Šéf NDS: Tunel Soroška bude v roku 2024, južná R2 stiahne autá zo severu

, 07.08.2017 07:00

Rýchlostná cesta R2 s tunelom Soroška pod nehodovým horským priechodom má byť dokončená v roku 2024. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján Ďurišin to uviedol v rozhovore pre Pravdu s tým, že diaľničiari začnú hľadať zhotoviteľa tohto úseku neďaleko Rožňavy už v budúcom roku.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján...
Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján Ďurišin. Autor: NDS

Štát pokračuje v príprave rýchlostnej cesty R2, ktorá by do najmenej rozvinutých regiónov krajiny mala priniesť nových investorov. Práve okresy na juhu stredného a východného Slovenska ako Rimavská Sobota alebo Rožňava dlhodobo vedú v miere nezamestnanosti, pričom pomôcť by im malo práve dobudovanie ciest.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Ján Ďurišin si myslí, že kvalitná rýchlostná cesta R2 stiahne časť áut zo severnej D1 na trase medzi Bratislavou a Košicami.

Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií považuje úsek rýchlostnej cesty s tunelom Soroška pri Rožňave za ekonomicky neefektívny. Koaličné strany sa však dohodli na tom, že sa stavať bude. Vznikne teda rýchlostná cesta v úseku R2 Rožňava – Moldava nad Bodvou?

Útvar hodnoty za peniaze (UHP) sa podľa môjho názoru na projekty pozerá len cez čísla a tabuľky. A buď tie čísla vyjdú, alebo nie. Ekonomická výhodnosť je len jeden z dôležitých faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o tom, ako pokračovať pri výstavbe rýchlostných ciest a diaľnic.

Výstavba potrebuje 24 mesiacov. Tak dlho budú dopravné obmedzenia pri vjazde do Bratislavy, kde je najväčšia hustota dopravy na Slovensku. K uzávere diaľnice nedôjde. Vodiči budú v každom smere jazdiť v troch zúžených pruhoch pri zníženej rýchlosti.

Dnes vieme, aká je situácia na Gemeri. Keď nie je cesta, nie je rozvoj regiónu, nie je zamestnanosť, nie sú nové investície. Ten región je bohom zabudnutý. Ani v jednej časti Slovenska nie je tak zanedbaná infraštruktúra. Často tadiaľ chodím aj ako súkromná osoba. Cesta sa teda stavať bude.

Prečo nie je možné rozširovanie už existujúcej cesty prvej triedy I/16?

Cesta vedie cez chránené územie vo štvrtom stupni ochrany, Natura 2000. My sme dávno, pred niekoľkými rokmi tento variant overovali. NDS ide týmto spôsobom, kým navrhne definitívne riešenie. Jednoznačne máme zamietnuté od ministerstva životného prostredia, od štátnej ochrany prírody a v konečnom dôsledku od Európskej únie.

Rozširovanie cesty neprichádza do úvahy. To my vieme 5 možno 6 rokov. A UHP nám to dnes navrhuje cez médiá. Navrhujú riešenia bez poznania súvislostí. Podobný je úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, kde tiež navrhli rozšíriť existujúcu cestu. Na 70 percentách trasy by museli byť predbiehacie pruhy, takže úspora by bola minimálna, ak chceme benefit plynulosti premávky.

Aké je hlavné kritérium definitívneho trasovania diaľnic?

V Európskej únii je to dosah na životné prostredie. O definitívnom trasovaní diaľnice už nerozhoduje ministerstvo dopravy, ale ministerstvo životného prostredia. Ekologické kritérium je číslo jeden.

Kedy sa spustí súťaž?

Súťaž na zhotoviteľa stavby by sme vedeli spustiť v lete budúceho roku. O rok na to by sa malo začať s výstavbou.

Vznikne daný úsek R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou v plnom profile?

Ideme stavať v polovičnom profile, aj keď efektívnejší by bol tunel v plnom profile. Ak postavíme jednu rúru musíme, tak či tak postaviť paralelne druhú rúru ako únikovú štôlňu. Keď bude treba dostavať tunel v plnom profile, budeme raziť ďalšiu tunelovú rúru a pôvodná úniková štôlňa sa stane zbytočnou. Tie dve tunelové rúry musia byť prepojené prepojeniami. Dobudovanie si však v budúcnosti môže vyžiadať odstavenie prevádzky prvej rúry až na jeden rok.

