Pokrok v rozvoji alternatívnych pohonov však tieto vozidlá zatiaľ nedokáže nahradiť. Nemecké automobilky chcú preto založiť tzv. fond mobility.
Nemecké automobilky pritom čelia vlne kritiky za emisie naftových motorov. Volkswagen (VW), Daimler a BMW sú navyše podozrivé z uzatvorenia kartelu, prostredníctvom ktorého od 90. rokov minulého storočia uzatvárali dohody aj o spôsoboch čistenia výfukových plynov.
„Peniaze by išli na obnovu vozového parku prostriedkov hromadnej dopravy v mestách, vybudovanie parkovacích miest pre elektrické autá a dobíjacích staníc. Ľudia, ktorí by sa rozhodli vymeniť vozidlo za ekologickejšie, by z fondu mohli získať dotáciu,“ povedal na tlačovej konferencii riaditeľ komunikácie koncernu VW Hans-Gerd Bode.
Príliš skorý zákaz spaľovacích alebo len naftových motorov by mal zásadný vplyv na automobilový priemysel.
Environmentalisti však s plánom automobiliek nesúhlasia. „Vidíme za tým len snahu na poslednú chvíľu meniť stratégiu s cieľom zmiernenia alebo odvrátenia zákazu naftových a benzínových motorov,“ povedal Jürgen Resch z neziskovej organizácie ochraňujúcej životné prostredie a zákazníkov, ktorý si myslí, že automobilky majú dosť času na to, aby sa na zmeny od roku 2040 pripravili.
Bližšie podrobnosti o novom fonde budú známe po summite, ktorý sa má konať počas tohto týždňa. Po ňom bude známe, kto bude akou mierou do fondu prispievať a kto bude mať možnosť z neho nahromadené finančné prostriedky čerpať. Jednotlivé mestá tak v prípade schválenia fondu budú mať možnosť vymeniť autobusy so staršími naftovými motormi za modernejšie. Obmenou budú môcť prejsť aj vozidlá zbierajúce a vyvážajúce odpad, prípadne automobily taxislužieb. Všetky tieto automobily výraznou mierou prispievajú k úrovni znečistenia ovzdušia v mestách, no doteraz sa o ich emisiách nehovorilo.
Stop pre naftové motory od 2018
Nemecké mesto Stuttgart, ktoré je domovom značky Mercedes, zvažuje zákaz automobilov s naftovým motorom od januára 2018. Vedenie mesta tak plánuje urobiť aj napriek prísľubom nemeckých výrobcov, ktorí prisľúbili zvolanie vozidiel spaľujúcich naftu do servisov s cieľom zlepšenia emisií oxidov dusíka.
Do mesta by tak od začiatku budúceho roka mali povolený vjazd len vozidlá s benzínovým motorom spĺňajúcim konkrétnu emisnú normu, elektromobily a hybridné autá. Na území mesta Stuttgart v súčasnosti platí nízkoemisná zóna, do ktorej majú zakázaný vjazd staršie automobily nespĺňajúce konkrétne emisné limity. Ich vjazd mesto obmedzilo už v roku 2008.
Naftové motory sa ocitli v nemilosti verejnosti od jesene 2015, keď došlo k prevaleniu škandálu koncernu VW. Nemecký výrobca používal na plnenie emisných limitov ilegálny softvér, ktorý upravoval správanie sa pohonných jednotiek počas testovania. V reálnej premávke softvér samotnú jazdu neovplyvňoval, motor však produkoval niekoľkonásobne viac emisií ako počas testov.
Problém sa celosvetovo týka približne 11 miliónov automobilov. Problémy s emisiami majú však takmer všetky automobilky. Daimler vyrábajúci vozidlá značky Mercedes a Mini spolu s Audi sa počas júla rozhodli pristúpiť k vylepšeniu emisií už existujúcich automobilov. Do servisov chcú dokopy zvolať takmer 4 milióny vozidiel, ktorým majú upraviť softvér tak, aby pri bežnej jazde produkovali menej emisií. V Nemecku došlo počas minulého týždňa pre problémy s emisiami k zákazu predaja Porsche Cayenne, ktorý sa vyrába v Bratislave.
Chýbajú nabíjacie stanice
Európska únia po škandále koncernu VW pristúpila k dočasnému uvoľneniu emisných limitov. O niekoľko týždňov vstúpi do platnosti nový spôsob testovania plnenia emisií, ktorý viac zohľadní aj podmienky v reálnej premávke. V súčasnosti platné testy prebiehajú takmer v laboratórnych podmienkach.
Príliš skorý zákaz spaľovacích alebo len naftových motorov by mal zásadný vplyv na automobilový priemysel. Naftové motory majú vyššiu účinnosť ako pohonné jednotky spaľujúce benzín. Vo väčšine prípadov majú nižšiu spotrebu a menšiu produkciu CO2 ako benzínové agregáty s rovnakým výkonom.
Elektrické autá v súčasnosti ešte nie sú pripravené pokryť výpadok spaľovacích motorov. Dojazd elektrických áut nižšej strednej triedy sa pohybuje od 200 do 250 kilometrov. V mestách chýba dostatočná infraštruktúra pre nabíjanie a cena týchto automobilov je vyššia ako cena porovnateľných modelov so spaľovacím motorom.