobil, sa určite viac oplatí šetriť ako brať úver,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik.

Napriek tomu na financovanie spotreby si peniaze požičala približne každá štvrtá domácnosť. Obľúbené je hlavne zadlžovanie prostredníctvom kontokorentného účtu, kde priemerný dlh dosahuje hodnotu 400 eur. „Financovanie spotreby ju vždy v konečnom dôsledku predraží o úroky a rôzne poplatky. Navyše pri kontokorentných úveroch sú väčšinou vysoké úroky a ľudia požičané peniaze riadne preplatia,“ dodal Ovčarik. Pri iných typoch spotrebných úverov majú slovenské domácnosti priemerne nesplatenú pôžičku vo výške 2416 eur.

Máme dlhy, ale aj zdroje na ich splácanie

Prekvapením je, že takmer 25 percent slovenských domácností si dlhy robí kvôli financovaniu spotreby, a len 16 percent s cieľom získať vlastnú nehnuteľnosť. Priemerne je výška nesplatenej pôžičky slúžiacej na kúpu vlastnej strechy nad hlavou vo výške 20954 eur. Domácnosti, ktoré si pôžičky berú s cieľom investovať do kúpy ďalšej nehnuteľnosti, majú priemerný dlh vo výške 37500 eur. Dobrou správou je, že väčšina Slovákov má dostatok peňazí na splácanie svojich dlhov.

„Výsledky zisťovania naznačujú, že zadlžené slovenské domácnosti majú dostatočné zdroje na splácanie svojich záväzkov,“ uvádza sa v štúdii NBS o prieskume financií a spotreby domácností. Podľa zistení štúdie môžu mať problémy so splácaním dlhov hlavne mladšie rodiny a domácnosti s jedným členom. „Tieto domácnosti môžu byť v prípade nepriaznivých okolností vo vyššej miere vystavené finančným rizikám,“ uvádza sa v štúdií NBS.

Ľudia by si pri braní pôžičky mali dobre rozmyslieť, na čo peniaze potrebujú.
Maroš Ovarčík, Finančný kompas

Najviac do nešťastia vedia ľudí priviesť pôžičky od nebankových spoločností. „Tie sú poskytované väčšinou vždy za účelom dosahovania stopercentného zisku v čo najkratšom čase. Najhoršie je, ak ľudia takýto úver zaručia nehnuteľnosťou, lebo vtedy sa ich nebanková spoločnosť snaží už po nesplatení pár splátok pripraviť o strechu nad hlavou. Tieto spoločnosti si vždy nájdu nové spôsoby, aj napriek výrazným snahám vlády o obmedzenie podnikania nebankových spoločností,“ povedal Štefan Dutko, predseda združenia Brániť sa oplatí. Ten dlhé roky zastupuje ľudí v súdnych sporoch s nebankovými spoločnosťami.

„Z mojich skúseností ľudí do nevýhodných dlhov tlačia nízke príjmy kombinované so zlou životnou situáciou. Vtedy človek moc nerozmýšľa a podpíše aj veľmi nevýhodnú úverovú zmluvu,“ uviedol Dutko. Typická slovenská domácnosť dokáže v priebehu jedného roka zarobiť 13¤132 eur v hrubom. Len na potraviny z tejto sumy ročne odíde 3 720 eur a priemerne si ľudia za 12 mesiacov dokážu nasporiť približne 1 632 eur.

„Rozdelenie úspor v Slovenskej republike má podobný charakter ako v ostatných krajinách eurozóny – teda pomerne úzka skupina domácností má dominantný podiel na tvorbe úspor,“ uvádza sa v štúdií Národnej banky Slovenska. Najväčším zdrojom bohatstva slovenských domácností sú nehnuteľnosti a úspory v bankách. Až 85 percent Slovákov vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva, a vklady v bankách má 79,1 percenta obyvateľov. Ďalšími zdrojmi majetku sú automobily, peniaze investované v II. pilieri, podielových fondoch, poistných produktoch či vo vlastnom podnikaní, alebo iných cennostiach.

NBS vo dvoch rozsiahlych výskumoch zisťovala finančnú situáciu a spotrebu slovenských domácnosti. Prvá vlna zisťovania sa odohrala v roku 2010 a druhá v roku 2014. Rovnaké štúdie sa pod záštitou Európskej centrálnej banky realizovali vo všetkých štátoch používajúcich spoločnú menu euro. Na štúdii realizovanej odborníkmi Národnej banky Slovenska sa zúčastnilo 2 135 domácností. Podľa NBS stúpol počet zadlžených domácností v rokoch 2010 – 2014 z 27 na 37 percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úvery #hypotéky #financovanie #dlhy #zadlženie #zadĺženosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk