Planéta v ohni: Klimatické zmeny zvyšujú celosvetovú chudobu

Súčasné rekordné teploty sa v ďalších rokoch budú ešte stupňovať. Priemerná globálna teplota má do roku 2100 vzrásť o 2 až takmer 5 stupňov Celzia. Tvrdia to vedci z Washingtonskej univerzity, ktorí zároveň aktuálne poukazujú na to, že takýto nárast teploty spôsobí zmeny s katastrofálnymi následkami.

04.08.2017 12:00
púšť, voda, sucho, dieťa, otepľovanie,... Foto:
Je len 5- percentná šanca na to, aby sa podarilo do konca tohto storočia zastaviť globálne otepľovanie pod hranicu dvoch stupňov Celzia.
debata (25)

Medzi inými aj podstatné zvýšenie hladiny morí, veľmi výrazné suchá, vlny horúčav, nedostatok vody na viacerých územiach sveta, eróziu pôdy, pokles poľnohospodárskej produktivity, odlesňovanie, ako aj z toho plynúce sociálne nepokoje.

Najnovšia štúdia Nature Climate Change takisto ukázala, že je len 5– percentná šanca na to, aby sa podarilo do konca tohto storočia zastaviť globálne otepľovanie pod hranicu dvoch stupňov Celzia. Tento cieľ si dalo ešte pred časom 195 krajín sveta vrátane Slovenska. Politickí lídri tento zámer potvrdili Parížskou klimatickou dohodou. Navyše hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.

Britská nezisková organizácia Oxfam v tejto súvislosti už niekoľko rokov poukazuje na fakt, že približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka produkuje desať percent najbohatších ľudí sveta. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy. „Klimatické zmeny a ekonomická nerovnováha sú nerozlučne späté a spoločne predstavujú jednu z najväčších výziev 21. storočia,“ uviedol Tim Gore, ktorý má v Oxfame na starosti potravinovú a klimatickú politiku.

zväčšiť
klimaticke zmeny

Parížska klimatická dohoda nestačí

Vedci najnovšie tvrdia, že záväzky, ktoré plynú z Parížskej klimatickej dohody, spomalia globálny nárast teplôt do roku 2100 len o jeden stupeň. Už dnes zmenou klímy trpí juh a juhovýchod Európy. Čelí suchám a vlnám horúčav. Pobrežné oblasti západnej Európy zas bojujú so záplavami. V najbližších rokoch sa situácia v týchto oblastiach má ešte stupňovať. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie, ktorú citovala agentúra Reuters, stáli klimatické zmeny Európsku úniu ako celok v rokoch 1980 až 2013 takmer 400 miliárd eur a o život pripravili viac ako 85-tisíc ľudí.

Planéta pritom od stredy tohto týždňa žije „na úver“. Vyčerpala totiž do tohto dňa všetky prostriedky, ktoré dokáže Zem za rok prirodzene vyprodukovať. Mimovládna organizácia Global Footprint Network a Svetový fond na ochranu prírody (WWF) takisto upozornili na nelichotivú skutočnosť, a to, že tento dátum ""spotreby" prostriedkov každý rok prichádza skôr. V roku 1997 ľudstvo na „prírodný dlh“ žilo od októbra. Výskumníci vo svojich výpočtoch brali do úvahy uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva ľudstvo, z toho 60 percent tvoria skleníkové plyny, zdroje spotrebované pri rybolove, chove hospodárskych zvierat a plodín či tempo výstavby a spotrebu vody.

Svetoví odborníci na klimatické zmeny ešte v roku 2014 spojili zvyšovanie teplôt s pribúdaním bezpečnostných problémov vo svete. Už po správe z roku 2007 bývalý generálny tajomník OSN (Organizácia spojených národov) Pan Ki-mun uviedol, že spolu s inými príčinami napríklad konflikt v sudánskom Darfúre „sa začal ako ekologická kríza súvisiaca aspoň čiastočne so zmenami klímy“. Odborníci v tejto súvislosti nehovoria, že zmeny klímy budú do budúcnosti priamo spôsobovať násilie, budú však faktorom, ktorý môže už existujúce nebezpečenstvo ešte zhoršiť. Boje kvôli zdrojom, teda kvôli vode, energiám, ale aj kvôli hladu a extrémnemu počasiu, môžu mať vplyv na ešte väčšiu destabilizáci­u sveta.

Vedci z Washingtonskej univerzity poukazujú v prípade riešení na technologický pokrok, ktorý by mal počas tohto storočia pomôcť znížiť množstvo CO2 v ovzduší až o 90 percent. Zmeny by však mala priniesť až nová prelomová technológia. Na druhej strane technologické pokroky za posledných 50 rokov, medzi inými počítače, roboty, hybridné automobily či internet, zvyšovali uhlíkovú efektívnosť len približne o dve percentná ročne. Odborníci sa zhodujú v tom, že prvoradý v znížení emisií by mal byť pokles cien energie z obnoviteľných zdrojov a prechod na nízkouhlíkové zdroje.

Ako svetu pomôcť?

Takmer 200 krajín sveta vrátane Slovenska chce do konca storočia udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote ešte o pol stupňa nižšej v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Parížska dohoda nahrádza Kjótsky protokol z roku 1997, účinnosť nadobudla vlani v novembri. Európska únia plánuje znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. Čína by mala do roku 2027 znížiť emisie až o 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent. Ďalším významným znečisťovateľom ovzdušia je India, ktorá musí do roku 2030 okresať emisie o 33 až 35 percent v porovnaní s rokom 2005.

USA mali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Americký prezident Donald Trump však od Parížskej klimatickej dohody odstúpil. USA sú druhým najväčším producentom emisií na svete po Číne.

Lídri členských štátov pridali aj štvrtý záväzný cieľ k spomínanej dohode, ktorým by sa do roku 2030 mala dosiahnuť 15-percentná prepojenosť elektrických a plynových sietí členských štátov. Slovensko má prepojenosť so susednými krajinami na úrovni približne 50 percent. Tento cieľ sa týka najmä pobaltských štátov, Španielska a Portugalska, kde sa pohybujeme v jednociferných číslach. Na riešenie globálnych výziev má slúžiť Zelený klimatický fond. Ten bude hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme minimálne 100 miliárd dolárov ročne od roku 2025 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov.

Najviac ohrozená Afrika

Bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie dosahy klimatických zmien postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo obzvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent.

Vážne postihnutá by bola aj južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd. Viceprezident pre udržateľný rozvoj Ázijskej rozvojovej banky nedávno podľa agentúry Reuters povedal, že klimatické zmeny zapríčinia aj zánik Koralového útesu v Tichom oceáne. Časti Ázie môžu čeliť nárastu teploty až o šesť stupňov. Záplavy alebo, naopak, suchá môžu pre stovky miliónov obyvateľov Ázie znamenať stratu domovov a epidémiu hladu.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #skleníkové plyny #extrémne počasie