Vybudovať jednorúrový tunel je strata 40 až 50 percent z celkového investičného nákladu na vybudovanie dvojrúrového tunela. Hovoríme o výhľade 20 rokov. Aj minister dopravy povedal, že v súčasnosti je to síce lacnejšie riešenie, no raz nám budúca generácia bude vyčítať, že sme nepostavili rovno dvojrúrový. Všetko však stojí a padá na aktuálnom zabezpečení financovania.

Ako dlho potrvá výstavba?

Výstavba sa začne v roku 2019 a ukončená má byť v roku 2024. Približne štyri roky bude prebiehať razenie a jeden rok montáž technológie, komplexné skúšky a podobne. Výstavba nebude jednoduchá. V oblasti je veľa krasových útvarov, s čím sú spojené riziká, ktoré môžu priniesť prekvapenia.

Ktoré ďalšie úseky rýchlostnej cesty R2 sú plánované v polovičnom profile?

Zatiaľ sa uvažuje od Zvolena pokračovanie v plnom profile, tak ako je to začaté. Polovičné profily sú okrem spomínaného úseku so Soroškou plánované v úsekoch Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa. Plný profil je Kriváň – Mýtna a Mýtna – Lovinobaňa.

Intenzita dopravy pri Zvolene je trochu iná ako medzi Lučencom a Košicami. Každý vodič sa snaží uľahčiť si situáciu. Ak bude južná trasa kvalitne postavená, tak pri ceste z Bratislavy do Košíc nebudú autá chodiť cez Žilinu. Pôjdu juhom. Teraz sú tam nízke intenzity preto, lebo sú tam také cesty, aké tam sú. Napríklad tunel Sitina predpokladané intenzity „o 20 rokov“ dosiahol asi po šiestich rokoch len tým, že sa presmeroval tok dopravy. Doprava je ako voda, ide najmenším odporom.

Ján Ďurišin tvrdí, že diaľnica D1 Hubová –...
Ján Ďurišin tvrdí, že diaľnica D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku môže dostať nové trasovanie do konca tohto roku. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Má teda zmysel stavať polovičný profil?

To, či sa bude stavať polovičný profil, sa rozhoduje podľa výhľadových intenzít. Výhľadové intenzity dokonca na niektorých úsekoch R2 v priebehu času klesajú. Čo to znamená? Je tam vysoká nezamestnanosť a ľudia odtiaľ odchádzajú. Regióny stagnujú čoraz viac. Odchádza pracovná sila, a preto po cestách objektívne nemá kto jazdiť. Ak by sme nestavali žiadne cesty, región by sme ešte viac utlmovali.

Aká je budúcnosť obchvatu Zvolena? Naposledy sa hovorilo o tom, že cesta predsa len pôjde okolo Sliaču aj napriek nesúhlasu mesta.

Je to na dohode miestnej samosprávy. Zvolen chce niečo a Sliač niečo iné. NDS nemôže konať, ako jej napadne. Trasa sa určuje nielen z rozhodnutia ministerstva životného prostredia, ale vychádza sa aj z územných plánov. Pokiaľ sa nedohodnú a neurobia úpravy územného plánu, tak my to nevieme zmeniť.

Zatiaľ to nevyzerá na to, že by sa chceli dohodnúť. Zostane Zvolen bez obchvatu?

Musia predstaviteľov samospráv do dohody dotlačiť občania. Trasa je vždy nejaký kompromis. Obchvat mať budú, ale kedy, to závisí od nich.

V akom štádiu je príprava kľúčového úseku D1 Turany – Hubová?

Poznáme záverečné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Už máme aj prvých oponentov, ktorí zásadne nesúhlasia, aby sa diaľnica viedla cez tunel Korbeľka. Znovu žiadajú, aby sme sa vrátili do prehodnotenia možnosti trasy bez tunela, kde už bolo raz jasne povedané, že jediné možné riešenie je trasovanie s tunelom Korbeľka. V procese EIA sa mohli všetci vyjadriť, prípadne odvolať. Mimoriadny opravný prostriedok je rozklad. Rozkladný proces, v ktorom sa aktuálne nachádzame, trvá mesiace. Nevieme, ako dopadne. Predpokladáme, že potvrdí proces EIA, ale nemusí.

