Vzostupy a pády cien potravín nie sú ničím výnimočným. Aktuálne zdraženie je nielen výsledkom extrémnych prejavov počasia, ktoré sa na Slovensku a v Európe prejavili silnými aprílovými mrazmi a potom suchom a horúčavami s negatívnymi dôsledkami na úrodu obilia a jesenných plodín. Predchádzali im rusko-európska potravinová vojna, zrušenie kvót na mlieko a vôbec celková reštrukturalizácia slovenského i európskeho potravinového hospodárstva.
Všetky tieto vplyvy sa podpísali pod to, že v júni zaplatili slovenskí spotrebitelia za potraviny o 3,5 percenta viac ako pred rokom. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej tento medziročný rast cien potravín bol na Slovensku spôsobený aj dobiehaním rastu cien agrokomodít na svetovom trhu a tiež tzv. bázickým efektom – vlani ceny potravín počas letných mesiacov prudko klesali, teraz, naopak, stúpajú.
Zdraženie zatiaľ výraznejšie nepoznamenalo pokles nákupov potravín. Predavači mäsa si však všimli, že najmä dôchodcovia a ľudia s nižšími príjmami obmedzili nákupy napríklad bravčového mäsa. „Ak bôčik vcelku stojí 3,59 eura a kurča bez drobkov vyjde ešte stále na 1,99 eura alebo 2,19 eura, voľba ľudí je jasná,“ zhodnotil správanie časti kupujúcich, ktorí obrátia v dlani každý cent, predavač v jednom z bratislavských supermarketov.
Aj za populárne karé si treba priplatiť, a to až 30 percent. Karé s kosťou sa predáva po 4,10 eura a bez kosti atakuje cenu 5 eur. Za zdražením bravčového mäsa nie je zatiaľ podľa niektorých odborníkov ani tak oživenie cien kŕmneho obilia, ako fakt , že európske farmy ošípaných začali chovať po ruskom embargu menej zvierat. Medzitým sa zvýšil dopyt po bravčovom mäse v Číne a tretích krajinách. Takto opisuje pomery na trhu Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov a skladovateľov krmív. To spolu s odhadmi i dohadmi – rôznymi špekuláciami, ako dopadne tohtoročná úroda obilia, kukurice a sóje na Slovensku, v Európe a vo svete prispieva k tomu, že ceny bravčoviny pri jej zvýšenom dopyte stúpajú.
Sú drahé a čoraz viac z dovozu
Slovenským paradoxom je, že väčšinu ponuky v obchodoch predstavuje bravčové mäso z dovozu, najmä z Nemecka. Je to paradox, pretože aj pri tohtoročnej nižšej úrode budeme musieť vyviezť takmer milión ton zrnovín. Žiaľ, a nekonštatujeme to po prvý raz, naša vlastná výroba bravčového mäsa sa rozpadla. Slovenské chovy ošípaných kryjú štatisticky už len necelých 40 percent spotreby. Keďže sa však slovenské ošípané vyvážajú na spracovanie do Maďarska či Poľska, reálne sa doma zje slovenskej bravčoviny možno len 25 percent. Taký je Uhríkov odhad. Pochopiteľne takto nízka domáca produkcia nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť aktuálnu cenu mäsa, rozhodujú o nej veľkí hráči, teda Nemci, Dáni či Holanďania, alebo aj Španieli.
Ľudí momentálne najviac „pohoršuje“ zdraženie masla. Štvrtinové balenie, teda tehlička s hmotnosťou 250 gramov stojí už 2,76 eura. A to zrejme nie je konečná cena masla, pretože Európa, ktorá sa ešte pred rokom topila v mlieku, pociťuje nedostatok mlieka. Vidno to na vyšších cenách syrov. Podľa analýzy Poštovej banky, ktorú Pravde poskytla Poštová banka, napríklad syr Eidam zdražel medziročne o 14 percent. Drahšie ako pred rokom sú aj ďalšie mliečne výrobky – tvaroh, kyslé mlieko, smotana.
Pri prieskume cien potravín v bratislavských supermarketoch možno zažiť bezprostredné reakcie spotrebiteľov na vyššie ceny. Starší muž kládol do košíka maslo. Manželka ho zahriakla, že nemá prehľad o tom, čo doma skladujú. Z dialógu vyplynulo, že v mrazničke majú odložené maslo ešte z čias, keď stálo 2 až 2,29 eura. „Ešte vydržíme, potom sa uvidí,“ poučila gazdinka svojho manžela.
Mliekari si podávajú u farmárov kľučky
Pravdupovediac, cena masla tak rýchlo nespadne. „Intervenčné sklady EÚ, kam sa vlani naskladnilo stotisíc ton masla, sú prázdne,“ komentoval aktuálnu situáciu šéf Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Vozár. Mliekarne sa zháňajú po mlieku a podávajú si kľučky u chovateľov dojníc. Predseda PPD Rybany Jaroslav Jaško hovorí, že od začiatku roka dostalo družstvo tri ponuky, aby „prebehlo so svojou produkciou k inej mliekarni.“ To iba dokresľuje situáciu všeobecného nedostatku mlieka a rast jeho ceny. A hoci napríklad rybianski družstevníci inkasovali v prvom polroku o päť centov viac za liter mlieka, ešte stále im ani táto cena nepokrýva výrobné náklady. Trh s mliekom počas krízy opustilo desať percent slovenských výrobcov, čo vysvetľuje aktuálne disproporcie v ponuke a dopyte mlieka.
Spotrebitelia reagujú na situáciu po svojom. Ešte stále sa predáva napríklad populárne trvanlivé mlieko v akciách. K pultu akciového mlieka prišla žena a naložila si do vozíka kartón s dvanástimi litrami mlieka. Jedna škatuľa vyšla na 58 centov. „Je to dobrá cena, okrem toho v horúčavách mám istotu, že mlieko mi vydrží,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie zákazníčka.
Napriek jarným mrazom a pretrvávajúcemu suchu s vysiľujúcimi horúčavami nie je v obchodoch núdza o bohatú ponuku ovocia a zeleniny. Keď sa spotrebiteľ začíta, odkiaľ čerstvé vitamíny pochádzajú, zistí, že sú z celej Európy a občas zo Slovenska. To iba dokresľuje celkovú výkonnosť poľnohospodárstva a jeho schopnosť kryť domácu spotrebu vlastnou produkciou. Broskyne a marhule sú napríklad z Talianska a zo Španielska, černice z Belgicka. Prekvapujúco červená dyňa v akcii po 24 centov bola dopestovaná na juhu Slovenska.
Je to svetlý paradox, veď výroba melónov sa na Slovensku takmer rozpadla a na trh ju dodávajú vari dve či tri zeleninárske spoločnosti. Lepšie na tom je len výroba zemiakov. Tá sa skoncentrovala na juhozápade Slovenska, úplne však absentuje v tradičných severných oblastiach, ako sú Turiec, Liptov, Spiš a Šariš. Zopár intenzívnych producentov, ktorí ukážkovo zavlažujú zemiaky, čo vidno v okolí Senca, však samozrejme nestačia pokryť celoročnú slovenskú spotrebu. V sezóne sa však predávajú najmä slovenské zemiaky. Aktuálne ide päťkilogramové balenie v akcii po 36 centov.
Aj skromnejšia úroda postačí
Koľko bude stáť po tohtoročnej žatve chlieb náš každodenný? Leto aspoň zatiaľ nesignalizuje, že by malo dôjsť k zdraženiu chlebíka. Kilogramový bochník jednoduchého konzumného chleba, ktorý pozostáva zo pšenice, z raže a jačmeňa stojí 77 centov, pšenično-ražný vyjde na 91 centov, ale napríklad slatinský zemiakový už stojí 1,59 eura. Nehovoriac o iných chleboch obohatených o semienka ľanu, slnečnice a iné dobroty.
V porovnaní s vlaňajšou rekordnou úrodou obilia bude tohtoročný zber skromnejší, a to nielen kvôli suchu, ale napríklad aj o desať percent nižším osevným plochám pšenice. Jeden zo skúsených analytikov trhu s obilím Jozef Rebro odhaduje, že bude chýbať 23 až 29 percent pšenice v porovnaní s minuloročnou úrodou. Rozptyl úrod je obrovský, keď sa hektárové výnosy pohybujú od troch do sedem ton. Počasie podrazilo predovšetkým producentov na juhozápade Slovenska.
A to aj na Žitnom ostrove, Trnavskej tabuli alebo v nivách Váhu. Menej bude aj repky, nehovoriac o kukurici, kde Rebro signalizuje 30– a možno až 40-percentný výpadok produkcie. Na ľudskú výživu však bude všetkých zrnovín dosť, rovnako nebudú chýbať obilniny pre chovy ošípaných, hydiny či dobytka, ale len preto, že máme historicky najnižšie stavy zvierat. Potravín na pultoch obchodov je stále dosť. Z roka na rok však prehlbujeme negatívnu bilanciu agroobchodu. A to nie je dobrá správa, strácame totiž kontrolu nad vlastným trhom, pretože podiel domácej produkcie sa z roka na rok znižuje, a to nielen v dôsledku počasia.