Čínske priame investície v zahraničí minulý rok dosiahli 220 miliárd eur. To je len o niečo menej ako dvojnásobok hodnoty celého slovenského hospodárstva. Podľa spoločnosti Linklaters LPP, ktorá sa špecializuje na fúzie a akvizície firiem, môže suma skupovania zahraničných firiem čínskym kapitálom v budúcom desaťročí dosiahnuť 1,2 bilióna eur.
Vzhľadom na veľkú kúpnu silu čínskych štátnych a súkromných firiem sa vynárajú aj otázky národnej bezpečnosti európskych krajín.
Berlínska spoločnosť Merics odhadla nárast čínskych investícií na 40 percent oproti roku 2016. V Európskej únii nárast čínskeho kapitálu vzrástol o 77 percent, na 35 miliárd eur. Košický U. S. Steel s americkými vlastníkmi bol tiež jedným z akvizičných cieľov čínskych korporácií. Predaj oceliarní sa však nateraz pozdržal. Asi najviditeľnejší je vstup čínskeho kapitálu do európskeho futbalu. Číňania vlastnia množstvo európskych klubov. Z nich najvýznamnejšie sú Inter Miláno, AC Miláno, Atletico Madrid, Manchester City či Aston Villa.
Čínska vládna politika povzbudzuje firmy, aby investovali do výrobných kapacít, najmä do vyspelej technológie. Časy, keď americká vláda zakázala export hernej konzoly Playstation do Číny, lebo mala v sebe pokrokové počítačové čipy, sú dávno preč. V súčasnosti je prakticky celá elektronika vyrábaná v krajinách Juhovýchodnej Ázie. Vrátane špičkových mobilov od Apple alebo čipov do vesmírnych družíc. V minulých desiatich rokoch čínski investori minuli za majetok v iných krajinách astronomických 880 miliárd dolárov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vzhľadom na veľkú kúpnu silu čínskych štátnych a súkromných firiem sa vynárajú aj otázky národnej bezpečnosti európskych krajín. Napríklad v prípade kúpy košického U. S. Steel by Slovensko stratilo kontrolu nad najväčšou oceliarenskou firmou v regióne.
Už v minulosti sa špekulovalo o tom, že čínske firmy chcú postaviť elektráreň na Ipli, kúpiť bratislavské letisko, postaviť atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach alebo stavať nultý obchvat Bratislavy. V kuloároch sa hovorilo, že chcú investovať najmenej miliardu eur. Ešte v marci minulého roka vznikla dohoda, že šanghajská súkromná spoločnosť China Energy Company Limited (CEFC) získa 50-percentný podiel vo finančnej skupine J&T Finance Group (JTFG), čo sa aj zrealizovalo.
Regulačné úrady väčšinou blokujú ponuky Číňanov na spoločnosti z priemyselných odvetví, ktoré sa považujú za dôležité pre národné hospodárstvo alebo národnú bezpečnosť, ako infraštruktúra a technológie. Podľa štúdie spoločnosti Linklaters bolo za minulý rok takto zrušených akvizícií, prevzatí a spojení firiem s čínskym kapitálom spolu v hodnote od 40 do 75 miliárd eur. Presná suma sa dá len ťažko vyčísliť, keďže ide o interné firemné rokovania a v záujme zachovania konkurenčného súboja nie je ani v záujme Bruselu tieto sumy zverejňovať.
Veci sa však nedejú len v Európe. Ani Peking si nie je istý, či export kapitálu, akvizície a fúzie firiem po celom svete sú v konečnom dôsledku pre Čínu prospešné. Niektorí členovia čínskej vlády považujú tieto firemné dohody za hrozbu ekonomického rastu krajiny. Čínski regulátori zvažujú, či obrovské akvizície a nárast dlhu, pretože firmy si často na tieto akvizície požičiavajú, nepredstavujú nebezpečenstvo pre čínsky bankový systém a ekonomiku.