Bič na nové požičky: NBS sprísni aj poskytovanie spotrebných úverov

Aktuálne má problémy so splatením úveru takmer každý desiaty obyvateľ krajiny a celkový počet exekučných konaní sa vyšplhal takmer k trom miliónom.

Po zavedení tvrdších podmienok na získanie hypoték v marci tohto roku ide o ďalšie sprísnenie pravidiel na poskytovanie úverov bežným ľuďom.

Rezerva 20 percent

Po novom majú banky pri schvaľovaní spotrebného úveru klientovi k jeho skutočným výdavkom prirátať rezervu dvadsať percent. Napríklad človek s čistým mesačným príjmom 700 eur pôžičku nedostane, ak jeho pravidelné mesačné výdavky prevyšujú sumu 600 eur. Pretože finančné domy budú musieť po novom vychádzať pri posudzovaní úveru z výdavkov klienta až vo výške 720 eur (skutočné výdavky + vypočítaná rezerva 120 eur).

„Hlavným cieľom je, aby ľuďom žiadajúcim o úver ostala istá finančná rezerva. Prispeje to k zachovaniu rovnováhy medzi výškou splátok a finančnou situáciou dlžníkov. Inými slovami, zlepší sa schopnosť splácať úvery,“ vysvetľuje Martina Vráblik Solčányiová z Národnej banky Slovenska. V mesačných výdavkoch žiadateľa musia byť započítané nielen všetky pôžičky (hypotéka, lízing, spotrebný úver), ale aj životné náklady (energie, potraviny a ďalšie výdavky na chod domácnosti).

Dostupnosť sa zníži

Nové pravidlá znížia dostupnosť spotrebných úverov najmä pre slabšie zarábajúcich ľudí. Navrhované zmeny majú zastaviť vytváranie tzv. úverovej špirály. Čoraz viac ľudí, najčastejšie po strate zamestnania, totiž rieši neschopnosť splácať dlhy ďalšími úvermi.

„Neverili by ste, aké zlé úverové zmluvy sú ľudia v tiesni ochotní podpísať. V praxi preto určite pomôže každá zmena obmedzujúca rizikové zadlžovanie obyvateľov Slovenska,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO.

Slováci nevládzu splácať dlhy

Národná banka Slovenska k razantnej regulácii pristúpila na základe zistení uvedených v Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2016. V nej sa píše, že výrazný nárast nesplácaných spotrebiteľských úverov je v priamom kontraste s priaznivým ekonomickým vývojom krajiny. Navyše Slováci nevládzu splácať svoje dlhy v časoch historicky najnižšej nezamestnanosti, rekordne nízkych úrokových sadzieb a tvrdého konkurenčného boja komerčných bánk, ktorý umožňuje pomerne jednoduchú konsolidáciu úverov.

„Zvýšená neschopnosť splácať úvery v dobrých časoch naznačuje, že pôžičky boli poskytnuté pri neprimerane uvoľnených úverových štandardoch,“ uvádza NBS v Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2016. Konkrétne v roku 2015 dosahoval podiel nesplácaných spotrebných úverov hodnotu 7,1 percenta. Znamená to, že na sto úverov pripadlo sedem nesplatených. V roku 2016 zo stovky úverov nebolo splatených deväť. Tento rok môže podiel nesplácaných spotrebných úverov dosiahnuť hodnotu desať percent.

Banky budú schopnosť splácať overovať prísnejšie

Finančné domy zatiaľ navrhnuté obmedzenia spotrebných úverov len analyzujú. „Vzhľadom na to, že iba dnes (štvrtok) sa začína medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu Národnej banky Slovenska, ktorým sa upravujú pravidlá pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, považujeme v tejto chvíli za predčasné sa k nemu vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

V každom prípade od začiatku budúceho roka budú banky zrejme prísnejšie overovať schopnosť ľudí splácať poskytnuté spotrebné úvery. Novú, prísnejšiu reguláciu ešte musí schváliť vláda i parlament. Prísnejšie pravidlá pri poskytovaní spotrebných úverov majú platiť pre banky aj nebankové spoločnosti.

NBS obmedzila hypotéky a úvery na bývanie

Centrálna banka už na jar prijala výrazné obmedzenia pri poskytovaní hypoték a úverov na bývanie. Banky môžu tieto pôžičky poskytnúť len ľuďom, ktorí ich zvládnu splácať aj po zvýšení úrokov o dva percentuálne body. Teda ak úrok na hypotéke stúpne napríklad z 1,3 na 3,3 percenta. Klientom bánk tiež musí po splatení všetkých životných nákladov aj úverov zostať minimálne päť percent z ich mesačného príjmu. Nová regulácia platí od začiatku marca a od 1. júla výška požadovanej rezervy stúpla z dovtedajších päť na desať percent. Pritom v januári 2018 sa opäť zvýši, a to na 15 percent, a konečnú výšku 20 percent dosiahne v druhej polovici roka 2018.

V tomto prípade je za prísnejšou reguláciou snaha o zastavenie vznikajúcej hypotekárnej bubliny v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska. Napríklad v Bratislave za posledných päť rokov cena starého 3-izbového bytu stúpla z 90-tisíc takmer na 120-tisíc eur. Samotný podiel nesplácaných úverov pri pôžičkách financujúcich vlastnú strechu nad hlavou sa vlani držal na úrovni 2,3 percenta. Bez započítania nesplácaných úverov stavebných sporiteľní sa tento podiel dokonca zníži na úroveň dvoch percent.