Obyvatelia spolu s vodárenskou spoločnosťou sa obávajú o spodnú vodu. Sú tieto obavy opodstatnené?

Je pravda, že hlavným problémom procesu EIA v prípade tunelového riešenia môže byť hydrológia. Existujú technické riešenia tunelov, ktoré minimalizujú vplyv na hydrológiu. Štandardné riešenie je to, v ktorom sa odvádza horninová voda drenážami z celej tunelovej rúry, najmä na jej spodnej časti. Tým sa znižuje tlak spodnej vody a celá konštrukcia a odolnosť proti spodnej vode môže byť menšia. Toto riešenie spôsobuje odvodňovanie kopca, prípadne horniny, v ktorom je použité.

Existuje konštrukcia, ktorá sa ľudovo nazýva ponorka. Urobíme úplne uzavretú rúru, ktorá bude dokonalo izolovaná, tak nebudeme drenážou odvádzať horninovú vodu. Necháme ju okolo tunelovej rúry. Vďaka tomu je spodná voda pod vysokým tlakom. Konštrukcia však bude odolávať. To však znamená výrazné zdraženie tunela. Všetky obavy sa dajú technickým riešením dokonale vyriešiť.

Tunely idú pod riekami, pod morami a nie sú problémy. Kvôli tomu, aby sme nešli do vysokých tlakov, sme však aj zdvihli úroveň tunela nad spodnú vodu. Spochybňovanie procesu EIA v tejto etape je úplne zbytočné. Nasilu tlačiť diaľnicu do chráneného územia ako Natura 2000 je zbytočná snaha.

Dá sa teda dnes povedať, kedy sa začne s výstavbou úseku?

Sme v etape na určenie trasy. A zatiaľ nevieme, aká tá trasa bude. Až keď budeme poznať finálne trasovanie, budeme vedieť povedať, v akom štádiu pripravenosti sme. Nie je isté, či v tomto roku bude právoplatný výsledok procesu EIA, a teda, či budeme poznať finálne trasovanie.

Môže sa ešte stať, že úsek nepovedie cez tunel Korbeľka?

Áno, teoreticky je to možné, ale málo pravdepodobné. Taký je zákon.

Ďalší problém je stále na úseku D1 Hubová – Ivachnová, kde je rozostavaný tunel Čebrať. Jeho razenie je pozastavené. Kedy sa obnoví?

Tam sme tiež v štádiu prebiehajúceho procesu EIA. Keď som nastúpil v januári tohto roku, prišiel do fázy, keď bývalé vedenie NDS urobilo pre riešenie tohto problému len veľmi málo. Na nás vznikol úplne prirodzený tlak, aby sme urobili rozhodnutie. Museli sme sa však zoznámiť s danou situáciou a hýbať sa v rámci zákona. V prvom rade nám ide o to, aby sme zachránili európske peniaze a začali sme intenzívne rokovať s JASPERS a so zástupcami Európskej komisie.

Čo sú hlavné problémy tohto úseku?

Sú dva hlavné problémy. Prvý je mimoriadne nízko vysúťažená cena diela. Po druhé nie je jasné, či je reálna možnosť, aby sme neprekročili limit verejného obstarávania, teda aby sme neprekročili konečnú cenu diela o 50 percent. Celý problém vznikol po identifikovaní zosuvu pri západnom portáli tunela. Pôvodná trasa určená procesom EIA sa stala nereálnou.

Prichádza do úvahy aj sanácia zosuvového územia?

Nechali sme si vypracovať štúdie, z ktorých vyšlo, že lacnejší variant je obísť zosuvové územie a nesnažiť sa ho sanovať.

Kedy bude známe finálne trasovanie?

Dnes máme hotovú záverečnú správu EIA a prebieha pripomienkové konanie. Predpokladáme, že do troch týždňov až mesiaca už budeme vedieť záverečné stanovisko predložiť na konanie na ministerstvo životného prostredia. Podľa nášho predpokladu najneskôr do konca tohto kalendárneho roka budeme mať rozhodnutie o novej trase.

Kedy bude následne celý úsek hotový?

Zatiaľ je predpoklad, že do roka 2021, čo zodpovedá lehote na vyčerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie. Do procesu vstupuje aj zákon o verejnom obstarávaní, ktorý hovorí, že na základe nepredvídateľných okolností je možné urobiť zmenu projektu maximálne do výšky 50 percent. Pod zmenou projektu nie je len zdražovanie, ale aj zlacňovanie. To znamená, že cena úseku, ktorý nebudeme realizovať, sa spočítava s úsekom, ktorý realizovať budeme. A to musí byť menej ako 50 percent.

Nie je možné obnoviť razenie tunela už skôr?

Nie je to také jednoduché, že zavoláme zhotoviteľa, ktorému dáme dodatok, aby staval. V spolupráci s úniou sme stanovili harmonogram. Povedali, že treba spraviť podrobný hydrogeologický prieskum, ktorý sme spravili. JASPERS zhodnotil prieskum veľmi pozitívne. Reči typu, že NDS mala už dávno dať pokyn zhotoviteľovi, aby razil, sa nezakladajú na pravde. Ak by sme niečo začali robiť bez právoplatného záverečného stanoviska EIA, únia by nám výstavbu neuhradilaa. Máme to od nich aj na papieri. Tých pár mesiacov nestojí za to.

Prečo potom zaznievajú hlasy, že NDS nekoná?

Mňa to veľmi vyrušuje, ak niekto tvrdí, že NDS nekoná. Že koná neodborne a že tu počas posledného pol roka vládne chaos. To sú úplné výmysly. NDS je z logických dôvodov na očiach celej verejnosti. My chceme veci spraviť dobre. Aby boli úspešné, zákonné a transparentné. A nie vždy to je také jednoduché.

Obyvatelia z okolia Bratislavy čakajú na rozšírenie diaľnice D1. Kedy bude hotová križovatka Triblavina?

Pre križovatku Triblavina je podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. V prípade, že bude do konca roka právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, práce na telese D1 a vetvách križovatky budú začaté spolu s presmerovaním dopravy začiatkom roku 2018. Ukončenie výstavby križovatky Triblavina je plánované na december 2019.

Je možné stihnúť urobiť aj križovatku diaľnic D1 a D4 do roku 2019?

Bohužiaľ, občianske združenie Triblavina tú križovatku tak skomplikovalo, že je problém zrealizovať ju technicky. Došlo k absurdnému riešeniu. Záväzné stanovisko Vajnôr a celého občianskeho združenia spôsobilo, že diaľnica D4 ide pod zem a D1 ide ponad. Starú cestu zdvíhame a novú staviame popod to. Ide o zložitý proces výstavby. Koncesná zmluva so zhotoviteľom diaľnice D4 hovorí, že križovatka má byť hotová v roku 2019. Závisí to od toho, ako bude pokračovať koncesionár. Zatiaľ nepredložil záväzný harmonogram prác.

Prečo k tejto situácii došlo?

Hlavným argumentom bolo, že diaľnica D4 pôjde po okraji katastra Vajnôr a oni sa nechcú pozerať na diaľnicu, namiesto toho ju chcú mať zakopanú v zemi. Preto budovanú diaľnicu D4 dávame do zárezu do zeme, aby sa Vajnorčania na ňu nemuseli pozerať.

Bude počas výstavby vôbec možné dostať sa do Bratislavy?

Zdvihnutie existujúcej cesty znamená, že ju budeme musieť rozobrať na dlhom úseku. Stúpanie a klesanie je dané normou. Výstavba potrebuje 24 mesiacov. Tak dlho budú dopravné obmedzenia pri vjazde do Bratislavy, kde je najväčšia hustota dopravy na Slovensku. Musíme vybudovať dočasné vetvy a dočasné obchádzky. Obmedzenia budú výrazné, no k uzávere diaľnice nedôjde. Vodiči budú v každom smere jazdiť v troch zúžených pruhoch pri zníženej rýchlosti.

Kedy sa budú rozširovať ďalšie úseky?

Súťaž na rozšírenia D1 z Bratislavy po Senec chceme spustiť v budúcom roku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Soroška #R2 #NDS #Národná diaľničná spoločnosť #Ján Ďurišin #diaľničná infraštruktúra #diaľnice #Bratislava - Košice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo veniec fialový

Irigo veniec fialový

19,99
Antúria ružová

Antúria ružová

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk